paranoidná schizofrénia a prognózy

Zdravím Vás,

chcem Vás poprosiť o malú prosbu,
mojej mamke (56 rokov) diagnostikovali paranoidnú schizofréniu,
mala paranoidné bludy a obcas haluzinácie (ze jej niekto niečo hovorí)
ako i zaplietanie (pletenie pravdy a nepravdy, odborne asi inkoherencia),
tiež si vymýšla dost, poväčšine s perzekučným a paranoidným obsahom.

Povodne sa uvazovalo o ťažkej depresii so psychotickými priznakmi,
myslim ale, že to už môžeme vylúčiť, nakoľko ma i teraz paranoidné myšlienky.
Po hospitalizácií (5 tyždňov, september-október 2016) mala dosť narušenú
krátkodobú pamäť a bola dosť popletená, ale už jej to zmizlo, i keď krátkodobú
pamäť nemá ako zdrávý človek.

Momentálne je veľmi dobre stabilizovaná, zabrali jej lieky a prakticky
funguje doma samostatne (i keď spoločnosť jej robím ja), robí všetko,
paranoidné prejavy nie sú manifestné, sčasti sú asi preliečené
a sčasti možno disimulované, ale paranoidné myšlienky určite má.

Medikácia: inj. depot Zypadhera/210mg 1x do mesiaca,
Alventa 150 mg ráno, Akineton 1/2 ráno, diazepam 1-0-1

Chcem sa Vás opýtať, že aká môže byť v tomto veku (56 rokov) prognóza,
nakoľko mi v Kremnici v psychiatrickej nemocnici povedali,
že mám pre ňu do budúcnosti vybaviť ústav s 24 hodinovou
starostlivosťou.
Náš ambulantný psychiater si ale myslí,
že opatrovateľka do domácej liečby bude úplne stačiť.

Prosím Vás na tomto mieste o Vaše názory, skúsenosti,
postrehy.

Dakujem, pozdravujem a všetkým Vám držím palce.
S pozdravom Tom

Ahoj Tom!
Priznám sa, že zo skúsenosti viem, že dosť podstatný je prístup chorého k predpísanej medikácii. Pokiaľ sa mama poučí, že lieky bude brať ako treba a akceptovať psychiatra, možno ešte určité zmeny v liekoch, nemuselo by dôjsť k premiestneniu sa do ústavnej starostlivosti. Prikláňam sa k názoru ambulantného psychiatra.

S pozdravom a želaním zdravia Tebe aj mame, Tuto

Prikláňam sa k Tutovi   Zvláštny je nástup choroby v 56 rokoch, keďže schizofrénia je prevažne chorobou mladých ľudí, nuž ale stáva sa. Myslím si, že pokiaľ mama bude pravidelne na depote, tak sa účinky liečby ešte budú vylepšovať postupom času, psychika sa lieči dlho. Okrem toho dávky sa v prípade zhoršenia dajú vždy navýšiť, prípadne prikombinovať iný liek, takže by som to vôbec nevidela katastroficky. Navyše liečivo pôsobí i známe prostredie a pravidelný režim. Držím palce.

ahojte,

dakujem za nazor a priania,
vazim so to.
Verim, ze sa este niekto prida,
nielen ,,stalice´´.

Najblizsie dni sa sem zaregistrujem ako stabilny clen (pod normalnym menom, som Tom, nie Zoom), nechcem byt osoba,
ktorej iba poradite a uz sa tu neobjavi.
Ako (momentalne) zdravy jedinec (bez navstev psychologa/psychiatra a uzivania liekov)
mozno budem aj ja trosku Vam uzitocny.
Musime drzat pokope, sme na jednej lodi!

Okrem mojej mamy ma schizofreniu aj moj stryko,
dusevne bola chora aj moja starka a asi aj praprastarka,
a teda predispoziciu mam aj ja.
Kedysi (pred 10 rokmi) som aj ja navstevoval
psychologa s bizardnymi problemami, ktore Vam popisem
v samostanych forach.
Odkedy ochorela mama, mam strach, ze nieco
zavaznejsie sa moze pritrafit aj mne (mam 31. rokov).

Verim, ze ma medzi seba primete aj ako zdraveho,
resp. momentalne zdraveho.

Pozdravujem a tesim sa na
dalsie prispevky,

Tom

ahojte,

tak som sa uspesne zaregistroval...pod menom Tomitos.
Tuto a filipka, este raz dakujem za odpoved.

Inak, na psychiatrii mi povedali, ze sa mamke do troch rokov vrati psychoza,
resp. bude mat ten relaps ci recidivu.

Filipka, ty mas tiez f20.0 ako moja mamka.
Ako je to s tymi recidivami?
Je velmi pravdepodobne,ze sa jej vrati psychoza,
aj ked bude brat lieky?

Dakujem a pozdravujem,
Tomas

ahoj @Tomitos

mne psychozy trvali 10 rokof kym sa nasiel spravny liek a davka,sice tomu napomohol aj alko s mariuhanou ale teraz som piaty rok bez pobytu v nemocnici,totiz hlavnou pricinou psychoz bol nedostatocny spanok ci lenosenie,

ahoj fajny,

dakujem za info. Mas uplne inu medikacu ako mamka.
A da sa Ti ako tak fungovat? Zostalo Ti nieco z bludov a halucinacii
aj teraz, ci si celkom ok?

Ach, to húlení: objavuje sa schizo aj z hulenia? ja som
myslel, ze iba s fetu...

Inak, tesim sa, ze si nebol 5 rokov hospitalizovany...

zatial pozdravujem,
Tomas

praveze mam F20,0

vsetky bludne haluze som utabletoval do poznamok pod prah dveri a vsucasnej dobe sa im nevenujem

Ahoj Tom,
vítam ťa aj ja na fóre. Mrzí ma, že máš takéto starosti s maminou. Ja som mala 2 krát relaps momentálne som cca 10 rokov v pohode s menšími výkyvmi, ale dalo sa to vždy vykompenzovať bez hospitalizácie, za čo vďačím aj mojej Mudr. Držím tvojej rodine palce a napr. u nás v rodine nikto nemal schizo len ja som F.20.....ale mamina mala depresie a tiež navštevuje tú istu Mudr čo ja . ...takže tak. Pekný deň.

ahoj dzuli,

dakujem za vrele privitanie i prispevok.
Vazim si to!

Ano, stryko (mamin brat) ma schizofreniu od puberty, momentalne je v ustave, nakolko nemoze byt sam v byte,
ale navstevuje nas. Docestuje i sam. Mama bola na jesen prvy-krat hospitalizovana,
urcili to ako paranoidna schizofrenia. Nas ambulantny psychiater ale uvazoval,
ze ide len o tazku depresiu so psychotickymi priznakmi (osobne sa mi to nezda).
Mama ma tie paranoidne myslienky stale, nie casto, ale ma.
Uz sa nechcem klamat, ze nema schizofreniu.

Aj mamina mama, teda starka, na stare kolena mala nejaku dusevnu chorobu.
Bola uzkostliva, nechodila medzi ludi, naladova. Diagnozu nevieme, umrela skor,
ako sa to rozvinulo a vysetrilo.
Udajne aj praprastarka mala nieco, tiez nevieme presne co.
Otec nic nema, ale jeho brat sa obesil, nieco tam muselo byt,
tiez nediagnistikovali.
Takze vychadzam z toho, ze je to u nas dedicne, mam strach, ze
ochoriem aj ja (mal som na gympli kedysi iste problemy),
a neviem, ci chcem deti - mam strach, ze budu chore.

Dzuli, Tvoja mamka ma depresie, co ma mrzi, ano, asi
tam bola v Tvojom pripade predispozicia.

Drzi Ti palce, ozvi sa, keby nieco,
budem otvarat dalsie fora, budem pocteny,
ked prispejes!

Tomas

Ahoj Tomas,
no neviem ci tam boli predispozicie, mamina je na tom v celku dobre, mala ťažké obdobie preto to u nej vypuklo....mne "hrablo" v prvom ročníku na gympli, no a prvykrat som bola v nemocnici. moja starka mi velakrat povie že si myslí že to bol omyl ale už som s tým zmierená že liekov sa tak ľahko nezbavím...aj som sa pýtala lekárky či ich niekdy vysadím a ona mi odpovedala proti otázkou, či by som sa jej to spýtala kebyze mám cukrovku....hmmm tak asi tak.
Ja by som tiez velmi chcela rodinu --mám na to už vek--aj deti ale je tam tá obava či vôbec by to bolo dobré pri mojej diagnóze a nechcela by som aby mojmu dieťaťu niečo bolo....no ale doktorka mi povedala že keď bude treba všetko sa nejak dá a že mala aj pacientku ktorá jej nepovedala že je tehotná a má zdravé dieťa. Tak istá nádej tam je.
Čo sa týka tej tvojej obavy o svoje zdravie ....úplne chápem.....i keď neviem či sa musíš tým toľko trápiť. Ja už mám filozofiu, čo má prísť príde a som dosť optimista vo väčšine prípadov. Tak na to nemysli a myslím že si naozaj dobrou oporou svojej mamine ako aj zvyšným príbuzným a veľmi si to vážim (určite nielen ja) že si sa takto pripojil ku našej komunite
Ak budem vedieť tak poradím, ale priznám sa že ja nemám až tak do hĺbky naštudovanú túto chorobu ako iní členovia. Tak ja Ti môžem poradiť tak polopatisticky.
Veľa šťastia

Ahoj,Tom

nám v nemocnici na prednáškach hovorili, že pokiaľ sa nabudúce podchytí už pri varovných príznakov a budú sa brať k tomu riadne lieky, potom riziko relapsu je nižšie. Ono vo všeobecnosti psychiatri majú so psychózami celkovo zle skúsenosti, lebo je to beh na dlhú trať a keď sú pacienti relatívne v pohode tak prestávajú brať dané lieky resp. experimentujú s nimi.