Krestanstvo a viera v krestanskeho Boha

Kamarati(a kamaratky;-)!
Ako to mate s vierou v Pana Jezisa Krista ako vykupitela z hriechov???
Moj priklad:Prisiel som z Popradu do Levic,takpovediac,za lepsim zivotom.Ale nemuselo to vobec tak byt.Totizto,ked sa o tom rozhodovalo,ci mam alebo nemam prist zit a byvat do Levic ku strykovi,zisla sa na to modlitebna skupina,kde bolo jasne zistene(alebo ako to napisat),ze sa prestahovat mam.Vyslovene mi to strykom bolo interpretovane tak,ze ma Boh vola do Levic.Ja som tomu uveril,lebo v zivote nahody neexistuju!Tak som sa teda prestahoval a cuduj sa svete sa mi zacalo akosi v zivote viac darit.Nie,vobec to nie je tak,ze ked skutocne a uprimne uverite,tak sa vam bude v zivote vsetko darit,ale nebudete na problemy a tazkosti nikdy osamote.Tak to.bolo vylozene mne...Nie,nie som ziadny nabozensky fanatik,ale ludia ako moj stryko skutocne nieco zvlastne maju,co ja nemam...
Mam vela pochybnosti,a preto mozem uprimne napisat,ze este nie som veriaci.Ale chcel by som to nieco tiez mat!
Co vy na to a ake su vase postoje a v co alebo koho verite vy???Verite vobec v nieco?
Dakujem za Vase reakcie
Shadow

Ja kvôli kresťanskej viere, ktorú vyznávam, dosť trpím. Nechcem robiť zo seba mučeníka, to naozaj nie som ani v najmenšom. Ale môžem potvrdiť, že mi veľa berie a veľa ma trápi. No ale nemôžem ju zanechať, nemôžem neveriť. Jednoducho som to už rokmi rokúcimi vzal za pravdu, a nemôžem to ako pravdu teraz poprieť. Pre mňa to je už realita, samozrejmosť. Nemôžem v to proste neveriť. A tak trpím ďalej. Pre niekoho je to prejav mentálnej obmedzenosti, pre druhého je to Boží dar alebo milosť. Neviem, čo je to pre mňa. Asi skôr milosť, lebo sa skryte domnievam, že moje problémy na tomto type bojového poľa pochádzajú z mojich azda zlých interpretácií niektorých doktrín alebo teologických myšlienok. Riešením by bolo následne sa vzdelať tak, aby som vec rozlúskol a zistil, ako to pravoverná kresťanská viera vlastne to a ono myslí a učí. Potom by som možno až tak netrpel. No roky idú, svet sa točí ďalej, a riešenie nejak ani na horizonte nie a nie sa objaviť...

Celkovo som viere rád a neraz ma zachránila pred sucidálnymi myšlienkami. Ale to, že sa trápim a že sa trápim práve kvôli jej vyznávaniu a môjmu pridŕžaniu sa jej, tak to v sebe poprieť nemôžem. Ba ani to nepopieram, ale v čase depresie, v akej som aj teraz, to hovorím otvorene.

Som kresťan, ktorý nestojí ani za deravý groš... A celkovo, aj ako človek, stojím zahouby.

Matej,znova musim oponovat!
Ved praveze si ozajstny a cenny krestan(a clovek)!Nechcem byt zbytocne mudry,ale to,ze kvoli viere trpis potvrdzuje tvoju pravovernost.Ja by som asi nikdy nevedel kvoli viere trpiet...:-(

Podľa mňa by obyčajný človek kvôli viere nemal trpieť, trpel za nás Ježiško a po ňom ešte tisícky ďalších výnimočných ľudí. A trpeli preto, aby nám priblížili Boha a aby sme sa nemuseli skrývať len preto, že v neho veríme. Boli to výnimoční ľudia, ktorý obetovali svoj život, aby ten náš bol lepší, zmysluplnejší a skutočný. Aby sme boli šťastný. Kým nie sme šťastný, nevieme naplno rozdávať božiu lásku, tak ako to chcel. Ak odmietame byť šťastný, odmietame Ježišovu obeť... Tie obrázky na stenách kostolov nemajú byť vzor, ako máme trpieť, je to pripomienka tých, ktorí trpeli, aby sme mohli byť šťastní a "nakaziť" šťastím aj iných. Ak by sa nám podarilo "nakaziť" všetkých, nemusel by prísť koniec sveta

Nesedí mi predstava, že kresťanský Boh je ako nejaký grécky. Myslím, že nemá také ľudské vlastnosti ako hnevlivosť či a chuť trestať. Jednoducho nás miluje takých akí sme a chce aby sme boli šťastní, ktorý otec to nechce?

Asi to vyznie pritiahnuto za vlasy, takto to cítim, jednoducho sa nechcem cítiť vinná za to, že som človek

Sú to síce pekné vyjadrenia, lebo dávajú najmä dnešnému človeku veľa zmyslu a potešenia v jeho prípadne komplikovanej situácii. Každopádne teologicky sú tvrdenia ohľadom Ježišovej obeti a odmietnutí úlohy Kristovho kríža v našich životoch biblicky i teologicky nesprávne. Samotné tvrdenie "ak odmietame byť šťastný, odmietame Ježišovu obeť" propagovalo najmä tzv. radikálne protestanské "evanjelium prosperity", ktoré vyznávali rôzne sekty. Na Slovensku sa väčšie protestantské cirkvi ako evanjelická a.v. voči tomuto druhu nazerania na evanjelium vyhranili a považujú ho za mylné.

Koniec sveta nemá prísť preto, že sme zlí alebo nešťastní, ale preto, lebo sa ním zavŕši zmluva s ľudstvom, resp. má sa dokončiť vykúpenie ľudskej prirodzenosti, ktorá zatiaľ opravená do posledného dôsledku nebola. A s tým práve súvisí úloha utrpenia v kresťanskom živote, že teda Pán nás nevykúpil tak, aby naša prirodzenosť už bola zdravá a spravodlivá v zmysle biblického pavlovského pojmu tohto slova, nezachránil nás teda od kríža, ale práveže požaduje, aby sme kríž na seba vzali a tak Ho nasledovali. Pretože kresťanský život, to je predovšetkým boj s hriechom, Pán neprišiel vrhnúť na zem pokoj, ale meč. Meč medzi zlom a dobrom. A utrpenie je prejav a znak tohto zápasu. Preto vlastne Pán obracia našu pozornosť toľko na tzv. Božie kráľovstvo, lebo dobre vie, že pozemský život nie je o šťastí, tuná nie sme povolaní k úplnosti šťastia, hoci nám istú mieru šťastia rád dopraje, ak to zapadá do celkového cieľa nášho života. Ale skutočné šťastie, to je jedine až potom, po pozemskom živote, po prekonaní tejto skúšky.

Tie slová, ktoré si kwecko, naznačila, veľmi dobre sa to počúva. Ja sám to čítavam pravidelne v motivačných knihách. Ale musím zároveň dodať, že si pestujem určitý odstup od týchto učení hnutia New-Age, lebo vlastne to je cieľom aj západných neomarxistov a liberálov, a východom inšpirovaným New-Age, a síce byť šťastný za každú cenu, že veď sme len ľudia, a že vlastne ani hriech neexistuje, lebo hrešiť je pre človeka akože normálna vec. A obaliť to do nejakej protestanskej podoby, napr. že nás Ježiš vykúpil takým spôsobom, že už nás ani hriech nemôže od Jeho vykúpenia a spásy oddeliť. A to je už potom synkretizmus, ktorého sa veľa veriacich, ktorí uznávajú Písmo a jeho interpretáciu Cirkvou, značne obávajú.

Sú to teda rôzne nástrahy v tých knihách, ktoré nazývam "šťastnými", teda motivačnými. Musím byť aj ja na pozore, lebo nie všetko je také jasné, ako sa to môže zdať.

matej

Fúha, nepoznám ani jednu z tých siekt Vyhýbam sa všetkému, čo v tomto smere zaváňa organizáciou. Jednoducho sa to všetko okolo seba snažím vnímať vlastnými očami. Je to taká moja osobná forma viery, ktorá ani nemá meno, chcela som sa o to podeliť

Boha je otec a v kresťanstve mi príde najhlavnejšia láska k blížnemu. Ale ak nemám rada seba, ako mám mať rada ostatných? Keď som smutná - len sa sťažujem a rozdávam len smútok. Keď sa hnevám, ľudia sa odťahujú. Keď trpím, som zlá a rozdávam utrpenie. Môžem rozdávať len to, čo mám. Samozrejme môžem pomáhať z pocitu viny alebo aby som si vylepšila náladu, či nasilu, lebo sa to odomňa chce - ale je to to isté? Necítim sa pri tom dobre, keď pomáham takýmto spôsobom, necítim to ako správnu vec, necítim sa nezištne

Ja viem, je to úplne odlišné od tvojho životného štýlu. Ak by som ja mala svoj štýl zmeniť na tvoj, najprv by som sa na pol roka zosypala, kým by som si to utriasla v hlave. A myslím, že tak isto by to platilo aj naopak. Takto sme si to zvolili a môžme len porovnávať, lebo je veľmi nepravdepodobné, že by sme v s tou našou "vecou" riskli zmenu

Ak bol ten predošlý príspevok príliš hrrrr, tak sa ospravedlňujem, ja len nerada vidím, keď niekto trpí. Furt sa do toho musím montovať, aj keď o to ľudia nestoja. Nevím, čo to mám za náturu

Uf, bál som sa, že svojimi rečami vyvolám hnev alebo znechutenie. Našťastie si, kwecko, reagovala presne v štýle svojho presvedčenia, a síce že pokojne, optimisticky, s láskou. To je príkladné a teším sa z toho.

V podstate Tvoje presvedčenie chápem, lebo ja by som ho mal vlastne také isté, nebyť taký, ehm... nazvime to, nebyť taký bigotný, alebo krajšie slovo je zásadový, tvrdohlavý ohľadom dogmatiky. Presne si viem predstaviť, že by som taký ako Ty bol, a aj by som asi niekedy chcel aj byť. No vykoreniť tú "zásadovosť", či ako to nazvať, to držanie sa rigoróznej viery bez ohľadu na seba a svoje nálady, tak to je komplikované a momentálne si to ani nekladiem za úlohu.

Túžba bojovať proti utrpeniu, ktorú v sebe máš, je dobrá. Určite môže byť a aj je základom Tvojho pôsobenia na okolie, a základom Tvojich dobrých činov či slov. To volá po pochvale, hoci si viem predstaviť, že až tak po pochvale netúžiš, lebo to, čo vydávaš zo seba, a síce svoje poznanie o šťastí, tak ho vydávaš rada, lebo to robí šťastnou aj Teba.

Takže paráda.

Moje argumenty sú známe, vedel by som ich aj nejak rozviesť, ale to sú veci organizovanej viery, a Ty máš svoju vlastnú. To rešpektujem a samozrejme si z toho chcem vziať aj nejaké tie pozitíva, ktoré sú pozitívami aj z môjho uhla pohľadu.

Srdečne Ťa pozdravujem, kwecko.
Matej

Ja som stastny a rad ze vyznavam tuto pravu a jedinu vieru v nasho boha otca syna(jezisa krista) a ducha sväteho teda je to pre mna jedina a skutocna pravda ktoru mozem zit a ocakavat vecny zivot bozieho kralostva.Ja som hriesnik moznoze viac menej za tu chorobu mozem si aj sam nemusel som dostat f 20.0 alebo je to spolu ucast na utrpeni kdo vie?no len boh ale viem ze boh nas vsetkych MILUJE I TICH CO NEVERIA lebo aj oni su ludia od neho lebo Boh je zivot a Dava zivot a nas chorich osobitnym sposobom miluje si myslim,mozno sa druhy cuduju ze preco nas Teda Boh neuzdravi ale nech sa pozru racej sami na seba ci nepotrebuju oni uzdraviet vo viere.Smietku tvojho brata v oku vidis ale brvno vo svojom oku nebadas nevidis,naprav seba a potom hlad vitiahnut smietku s oka druhemu.No co Ja som hriesnik ale chcem to aby som to uz o sebe nemusel povedat

zdravim dopredu sa ospravedlnujem za gramatiku ma niekto skusenosti s apostolskou cirkvou alebo s podobnymi spolocenstvami krestanskimi stala ssa mi taka vec ze som zacal chodit do takichto spolocenstiev uveril som v pana jezisa krista a asi 2 roki som chodil medzi takichto ludi potom sa zacalo vsetko kazit mam totis maniu s psichotickimi priznakmy a v tom case po tich dvaoch rokoch som zrecidivoval lebo mam aj dualnu diagnozu alkohol a drogy ibaze sa chcem spitat ci ma tiez niekto taku skusenost ze ked som mal tu recidivu a bol som na psichiatrii nikdo si us namna nespomenul a po case si somnou ani uz dopisovat nechcu ano je pravda ze ked som bol v recidive tak som vyvadzal ale zarazilo ma osobne ze ako krestania nevedia cloveku odpustit a racej ho pomali vylucia aa to este chcem dodat ze vela ledi aj ked vedelo ze nesmiem pit ma nabadalo na pivo a odvovodnuvali to tim ze som znnovuzrodeni a zavislost uz nemam vyhanali somna demonou a nikto mi snich ludski nedohovoril ze nech nepijem .a teraz mi vadi ze chcem chvalit boha a nemam kam chodit a dost ma to niekedy ubija dakujem za odpovede

Ahoj Tomas (@Tomas1706)

Skúsenosť s apoštolskou cirkvou nemám, iba s katolíckou. Ale ako naznačil nepriamo Tuto vo svojej odpovedi v téme "Ako sa máš", tak aj ja si myslím, že sa to nedá škatuľovať, že "kresťania sú takí a takí", keď toto urobili a takto sa k Tebe zachovali. Nie je to totiž o ich viere alebo o ich príslušnosti k spoločenstvu, je to všeobecne prejav stigmy, ktorú nosíme ako psychiatrickí pacienti v očiach celej spoločnosti, nech už sa jedná o akýkoľvek jej segment, združenie, cirkev, spoločnosť, firmu, oblasť. Proste všade je to tak, že prevažujú ľudia, ktorí nás vyčlenia, lebo nevedia oddeliť prejav patológie od toho, akí sme v skutočnosti v povahe. Rovno to hodia všetko na našu povahu a všetko, čo navyvádzame pod vplyvom choroby, pochopia ako prejav našej povahy a zlej vôle, takže sa od nás odtiahnu. Je pre nich veľmi náročné pochopiť, že istý druh správania, myslenia a cítenia nie je z nás, ale že je to vec choroby, ktorá keď je úspešne kompenzovaná, tak sme zase ok. Je to všeobecne záležitosť spoločnosti ako takej, nejde o vec tejto cirkvi a ani sa nedá automaticky predpokladať, že kresťania budú milosrdnejší v tejto veci, lebo jednoducho na to treba vec aspoň trochu chápať. A ja mám osobne skúsenosť, že ľudia všeobecne proste našim problémom nerozumejú. Obzvlášť ak si chodil do mládežníckeho spoločenstva, tak to duplom sú mladí ľudia, ktorí to nemajú odkiaľ chápať.

Nabádanie na pivo pri alkoholizme je dôkazom ich nepochopenia psychiatrických chorôb. Učenie o znovuzrodení tak, ako ho poníma apoštolská cirkev, nemôžem dostatočne komentovať, lebo som katolík a my tento koncept chápeme úplne, ale úplne inak a už duplom naň nevzťahujeme oslobodenie od závislosti. No to nabádanie je znakom ich nepochopenia, takže vlastne nemožno sa čudovať, že aj oni sú neúmyselnými živiteľmi stigmy psychiatrických pacientov.

Neviem Ti priamo poradiť alternatívu voči tomu spoločenstvu, kam si chodil. Možno v Tvojom meste/obci je aj iné cirkevné spoločenstvo. Keďže si veriaci v rámci evanjelikálneho kresťanstva, tak teologicky sa tu dá povedať, že dogmatika jednotlivých evanjelikálnych spoločenstviev (Apoštolská cirkev, Cirkev bratská, Metodistická cirkev, baptisti a tak podobne) sa líši len málo, ba dokonca nehrá rolu, čo znamená, že kresťan sa vie zapájať a prestupovať z jedného spoločenstva do druhého bez vieroučného problému. Chcem tým povedať, že by si si mohol vyhliadnuť aj iné evanjelikálne spoločenstvo, ktoré by nepatrilo pod Apoštolskú cirkev. V ostatnom čase bolo takých zborov založených na Slovensku pomerne veľa, mám pocit. A hlavne Ti doporučujem v novom spoločenstve najlepšie nehovoriť o chorobe, hoci asi k hovoreniu o Tvojej minulosti budeš vyzvaný. Neviem, ja by som o tom nehovoril, aj keď viem, že v týchto cirkvách sa takéto dôverné vyznania hovorievajú. A pri lákaní na pivo/alkohol: ja nepijem a objednáš si kofolu. Dospelý zrelý človek to rešpektuje a ožran párty, kde by si s kofolou pri stole nepochodil, tak to také kresťanské spoločenstvo by nestálo za to, lebo opíjanie sa nie je morálne ok. A keď si dajú oni len 2-3 pivá a Ty dve-tri kofoly, tak to sa nedostanú do takej nálady, aby si so svojou kofolou im už nestačil, to by sa zvládnuť malo dať.

Prajem Ti, Tomas, mnoho síl, viery, lásky. Vezmi toto ťažšie obdobie ako prechodné, verím totiž, že Ťa čakajú opäť pekné časy, keď svoju vieru budeš môcť vyjadrovať a žiť opäť naplno.  

Drž sa.
matej

Kresťanstvo prezentuje, že človek má problém

Hovoria, že človek je hriešny, zlý

A zázračne ponúkajú aj riešenie na tento problém

Je ním Ježiš

Stačí ho prijať za svojho pána

A vzdať sa tým toho najcennejšieho čo máme - SLOBODY

Tak hrr do toho moji milí