Viera v Boha a náboženstvá

Ahojte.zakladám túto debatu.mám chuť si trochu zafilozofovať-kto sa pridá?bol som asi 5 rokov presvedčený kresťan evanjelik.a teda veril som v Boha s veľkým B.predtým som bol ateista,či skôr agnostik.čítal som k téme Roháčkovu bibliu,Dialógy o prirodzenom náboženstve od Davida Humea,Ježiš Nazaretský od Geze Aslena,kórejský zen budhizmus,Osho.veľa som aj zažil-niekoľko vzťahov so ženami,v ktorých dotyčná verila v Boha-katolíčka, charizmatička,grékokatolíčka.poznám aj pár chlapov,ktorí boli veriaci.po skúsenostiach viem,že viera má tendenciu tvarovať človeka.je to vec rozhodnutia.je alebo nie je Boh?píšem schválne s veľkými písmenami,lebo boh s malým chápem skôr polyteisticky.stretol som sa v živote aj s hinduizmom a budhizmom.ja som krstený evanjelik,no už neverím v Krista ani svätú trojicu.nie som ani agnostik,teda nepripúšťam prítomnosť Boha.je mi takto lepšie.viedlo ma to ku psychóze,videl som rôzne výjavy v mysli,tróny,kráľa čo boli vlastne halucinácie,síce som si myslel,že sú to regulerne zjavenia.myslím,že ma viera len poblúdila.okrem toho som sa opakovane stretol s bigotnosťou, neznášanlivosťou na tých,ktorí sú neveriaci.žijeme v katolíckej krajine.najbližší mi bol v živote budhizmus,no kedže som bol aj v Himalájach,mám nepríjemné skúsenosti a transformácie za sebou-jednalo sa o tibetský budhizmus.takže už neverím ani na reinkarnáciu.najlepšia filozofia a viera je podľa mňa "ísť ďalej".je dobre mať prehľad o náboženstvách,no nikto nezaručí,že človek nepoblúdi.veľkou mierou sa jedná len o sugesciu.je možné,že máte iný názor.sú to slobodné debaty,takže si myslím o nič také nejde🤫

Budem sa opakovať. Som občan bez náboženstva. Teda Som ateista, ako bohomprazdný, neznajbožný a bezbožný, na druhej strane Som teista pripúšťajúc učením reálnu existenciu Boha na zemi a jeho vplyv na ňu.

Čo sa týka viery, tak tá je o mojom presvedčení, autosugescii. To znamená, čím momentálne v prítomnom oKamihu disponujem. Som za zahadzovanie starých dohôd a získavanie nových dohôd.

Mierne Som naklonený k budhizmu, kde filozofiou panuje filozofia Prázdnoty a Ničoty. Filozofia Nepriestoru, ako jedného bodu v priestore, vesmíre, bez okrajov, bez hraníc. Filozofia Nirvány. Filozofia Boha ako Nikto a Nič. Boh je biele slovo (Ticho) a to jesť myseľ Boha, alebo Božská myseľ. Filozofia NeBytia, ako Neexistencia a Smrť a tak isto filozofia Nirvanického splynutého princípu jemného, krehkého, energetického zepto (ne)tela z pohľadu do vnútra o hĺbke triliardtina 10-2.

Splynutie všetkých jemných... tiel v jedno vedomie, myseľ (ne)myseľ, emóciu, percepciu, konanie.

https://docs.google.com/document/d/18E88rHauypgfUDkWCUXdsRVb4ZrZCkXKZRN9nrjbXXc/edit?usp=drivesdk

Obyčajne to býva tak, že ľudia stratia vieru v Boha, keď sa im udejú nejaké zlé veci. U mňa to bolo naopak. Uveril som v Boha, lebo sa mi diali zlé veci. Proste som videl že niektorí ľudia majú stále šťastie a ja mám stále smolu. To sa nedalo vysvetliť náhodou. Musí byť nejaký Boh, ktorý jednému človeku dáva samé dobro a druhému zlo, tak som uvažoval. (Myslím si že Boha je najviac vidieť v rôznych nešťastiach, ako sú povodne, zemetrasenia...) Postupne som bol donútený uveriť že existuje nejaký Boh, duchovný svet, v ňom bohovia, anjeli, démoni... Ja som si Boha dlho predstavoval ako zlo, lebo ma v živote stíhalo nešťastie a Boha som videl ako príčinu tohto nešťastia. Dlho som ho nenávidel, ale potom som pochopil že nemá zmysel byť proti nemu, lebo on je jednoducho silnejší. Neskôr som čítal o Kristovi a o tom že je pánom karmy. Nech je človek zaťažený akýmikoľvek hriechmi, s Kristovou pomocou ich dokáže odčiniť. Uveril som tomu že Kristus dokáže ochrániť pred zlými duchovnými bytosťami, ktorým človek prepadne keď neverí v Boha, alebo keď Boha považuje za zlo. To je v skratke moja viera. Ešte dodám že dlho som bol zarytý ateista, potom som bol dlho proti Bohu, a až teraz mám svoju vieru. Bigotných kresťanov nemám rád, lebo s nimi mám zlé skúseností. Mnohí sú falošní a pokryteckí ľudia, a keď som chodil do školy, tak ma šikanovali.

Ahojte, Ja som Bohu verila velmi od davna uz od detstva som sa k nemu utiekala vo vsetkych tazkostiach a mala som pocit ze mi naozaj aj pomaha ze som sa pomodlila a ono sa to nejako vyriesilo. Tomu som verila do 28 rokov potom sa stalo co sa mi stalo zlo prevladlo v mojom zivote tolko zla co som citila, tie hlasy co mi nadavali s strasili ma peklom, nikdy nato nezabudnem. Velmi som sa vtedy modlila chodila za knazmi klacala a prosila Boha nech pomoze. Uz nepomohli modlitby to zlo bolo prisilne. Pomohli az lieky a to tiez nie hned a ja som akosi stratila vieru v Boha, stratila som ten pocit ze Bohu na mne zalezi. Taky pocit zrady od Boha.... Nadavala som mu preklinala ho prosila aj plakala. Teraz mozno znova zacinam trochu viacej verit ale aj tak sa pytam co som spravila zle... Jeden knaz mi raz povedal ze ked ma Boh niekoho rad, vsimne si ho aj diabol. Neviem teraz si nic nemyslim o Bohu nechavam to proste plavat...