Kto som a prečo sem prispievam:

Celé je to len o skúške. Ak sa vás niekto spýta, čo chcete na vianoce. tak mu povedzte že B3 a B komplex. To máte dávku zhruba tak na mesiac. Ak sa po mesiaci nič nezmení k lepšiemu, tak najskôr béčka nebudú cestou k vášmu zdraviu.

Ked už hovoríš o antibiotikách, tak ja som nemal vírusové, ani bakteriálne ochorenie oodkedy užívam vitamín C vo vyšších dávkach. Známa, čo už roky bojuje s hepatitídou ma dnes navštívila a vraaví mi: " Čo si mi dal minule MMS2 na hepatitídu, tak som si ju dala pred testom a namerali mi mnohokrát menej vírusov. A to som si dala len jednu. Aj lekárka sa čudovala. Keď som jej prezradila čo som si dala, tak mi odpovedala že už o tom počula, že to perfektne funguje."
Je to ale príliš lacné na to, aby sa tomu venovala farmácia a následne klasická medicína, ktorá je súčasťou farmaceutického priemyslu. Tak to ostane len v kategórii alternativnej medicíny.

Som administrátorom webu, ktorého autor sa už skoro 15 rokov zapodieva štúdiom vedeckých prác z odboru liečenia potravinovými doplnkami. Ak to niekoho z vás zaujíma, tak tu to je: http://rng.nazory.eu/

Ako 17 ročný by som veľmi ocenil, keby som mal k dispozícii informácie o tom, že vysoké dávky B3 a B komplexu sú účinné na vyliečenie so schizofrénie a depresie. Táto informácia pochádza z 50. rokov minulého storočia, napriek tomu mi trvalo 30 rokov, kým som sa k nej dostal. Našťastie dnes nie je problém zohnať takto vysokopotencionálne vitamíny. Pred 17. rokmi si to neviem predstaviť.

Chlapa menom RNG nemam velmi v laske, pretoze je prilis radikalny a absolutne odmietavy voci klasickej medicine. Vycita lekarom ich neuznavanie doplnkov a sam robi presne to iste, ale s liekmi

Áno, je taký ako píše Filipka. Roky počúval oficiálne inštitúcie ohľadom výživy, medicíny a doplatil na to. Preto sa pustil iným smerom, ktorý mu zdravotne oveľa viac pomohol, preto je tu pre tých, ktorí dopadli ako on, alebo nie sú spokojní s výsledkami klasickej liečby. Preto oslovil aj mňa, tiež som nebol spokojný.
Ja ale nie som tak radikálny voči liekom ako on, sám užívam ibalgin keď ma bolí hlava, alebo Mabron keď ma bolí telo. Medzi potravinovými doplnkami som nenašiel nič adekvátne týmto účinkom, preto to užívam.
Ja osobne by som už psychofarmaká neužíval, lebo som našiel spôsob, ktorý mi viac pomáha, ale ak niekomu viac pomáhajú psychofarmaká než Béčka či Sant johns Wort, GABA, enzýmy, 5-htp, SAMe, tak som za, aby užíval psychofarmaká. Potravinové doplnky si človek musí platiť sám, pretože poisťovňa ich neprepláca, takže užívanie liekov môže výjsť lacnejšie. Inak paradoxom je, že ja si poistku povinne platím zo zákona, ale účinné látky na svoje choroby si kupujem za vlastné, pretože čo mi poisťovňa je ochotná preplatiť mi nepomáha, alebo keď aj pomáha, tak mi to lekár nechce predpísať. Ale o tom je život na tejto zemi. Proste si musíme poradiť svojpomocne, keď to inak nejde.

Prečítal som si Ivanov životopis. Nekôr napíšem aj ja.

Ivan, ty si mal niekedy závažnejšie príznaky par. schiz.? Myslím bludy a halucinácie príp. nástojčivé myšlienky?

Z toho čo si písal mám dojem, že máš miernu formu.

Moja bývalá má to isté čo ty. Prežila si "behanie po horách", "hlasy", bludné presvedčenia...
Naposledy to mala pred cca 7-mimi rokmi.

Odvtedy poctivo brala Rispen al. Risperidon (teraz posledne sa mi zdá že Abilify).

OPRAVA: PARDON:
Po pracovnej stránke funguje úplne perfektne. Prvý rok od hospitalizácie to bolo nič moc, ale teraz je vcelku úspešnou podnikateľkou, zarába medzi 600 - 1,600 € mesačne, má VO, berie 1liek ráno (na rozvode tvrdila že si to strojnásobila).

Jednoducho chcem povedať, že veľa ľudom sa zadarí.

Možno by to išlo aj bez tých alternatív. Bývalá brala len ten liek a ide je to lepšie ako mnohým zdravým.
Držím Ti palce.

PS: Na Ivanovi si vážim, že aj napriek hektickému životu podnikateľa si nájde chvíľku na toto fórum. Je to veľmi záslužné. Je to určite omnoho viac akoby si dával peniaze na charitu príp. zvieratám.

Tuto, na rozdiel od tvojej bývalej, zarábam 8 až 15 tisíc Sk a nie €, takže som trošku chudobnejší podnikateľ, ale vôbec mi to nevadí. Posledných 10 rokov mám viac peňazí než v súčasnosti potrebujem. Takže šetrím pre budúcnosť, aby moja rodina nebola odkázaná na chudobu.
Halucinácie som mal len keď som sa otrávil atropinom. Ak nerátam všeliaké čudné polomyšlienky, ktoré sa mi rojili vedomím. Tie sa mi podarilo paralizovať tým, že som si ich prestal všímať. Asi sa urazili, že som ich ignoroval, a tak sa odsťahovali Bludy? Myslím, že sa vždy nájde niekto, kto si bude myslieť že trepem bludy. Z jeho pohľadu určite. Ale je tomu tak aj naozaj? Tak to neviem ani ja. Ale v každom prípade sa snažím neblúdiť. Vlastne ani nemám pocit, že by som bol zablúdený Derealizované vnímanie je ale samo o sebe choré. Takže ak blúdim, tak prostredníctvom neho, pretože to intenzívne mení vnímanie reality.
Ak by mi psychofarmaká pomáhali, určite by som ich bral. Ale ani ťuk. Asi mám tvrdú škrupinu, na ktorú nestačia

Ivan napísal:
Halucinácie som mal len keď som sa otrávil atropinom. Ak nerátam všeliaké čudné polomyšlienky, ktoré sa mi rojili vedomím. Tie sa mi podarilo paralizovať tým, že som si ich prestal všímať. Asi sa urazili, že som ich ignoroval, a tak sa odsťahovali Bludy? Myslím, že sa vždy nájde niekto, kto si bude myslieť že trepem bludy. Z jeho pohľadu určite. Ale je tomu tak aj naozaj? Tak to neviem ani ja. Ale v každom prípade sa snažím neblúdiť. Vlastne ani nemám pocit, že by som bol zablúdený Derealizované vnímanie je ale samo o sebe choré. Takže ak blúdim, tak prostredníctvom neho, pretože to intenzívne mení vnímanie reality.

V prvom rade ma mrzí, že som svoju bývalú starú hodil k horným 10,000. Som sa preťukol o nulu. V SKK zarábala asi od 18,000 do 50,000 Sk mesačne v hrubom. Šak som čubnel, čo som tam popísal. Kua, musím dávať pozor. Píšem rýchlo a zle. Radšej pomaly a dobre.

Čo sa týka príznakov mojej ex.:
Tak viem, že v čase akútnej choroby lietala ako zdivelá, pálila dokumenty, mobil, občianku. Vyhádzala z bytu komplet všetky spotrebiče. Myslela si, že ju neustále sledujú pomocou elektriny. Rozmontovala aj zástrčky. Následne sa vybrala na pešiu túru kade tade. Prešla hory, doly, prebrodila rieku. Mala šťastie a ocitla sa priam zázrakom u vzdialených príbuzných. Fakticky mohla aj umrieť, keby nie. Bola dehydrovaná, podvýživená, celá mimo.
Ja som ju následne stretol v nemocnici, kde sme sa zoznámili. Odvtedy nemala závažné príznaky.
V čase nášho súžitia ju trochu zo začiatku trápili depky a pocity osamelosti, v určitej nie príliš nezdravej miere bola paranoidná, čo som si aj odniesol v čase rozchodu po 7 rokoch. Inak bola v pohode lieky jej perfektne zaberali. V našom vzťahu som bol skôr ja ten chorý. Ona bola vždy veľmi životaschopná, aktívna vedela sa orientovať. Mala väčšie skúsenosti ako ja (bola o necelých 10 rokov staršia odomňa).

A tak sme to korunovali rozvodom pred pár mesiacmi. Dvaja blázni bláznia. Odvtedy som ju nevidel. Napísali sme si pár SMS, a 3 maily. Príliš mi za ňou smutno nieje, len ma to mrzí.


Keď sa pozerám na to čo si napísal, zdá sa mi, že ty máš fakt maximálne ľahšiu formu par. schiz., toto určite nie je ani na ZŤP. Buď rád, že to tak je, a chovaj sa zodpovedne, aby to tak prinajhoršom zostalo. Niektorí s tvojou diagnózou majú priam katastrofálne príznaky. Keď sú z najhoršieho vonku trpia apatiou a depkou... tak ich má stále čo po zdravotnej stránke zamestnávať.

Čo sa týka bludov. Skúsim to prezentovať takto: Predstav si, že si o sebe myslíš, že si spasiteľ ľudstva (megalomanský blud) a myslíš si, že si dajme tomu skrytý a všetci ťa chránia. Pritom si dajme tomu v realite obyčajný študent. Blud sa pomaly do teba vkráda čoraz viac a ty nie si schopný myslieť inak ako spasiteľ. Je to v tebe celom. Všetko okolo teba Ti to v tvojej mysli podporuje až sa tak začneš správať... až zrazu si napichaný v nemocnici, a tvrdia Ti že si nie spasiteľ, ale študent a trpíš schizofrénoiu.
Trochu tragicky vtipné.

KTO SOM A PREČO TU PRISPIEVAM

(Práve je 4:55 a ja som ako tak prespatý. Našťastie mám možnosť sa dospať aj cez deň)

Aby som začal... Som 27 ročný snáď ešte mladý muž. V 16-tich som dostal celkom slušnú depku. Začalo to rozchodom so školskou krásavicou. Napísala mi list, že sa vracia k pôvodnému priateľovi. No jednoducho úplne nevine, taká klasická situácia - skončenie pubertiackej lásky.

Po mesiaci ochkania na posteli sa to už našim nevidelo, namiesto toho aby som si užíval prázdniny a naďalej sa venoval svojej obľúbenej športovej aktivite a kamarátom som sa izoloval doma. Tak zbehli obvodnej a následne psychiatrovi, ten mi predpísal lieky a poslal ma domov. Doma v nestráženej chvíli som do seba nasúkal všetko čo som mal a zapil fľašou veľkej becherovky. Chvíľu to žalúdok spracovával, ale po určitom čase sám pochopil, že na toto nemá nervy a tak som tento kokteil vychrlil na koberec a tá časť čo zostala vo mne vyvolala ospalý pokoj. Po návrate rodičov som polihoval a izba smrdela po alkohole. Na zemi boli fragmenty zvaškov nerozpustených liekov.

Netrvalo dlho a ocitol som sa na depku v Pezinku na oddelení pre mladistvých. Stačili 2 hodiny s mojími spolupacientami a depka bola tatam. Ešte si ma tam nechali na pozorovanie asi mesiac. Stihol som takmer ešte začiatok školského roku.

Už to však nebol ten stále vyznamenaný Tuto. Depka sa vrátila a pribudla ešte aj sociofóbia. Naši ma nútili chodiť do školy, ale ja som si vymýšľal dôvody ako neísť. Pobyt v škole ma doslova bolel.

Naďalej som sa však venoval športu (fitness, bojové umenia, atletika), ale škola bol problém.

Trochu z horšími výsledkami skončil 2 ročník. Trojku som však nemal a vynechané hodiny neboli tesne na komisionálky.

A nastúpila mánia. Určité prejavy v malom som mal aj kedysi, no teraz sa to rozbehlo v plnej sile. Zrazu som bol aktívnejší, nič nebol problém, hrnuli sa mi myšlienky, bol som hyperspoločenský, priam som sa likvidoval na 3-fázových tréningoch, až sa divím, že to moje telo vydržalo. Zároveň som spravil jede malý výlet spolu s vyskočením z okna a návratom. To už naši nezniesli a v sanitke som bol dovezený na psychiatriu.

Tu to bolo v pohode. Trochu ma napichali na akútnom (bol som už v zlom stave). Po hospitalizácii som dostal na škole individuálne štúdium. Ešte raz som bol v nemocnici na mániu a ostatok som v depkách trávil doma.

Štúdium strednej školy som aj napriek všetkému skončil úspešnou maturitou s výsledkom 2223.

Prijatý som bol na VŠ do Žiliny. Môj zdravotný stav sa čiastočne stabilizoval. Avšak. Absolvoval som jeden výlet pre mladých, kde som si dal opdych nielen od liekov ale aj od spania. Znamenalo to po 3 dňoch výrazné zhoršenie stavu v zmysle kombinácie megalomanských bludov, mánie, paranoie. Rodičia si pre mňa prišli. Doma som však neváhal, nasadol na bicykel a šľapal v ústrety osudu. Bicykel som neskôr zahodil a pokračoval pešky a za chvíľu aj bez topánok. Pár nocí som blúdil po lesoch až som sa úplne dehydrovaný, schudnutý o cca 20kg (od výletu s mladými) ocitol v istej dedinke. Zbalili ma policajti a šupli do V. Zálužia. Na akútnom oddelení do mňa sypali (podľa papierov) mesiac to čo môj organizmus bol schopný zvládnuť. Z najhoršieho ma dostali. Diagnóza F25.2 Z mesiaca v akútnom si pametám veľmi chabé zlomky, bol som ako zelenina. Inak mimo tohto oddelenia je V. Zálužie veľmi fajn - veľký areál, skupiny na úrovni, športoviská, vyžitie. Po 3 mesiacoch som bol doma.

Neskôr som ešte navštívil pôvodnú nemocnicu, no už nie v takom katastrofickom stave ako v Záluží. Tu už to bolo v celku dobré. Dosť času som trávil v miestnej knižnici, na terapiách a v športovej miesnosti. Moja aktivita v záležitostiach žien mi vyniesla celkom peknú priateľku.

Začal som študovať humanitnú VŠ.

Po roku som sa ešte preliečil s ľahkého stavu a stretol som tam aj moju ex-manželku. Tá sa liečila na paranoidnú schizu. Pomáhal som jej nezištne dostať sa z akútneho odd. Chodila so mnou na prechádzky. Po skončení pobytu ma vyhľadala na mojej adrese a začali sme spolu chodiť. Bol to však zároveň začiatok konca môjho športovania.

Pred Bc. skúškami sa mi pohoršilo síce nie príliš výrazne a tak som sa riadok po riadku, slovo po slove, učil v nemocnici. Vtedy sa pekne zachovala aj moja ex a chodila ma navštevovať denne.

Bakalára som spravil.

Ďalej to nasledovalo bez závažného zhoršenia stavu. Výrazne som zvýšil svoju zodpovednosť k braniu medikamentov. Na druhej strane som postupne a spokojne šplhal na váhe. Športovanie kleslo na 0.

Spravil som Mgr. na červený diplom.

Zvyšok môjho života je svadba s mojou ex. Striedanie prác. Najnovšie rozvod.

Prekvapilo ma ako som rozvod dobre ustál. Bola to pekná divočina. Vymenené zámky, veci vyhádzané pred dverami, výmysly pred súdom... až mám dojem, že mojej ex trochu zašibávalo...ale to je už len jej problém. Našťastie

SÚČASNÉ PROBLÉMY: rozvrátený spánkový režim, nútenie sa do aktivity - pasivita, tabakizmus, občas pocity osamelosti, niekedy depka, únava, nechuť do činnosti, problémy zapojiť sa do prac. kolobehu

HESLO: Nikdy sa nevzdávaj! Zúroč svoj čas! Ja môžem...!

LIEČBA:
Escitalopram 10mg 1-0-0
Amisulprid 400mg 0-0-1
Lithium 2-0-2
Gerodorm - podľa potreby
Hypnogen - podľa potreby

PREČO SEM PRISPIEVAM: O mojom probléme č. 1 sa nerozprávam s priateľmi, známymi. Len trošku s rodinou a to len úplne najbližšou. Chcem úprimnosť. Dostať to zo seba. Možno aj niekomu pomôcť.

Keď sa pozerám na to čo si napísal, zdá sa mi, že ty máš fakt maximálne ľahšiu formu par. schiz., toto určite nie je ani na ZŤP. Buď rád, že to tak je, a chovaj sa zodpovedne, aby to tak prinajhoršom zostalo. Niektorí s tvojou diagnózou majú priam katastrofálne príznaky. Keď sú z najhoršieho vonku trpia apatiou a depkou... tak ich má stále čo po zdravotnej stránke zamestnávať.

Tuto, psychiatrické diagnózu sú len pomenovaním príznakov, neurčujú chorobu. Čiže moja paranoidná schizofrénia môže byť úplne iného druhu než paranoidná schizofrénia niekoho iného, čiže môžem mať úplne inú chorobu. Osobne si myslím, že mi bola paranoidná schizofrénia diagnostikovaná na základe toho, že som prostrádníctvom emailovej pošty prezentoval náboženský svetonázor. Tento prístup charakterizoval ako blud hodný diagnózy paranoidná schizofrénia. Pred ňou som mal diagnostikovanú F21, čiže hraničnú schizofréniu. Inak súhlasím s tým, že mám prejavy F21. Uvedomujem si ich. To že mám tie príznaky je spôsobené derealizáciou, čiže zmenou vnímania, čo následne vyúsťuje do prejavov F21. Čo mi spôsobuje derealizáciu sa práve pokúšam už roky zistiť. nezisťoval by som to, keby mi na to zaberali psychofarmaká, ale vôbec nezaberali, tak som sa pustil vlastnou cestou. Takže v mojom prípade sa nejedná o poruchu dopamínových, noradrenalínových či serotonínových funkcií, keďže mi psychofarmaká nezaberali.
Na rozdiel od psychofarmák dokázali na moje ochorenie vplývať detoxikátory ťažkých kovov z tela, antiparazitiká, MMS2 a B vitamíny, hlavne B3. Ťažké kovy bezne spôsobujú schizotypové, schizofrénne, či depresívne prejavy, tak isto poškodenie kognitívnych funkcií, ktoré u seba evidujem. Zároveň poškodzujú nervovú sústavu, takže nečudo že zaberajú detoxikátory a béčka. Ono stačí, keď človek má poškodenú vlastný detoxikačná systém, a môže sa otráviť z bežného denného prísunu napríklad ortuti, olova či medi. Ich usadenie v tele školská medicína netestuje, takže tieto otravy ani nediagnostikuje. Lepší lekár vám je schopný odhaliť Wilsonovu chorobu, to už ale musí byť detailista. Takéto diagnózy sú v područí alternatívnych lekárov. Väčšinou takých, ktorí sami boli postihnutí a školská medicína im nepomohla. Pozrite si napríklad dokument z kanadskej univerzity, ako likviduje ortuť neurón. https://www.youtube.com/watch?v=VImCpWzXJ_w&feature=player_embedded
Synonymom slova derealizácia je brain fog. Tu si môžte pozrieť, ktoré choroby v nej môžu mať prsty: http://derealizace.wgz.cz/
Moja choroba má komplex príznakov, z ktorej tie najnepríjemnejšie sú fyzické. majú spoločný pôvod s tými psychickými, pretože napríklad béčka ovplyvňujú nie len psychické funkcie ale aj fyzické, a to tým, že mi regenerujú nervy, ktoré mám poškodené. Bolesť postihnutých nervov je ďaleko nepríjemnejšia než bludy, halucinácie, či iné psychické symtómy. Oveľa nepríjemnejšia. Takže už z tohoto dôvodu by som nikomu z vás neradil, aby so mnou menil. Takže posudzovať môj stav len z pohľadu, paranoje, halucinácie, či bludov je v tomto prípade krátkozraké, a preto neplatí ani to, čo napísal Tuto: Buď rád, že to tak je, a chovaj sa zodpovedne, aby to tak prinajhoršom zostalo. Niektorí s tvojou diagnózou majú priam katastrofálne príznaky. Keď sú z najhoršieho vonku trpia apatiou a depkou... tak ich má stále čo po zdravotnej stránke zamestnávať.
Nie je problém trpieť depresiou či apatiou v mojom prípade, ale nechcem. Robím všetko pre to, aby som tieto stavy ignoroval napriek tomu, že ich mám. To už je ale vec prístupu, aký si kto zvolí. Snažím sa myseľ zamestnávať tým, čo považujem za najužitočnejšie.

Len nech sa to tu nezvrhne na porovnavanie, kto trpi najviac, nieco ako "aha, ja mam vacsieho!". Ivan, nemozes tvrdit, ze bolest nervov je horsia ako bludy a halucinacie, ked si ich v zivote nemal. Poznam dievca, ktore vplyvom halucinacii a bludov malo taky strasny stav, ze skocilo z okna a dodnes trpi inkontinenciou a ma porusenu chrbticu. Na druhej strane mam kamaratku, ktora trpi tak strasnou bolestou nervoveho povodu (po uraze a viacerych operaciach), ze jej len ciastocne pomahaju opiaty (pouzivane hlavne v poslednych stadiach nadorovych ochoreni). Kto trpi viac? Kto si trufne to porovnat?
Cize: Kto ma vacsieho?

RE: Ivan

Do určitej miery teraz chápem, všetko má svoje. Každopádne Ti držím palce, aby sa tvoje problémy len zmenšovali.



RE: Filipka
Ahoj Filipka. Neviem ako by sme tvoj "návrh" zrealizovali. Mám podozrenie, že my muži ak môžeme radi takéto veci zveličujeme tak by to asi nebolo objektívne. Ty máš vtáka v obrázku v profile pomerne veľkého, tak neviem, či by nakoniec nevyhral on nad našimi nelietavcami.