Naše bývanie

gratulujem, Matej!

parada,konecne si sa dockal

Matej tiez gratulujem a tisko zavidim.

Ďakujem Vám, priatelia Lístie, Fajny a Chinaman, za gratuláciu a podporu. Uvidím, ako sa to vyvinie a či to dopadne vo všetkých prospech.

Trocha oneskorene, ale predsa Ti Matej blahoželám k novému bývaniu a želám Ti, aby si tam našiel zároveň aj veľa radosti a pohody. Tuto

Ďakujem Ti, Tuto.

***

Dneska som podpísal rezervačnú zmluvu, takže pokiaľ nechcem ja alebo predávajúci platiť pokuty, tak už mi to musí predať, resp. musím to ja kúpiť. V prípade neúspešného vybavenia hypotéky finančným poradcom by mi rezervačný depozit vrátili, čo považujem za plus tejto realitky. Ak sa to ale podarí, tak potom sa depozit tiež nevracia, lež stáva sa súčasťou kúpnej ceny, teda o toľko menej zaplatím predávajúcemu. A to je tiež fér.

Po vybavení internet-bankingu a odoslaní prevodu som zavolal finančnému poradcovi, čo bol pre mňa dosť stres. Triasol sa mi hlas, z coly sa mi chcelo grgať a chveli sa mi ruky. Bral som to ale tak, že to musím pretrpeť, lebo je to dajak nutné teraz. Poradca bol milý, mám s ním stretnutie zajtra doobeda.

Ak pôjde všetko ok, tak byt bude voľný k prevzatiu 1. júla. Ale určite moja prvá noc v ňom nebude hneď vtedy, lebo najprv ho treba spraviť obývateľný - teda dať tam internet, pohovku na spanie, sieťku proti hmyzu a podonášať základné imanie (aspoň časť drogérie, šiat, nejaké jedlo). To sú pre mňa podmienky, kedy si poviem, že dobre, môžem tam prísť na svoju prvú noc. Ostatné záležitosti ako trebárs nábytok a nejaké tie prerábky (dverí, maľovka) sa doriešia časom, až si budem schopný na to našetriť.

Včera mi volal poradca a informoval ma, že banka mi navrhuje úver o výške 90% z ceny bytu. Netreba ani detailne písať štruktúru návrhu, stačí sa zmieniť, že by som mal náklady na fond opráv, bytové družstvo, elektrika a voda, kúrenie, koncesionársky poplatok, hypotekárna splátka - všetko by to vyšlo dokopy do 210 eur mesačne, čo považujem vlastne za splnený sen. Býval by som tak v skutočne nízkonákladovom byte, maličkom, garsónkovom, s balkónom, veľkou pivnicou, plne zrekonštruovaný stav celého bytu, južná orientácia okna a balkóna, a ešte náklady okolo dvojstovky so vším všudy. Možno by som k tomu ešte pridal internet a zaiste aj nejaký typ poistenia, "keby niečo". Zostalo by mi pritom dostatočné množstvo koruniek pre stravu, bežný chod domácnosti, ako aj na menšiu, každomesačnú drobnú rezervu.

Je to v schvaľovacom konaní, do nejakých 7 pracovných dní by sa mi mal poradca znovu ozvať, že či to banka odklepla. Bolo by to naozaj super.

Ak to odklepne, tak všetky papiere medzi mnou a bankou a medzi mnou a predávajúcim a realitkou by sme vedeli podpísať niekedy medzi 1. a 10. júlom. Kľúče od garsónečky by som mohol dostať už k tomu 10. júlu v optimistickom scenári.

Rozhodol som sa si v novom bytíku variť na elektrickej indukčnej doske, ktorú tam mám zabudovanú dvojplatňovú. Myslím tým nestravovanie sa v rýchloobčerstveniach a hotových jedlách. Budem mať zo začiatku asi v repertoári 5 jedál, ktoré budem obmieňať. Občas si skočím aj do rýchlych jedál, iste. Ale zväčša si navarím 2 kilá zemiakov a budem ich jesť na rôzne spôsoby 3 dni - trebárs s kečupom, tatarskou, inokedy s volským okom, inokedy špagety, cestoviny, granadír, omelety, a tak nejak, proste dačo, čo zvládnem aj ja ako úplný amatér. Samozrejme postupom mesiacov by som si varil aj zložitejšie recepty, trebárs už aj nejakú jednoduchú omáčku, možno sa nenazdám a naberiem odvahu dusiť mäsko. Ale to bude fakt postupne. Tým, že by som si navaril v priemere vždy na 3 dni vopred a ešte k tomu jednoduché jedlá, tak by som dosiahol nízkonákladovosť stravovania. A to by bolo fakt super. Podľa mojich výpočtov by som sa tak vedel zmestiť normálne do 115 eur mesačne, čo sa týka čisto stravy.   Len najbližšie mesiace ukážu, či je to naivná ilúzia, alebo sa to bude dať. Základom je ale samozrejme nehladovať - na čo má človek zarábať, ak nie hlavne na vyživovanie svojho tela? To patrí medzi primárne účely peňazí. Na výživnej strave sa minimalizmus neopláca, a to hlavne zdravotne.   Takže budem musieť napokon hľadať nejaký kompromis a myslím si, že keď sa budem učiť pomaličky si variť, tak to môže byť cesta, ako byť menej nákladný, a zároveň mať dosť papania.  

Situácia sa vyvíja sľubne. Hypotéka je schválená, dali mi tých 90%. Podpisujeme všetky papiere v tento piatok na obed. Potom v priebehu nasledovných dní, predpokladám, že do utorka večera, by predávajúcemu mohol môj úver nabehnúť na jeho účty, teda by mu bola vyplatená celá suma. Potom sa ešte stretneme priamo na byte niekedy budúci štvrtok/piatok a byt fyzicky preberiem, podpíšeme preberací protokol. Návrh na vklad do katastra však už bude podpísaný v tento piatok, taktiež kúpno-predajná zmluva, takže majiteľom by som mal byť oficiálne už ku dňu 30. jún 2017. Budúci víkend by som mohol už mať po prebratí, takže už si budem oxidovať v novom bytíku a robiť plány.

Komplikácie sú také, že na tú budúcu sobotu ideme na výlet ja, rodičia a brat so snúbenkou. Snáď nebude teda preberanie v ten deň. Ale asi nie. Druhou komplikáciou je, že je v stredu štátny sviatok, takže sa môže omeškať platba zo strany mojej banky smerom k predávajúcemu. Snáď to bude v pohode.

Takže ešte 40 hodín... a budem to vlastniť.

Robím dobre? Neupisujem sa diablovi? Čas ukáže...

Ďakujem, Filipka, za palčiská. Ako aj ostatným.

Situácia je teraz taká, že všetko dopadlo viac-menej dobre a som vlastník nového bytu. Zároveň som sa stal dlžníkom, ktorému pri súčasnej úrokovej sadzbe 1,59% budú nasledujúcich 5 rokov strhávať zhruba 131 eur mesačne. Po tej päťročnici prehodnotia úrok a zas stanovia novú výšku splátky. A takto dokola niekoľko päťročníc, až kým sa všetko do posledného centu nesplatí. Prvotný plán je do roku 2047, ale mám právo na všelijaké mimoriadne splátky a vklady, takže dá sa to splatiť aj skôr. Dá sa z toho aj vyvliecť, keby som ten byt predal za aspoň cenu hypotéky, hoci by mi nič nezostalo. Ak by som tak činil, záujem na trhu je, minimálne by som to mohol predať nejakej realitke, isteže za nevýhodnú cenu, ale pre mňa by bolo dôležité, že by išlo o minimálne cenu hypotéky, čo je reálne dosiahnuť, pretože je ona nízko-stanovená (resp. dosť som doplácal z mimoúverových zdrojov - tie by sa mi nevrátili, ale aspoň by som bol oslobodený od splátok a dlhu). Situáciu teda nevidím ako okovy na nohách, spútanie dlhom, práveže sa mi to vidí všetko perspektívne a zmysluplne. Ročne tiež ale musím platiť 62 eur poistné, vinkulované poisťovňou v prospech banky, čiže platím poistné, ktoré sa v prípade poistnej udalosti vyplatí banke, a nie mne. Je to vraj zo zákona. Len som si nemusel stanoviť taký vysoký balíček poistného, ponúkali mi aj lacnejší, no nemal som prehľad a chcel som si to vybaviť rýchlo, aby čím skôr odišli peniaze pre predávajúceho. Peniažky predávajúcemu (už bývalému majiteľovi) nabehnú najskôr v utorok, najneskôr v štvrtok. Preberanie máme dohodnuté tak, že si zavoláme, vymenili sme si čísla. Buď bude cez týždeň, alebo až v sobotu večer.

Kupodivu mi vôbec, ale vôbec nevadí, že preberanie bytu je naplánované až na záver budúceho týždňa. Myslel som si, že keď to podpíšeme, že budem tam rýchlo-rýchlo chcieť ísť fyzicky a už aj začať plánovať a akože bývať. Som v tomto príjemne prekvapený, že mi to neprekáža - skôr mám pocit, že dnešné ciele sa akoby podarili, dal som si pomyselné fajočky, a teraz som akoby so situáciou plne spokojný. Pekne idem na víkend relaxovať a tak, a pritom ma to do toho nového bytu neťahá. Resp. nemám žiadny psychicky zlý pocit z toho, že ešte chvíľku treba čakať. To napríklad môj otec sa tam chce ísť pozrieť a stále protestuje, že keď už je to moje, tak sa tam mám domáhať. Ja to ale beriem pragmaticky, v obchode si kúpim nejaký produkt s tým, že mi ho obchod odovzdá do vlastníctva, keď kasa vydá bločik, že som zaplatil a keď sú peniažky skasírované pekne v pokladni. Takže to, že čakám, kým mu peniažky nabehnú na účet a že až potom mi to fyzicky odovzdá, beriem ako ok. Myslím si z toho, čo som s nimi všetkými spolupracoval, že to nie sú ľudia, ktorí robia problémy alebo prieťahy. Nemám síce nos na podvod, ale zdravý sedliacky rozum mi hovorí, že všetko ide dobre.

Prvá splátka mi odíde až v auguste. Ešte ma čaká niekoľko formálnych povinností s bytom, trebárs zmluva s bytovou spoločnosťou o inkasách, fond opráv,.... smeti musím nahlásiť na mestskom úrade, nahlásiť sa treba v elektrárňach, zaevidovať sa musím pre daň mestu za nehnuteľnosť (tohtoročnú zaplatil ešte predávajúci). Neskôr v auguste by som rád zmenil trvalé bydlisko, občiansky, kartičku poistenca, odhlásenie z rodičovského bytu... fúha, proste formality, poplatky, kolky, vyčkávanie v radách. Ani neviem, kde sa čo vybavuje, ale dosť mi pomáhajú rodičia tým, že mi vôbec hovoria, aké mám povinnosti ešte, a že mi aj vysvetľujú, kam to mám ísť vybaviť. Vyzerá to tak, že si svoje dovolenkové dni vyčerpám práve na tieto behačky. Ale to nevadí, v podstate je to škola života.

Z psychického hľadiska je spomenutiahodné, že som mal doobedie pred podpisovaním stavy nervozity, aj ma prehnalo. Cítil som akúsi strašnú zodpovednosť, že idem urobiť niečo príliš vážne, čo sa nedá vziať späť len tak ľahko a s čím sa viaže veľa vážnych dôsledkov. V práci som cítil akýsi stres, zle som sa sústredil a mal som pocit zahltenia, že sa všetko na mňa valí. Pri samotnom podpisovaní som už bol akoby pokojný a skôr bol nepokojný predávajúci, lebo sa ponáhľal na nejakú chatu a trošku to všetko dlhšie trvalo. Poobede som strávil potom doma s rodičmi (na poobedie som mal dovolenku pol dňa). Rozprával som im asi 4 hodiny všetko, čo ma v súvislosti s dneškom napadlo. Boli trpezliví a vlastne mám pocit, že ich to aj zaujímalo. Ku večeru už začínam byť "menej plný dojmov" a už sa zase vraciam späť do svojho bežného rytmu. Ide víkend, tak plánujem odpočívať, pokiaľ možno aktívnejšie, ale určite nebude chýbať ani polihovanie s knihou alebo nejaká PC hra.

Ďakujem Vám, priatelia, za trpezlivosť s takým dlhým príspevkom. Istým spôsobom sa niečo v mojom živote dnes zmenilo, tak som Vám vďačný, že som sa mohol vykecať aj tu pri Vás. Prajem Vám všetko dobré, príjemné dni.

S úctou
Matej

Od štvrtka, kedy som naposledy na fórum písal, sa udiali v bytíku nejaké zmeny. Zväčša ide o to, že mi došiel nábytok z Decodomu, ktorý sme s tatinom celý víkend skladali a montovali. Bez jeho pomoci by som to nezvládol, to si otvorene priznávam, bol som z tých montážnych návodov trúbka. Už hneď prvá skriňa bola problém. Trvalo nám to celú sobotu, pričom v nedeľu sme na tom robili len od tretej poobedia a aj to sa už ku večeru inštalovali sieťkové dvere na balkónové dvere. Veci ešte potrebujú doladiť a nie všetko je hotové. Z víkendovej "brigády" ma dosť boleli nožky, mal som svalovicu. Teraz čakám ešte na Sconto, ktorí mi majú doniesť šatník, gauč, komodu. To je otázka najbližích 10 dní - dúfam tajne, že by to mohlo byť už tento týždeň. Cez víkend dorobí tatino prah na vchodových dverách a musíme tie dvere namoriť, lebo oni sú super, len vyzerajú trochu staro kvôli škrabancom. Sú zateplené a pekné, takže som sa rozhodol ich nemeniť, iba ošetriť a prah vymeniť. Menovku už mám a kúpil som si v meste aj samolepiace kovovo-žlté číslice, ktoré znázorňujú moje číslo bytu. Neviem, či si ich vycapím, ale dosť sa mi to ľúbi to tam mať. V rodičovskom baráku to tak niektorí mali, aspoň voľakedy. To až teraz nastúpila taká móda, že všetci menia dvere a už si tam číslo bytu nevycapujú. Ba dokonca nie je výnimkou nemať menovku.    

Čo sa týka postele, rozhodol som sa spávať na rozkladacej pohovke - cez deň bude dvojmetrovým gaučom rovného štýlu (asi 3 miesta na sedenie), v noci sa rozloží na 2 metre krát 1,20 metra do šírky. Príde mi aj topperový matrac, ktorý si na pohovku budem klásť, čím sa zvýši pohodlie, zabráni sa rýchlemu poškodzovaniu gauča častým spaním a zdvihne sa mi hrúbka lôžka o 5 centimetrov do výšky. Je rolovateľný, dá sa do úložného priestoru pohovky cez deň. Zmestila by sa mi sem síce aj sklápacia posteľ skriňová, ale to je strašne drahé a mne už naozaj veľmi rýchlo končia peniažky, určené na prvotný rozbeh bytu. Prakticky som už všetko minul, resp. asi 75% všetkého, čo som mal na to odložené. A to ešte musím kúpiť 1 koberec, nejaké doplnky, kuchynskú výbavu na varenie a strašne-nutne potrebujem vlastnú pračku nejakú lacnú so základnými funkciami. Pravidelne mi do toho skáče zubárka so svojimi drahými zákrokmi, pričom už v auguste odíde aj prvá splátka úveru. Takže mi všeho-všudy vyplýva, že začínam byť švorc, juchú. Musím si z toho robiť srandu, nesmiem to brať vážne, veď všetko vymenované, čo ma ešte čaká, vie aj počkať. Už aj takto, ako si tu nažívam 11 dní po sebe, by vedelo vydržať na dlhšiu dobu, ak by som musel náhle zaviesť krízový režim a náhle stopnúť čo najviac výdajov.        

Pomaly si teda zvykám, že som tu sám. Občas si pustím rádio, televíziu som sledoval na internetovej službe UPC (cez rodičovské prihlasovacie údaje) iba raz. Zväčša si čítam knižky, veľa čítam internet, pravidelne sa chodím na google do správ informovať o dianí na Slovensku a vo svete. Zalievam si tu strašne veľa ovocných čajov (značka Popradský) - asi 2 litre denne, do 2 litrov dávam asi 20 g cukru dohromady. Náklady na papanie mám dosť vysoké, chcem to znížiť, ale nedarí sa mi. Najväčšou prekážkou sú mi moje mlsné chute, pričom evidujem novú skúsenosť, že keď tu mám doma nakúpené dopredu na viac dní, tak mám tendenciu to všetko zožrať oveľa rýchlejšie, než koľko to malo pôvodne vydržať. Bojujem proti tomu tým, že si už chodím ponovom kupovať potraviny priamo vtedy, keď ich potrebujem, a len tie, ktoré v daných hodinách idem jesť. Nič dopredu, maximálne tak deň vopred si kúpim ovocie. Dosť som začal jesť banány a jablká.

A riešim také tie bežnosti - špiní sa mi rýchlo umývadlo v kúpeľni, často sa mi nechce umyť riad, hoci ho mám úplne málinko, vypínač na záchode je od prachu, a podlaha potrebuje vyleštiť, lebo keď tu behám v ponožkách, tak mám zabielené šľapy, akoby tu bol na zemi ešte stále nejaký biely prach z maľovky. Smrad z maľovky však už dávno necítiť.

A čo Vám ešte napíšem. Tieto veci dosť dominujú v mojom prežívaní, preto ich píšem, hoci nie sú psychiatricky a psychologicky zaujímavé. Vytvárajú zhruba obraz, čo sa teraz v týchto týždňoch deje v mojich dňoch.

Ďakujem Vám v tejto súvislosti za prípadné prečítanie a hojnú trpezlivosť. Držte sa, priatelia, všetko dobré!

Matej napísal:
Pomaly si teda zvykám, že som tu sám.  

Onedlho bude 5 mesiacov, čo bývam vo svojom bytíku. Pôvodne som sa chcel rozsiahlo zveriť, ako sa už v tomto čase mi nedarí vysporiadať so samotou a s odkázanosťou sám na seba, no napíšem to asi stručnejšie. Takže v základe som to už práve spomenul, že už to nie je také ružové, ako na začiatku. Cítim niekedy dosť ťažkosti, akési stresy, že nemám "priestor" pre riešenie svojich depresií, lebo proste nutne potrebujem zdvihnúť zadok a ísť dať prať, alebo zvesiť prádlo, alebo umyť riad, alebo nakúpiť potraviny, či vrecia do koša. Takáto situácia je sčasti aj dobrá, lebo odkázanosť sám na seba ma núti do činnosti. Na druhej strane je to sčasti frustrujúce a dosť nepríjemné, že človek si nemôže ani na chvíľu uľaviť počúvaním pomalej hudby a vyplakať sa, lebo musí si urobiť inventúru v komode, že či má na druhý deň opraté ponožky.

Pračka funguje dobre, prádlo voní, používam Ariel vrecúška a ako aviváž Silan. Ešte chcem niečo antikorózne, antiplesňové na predĺženie životnosti pračky. Ako saponát mám Pur, už musím vymeniť konečne špongiu, lebo táto už nevoní a treba to meniť kvôli baktériám. Sprchový kút je trochu naspodu zašpinený a nešlo mi to dole bežnou snahou. Umývadlo v kúpeľni sa strašne zaprašuje a špiní, a to si tam len umývam ruky po wecku, pretože holenie a vlasy realizujem v kuchynskom drese. Tak sa čudujem, ako sa tak rýchlo špiní. O týždeň, predpokladám, sa mi minie tekuté mydlo. Kuchynské utierky mám, kapesníky tiež... toaleťáky som kúpil tento týždeň - zdá sa, že mi balík 4 roliek vydrží 3-4 týždne. V tento týždeň som kúpil aj vrecia na odpad do koša, staré sa už po 2 mesiacoch, či koľkých, minuli.

Zišlo by sa povysávať, pozametať, čo je rutina, ktorú treba robiť pravidelne, ak nie raz 3 dni, tak aspoň cez víkend. Našťastie mojich 28 metrov štvorcových je uprataných veľmi rýchlo - hoci zapeklitým je ten balkón, ktorý som stále ešte neupratal, furt sú tam tie polystyrény, odpad a špinavá podlaha od istých sprejov.

Rodičia ma veľmi pobádajú, aby som k nim často chodil a trávil u nich čas. Rozprávajú, že ja nie som typický mladík, ktorý vyletel z hniezda, ale som nezadaný, takže u mňa je normálne, že sa budem napr. na víkendy často zdržovať u rodičov. Argumentujú aj jedným svojim známym, ktorý má okolo 50 rokov, je starý mládenec, má 1-izbový byt, jeho mama ešte žije a pravidelne na víkendy chodí k nej, dokonca niekedy aj prespať, aby trávili spolu čas. Tatino sa veľmi ohradil voči mojim domnienkam, že by ma niekto obvinil, že sa naďalej držím maminej sukne. Vraj to nie je pravda a nemôžem sa porovnávať. A pridal, že im to robí radosť, keď prídem a keď mi môžu nejak pomôcť. To, čo tu tatino chodil mi na byt montovať a maľovať a podobne, to robil, ako vraví, rád, tešilo ho to, že môže pomôcť, pričom ma označil za činžiakové dieťa, ktoré nevedia takéto veci a je takých v dnešnej spoločnosti spústa. Môj odchod z domu označil za "šokovú terapiu" alebo skok šokom, a síce že z takmer úplnej nesamostatnosti na totálnu odkázanosť sám na seba. A že to nie je dobré.

Tak teda pomaličky si hľadám svoj vzťah k rodičom znovu, budem skúšať ich častejšie navštevovať. Možno sa mi polepší aj psychicky, lebo mnohé moje súčasné depresívne rozlady majú okrem iného aj pôvod v problémoch so samotou, so samostatnosťou a odkázanosťou sám na seba.

Držme sa. Ďakujem za prečítanie.