Novinky na schizo.sk

.

Ahojte. Neti, teším sa veľmi, že Ťa články zaujali.

Kamaráti, dnes som zo seba vydoloval niečo takéto:

https://schizo.sk/ked-ma-prezivanie-flow-aj-nevyhody/

Všetko dobré Vám prajem!

.

Neti napísal:Matej, tak ako je dôležitá schopnosť začať činnosť (prinútiť sa k činnosti), tak je rovnako dôležitá schopnosť ukončit, prerušiť činnosť, či už vnútorne (ruminácia) alebo vonkajšie.

Súhlasím. Tak nejako som myslel ten záver, ku ktorému som v článku dospel. Treba sa vždy vedieť aj odpútať a precitnúť späť do reality. Flow je v prežívaní isto vítané, ale v živote je ešte viac vecí, ktoré príliš do flow neuvádzajú, no aj tak sa je im potrebné venovať.

Trošku som čosi napísal nového:

https://schizo.sk/odpor-k-sebe-samemu/

Matej ahoj!
Vieš čo, udalostí, teórií, proroctiev je príliš veľa už, čo sa týka budúcnosti ľudstva. Vieš čo, treba na to kašľať už. Každý sa musí koncentrovať na seba. Seba podržať, seba rozvíjať, sebe dať nádej. A najbližším potom. Nič iné. Rozcencaním vonkajších udalostí získame max nejaké potnatky že čo je v keli. No naprviť možno len z vnútra. Každý sám seba, potom bude aj ostatné ok. Som tiež pátrala, riešila, prehrabávala sa posledný rok od histórie po kvantovú fyz, po čojaviemčo, a vieš čo mi prišlo ako pomoc? Vkradnutá myšlienka na detskú riekanku, ktorú nás učili v škôlke,škole. Potom som si spomenula na knižky s ľudovými rozprávkami, z ktorej mi babka čítavala vždy keď som bola doma, chorá. Našla som tú knižku z antikvariátu na nete. Prečítala prvé dve vety začiatku rozprávky. A skoro odpadla. Najprv v tej riekanke ktorá mi prišla na um som našla súvislosti s vecami ktoré som posledný rok skúmala z histórie a fyz procesoch. Zjednodušene boli v tej riekanke. Potom v dvoch prvých vetách rozprávky cca podstata všetkého, čo s si naštudovala ohľadne dávnych civilizácií, procesov, atď. Naši nám poznatky predávali z generácií na generácie takisto, ako napr starkí od indiánov, atď... Tak som prišla na to, že báť sa netreba. Všetko zlé tu je na to aby sme sa rozpamätali na to čo je podstatné. Na seba, na lásku. Ono to neprestane kým sa nerozpamätáme

anjelik napísal:Matej ahoj!
Vieš čo, udalostí, teórií, proroctiev je príliš veľa už, čo sa týka budúcnosti ľudstva. Vieš čo, treba na to kašľať už. Každý sa musí koncentrovať na seba. Seba podržať, seba rozvíjať, sebe dať nádej. A najbližším potom. Nič iné. Rozcencaním vonkajších udalostí získame max nejaké potnatky že čo je v keli. No naprviť možno len z vnútra. Každý sám seba, potom bude aj ostatné ok. Som tiež pátrala, riešila, prehrabávala sa posledný rok od histórie po kvantovú fyz, po čojaviemčo, a vieš čo mi prišlo ako pomoc? Vkradnutá myšlienka na detskú riekanku, ktorú nás učili v škôlke,škole. Potom som si spomenula na knižky s ľudovými rozprávkami, z ktorej mi babka čítavala vždy keď som bola doma, chorá. Našla som tú knižku z antikvariátu na nete. Prečítala prvé dve vety začiatku rozprávky. A skoro odpadla. Najprv v tej riekanke ktorá mi prišla na um som našla súvislosti s vecami ktoré som posledný rok skúmala z histórie a fyz procesoch. Zjednodušene boli v tej riekanke. Potom v dvoch prvých vetách rozprávky cca podstata všetkého, čo s si naštudovala ohľadne dávnych civilizácií, procesov, atď. Naši nám poznatky predávali z generácií na generácie takisto, ako napr starkí od indiánov, atď... Tak som prišla na to, že báť sa netreba. Všetko zlé tu je na to aby sme sa rozpamätali na to čo je podstatné. Na seba, na lásku. Ono to neprestane kým sa nerozpamätáme

Aj JA ti dám jedno proroctvo

Keď sa mi podarí nazbierať miliardu a pol, tak si kúpim superpočítač a naprogramujem SIMULÁTOR VŠETKÉHO

viac na https://www.dzio.sk/hof

Ahojte.

Nejako sa vydoloval zo seba nasledovný textík. Ide vlastne o rozvinutie myšlienky, o ktorú som sa s Vami podelil dnes v téme "Ako sa dnes máš".

https://schizo.sk/nesmiem-verit-ze-som-nestastny/

.

Ahoj @Neti.

Je pravda, že byť šťastný je akousi zručnosťou, ktorá sa dá resp. musí naučiť. Podľa "pozitívnej psychológie" sa to dá naučiť ako bicyklovanie alebo šoférovanie (defacto ide o šoférovanie svojich myšlienok).

Z Tvojich príspevkov Ťa vnímam ako veľmi rozumovo založeného človeka, z čoho azda vyplýva nevýhoda, že pravdepodobne považuješ myslenie za vážnu a dôležitú činnosť. Ak smiem čerpať z tých knižiek, ktoré často čítam (mám na mysli teraz najmä pohľad Richarda Carlsona a Eckhardta Tolleho), tak je vhodné povedať, že pocit, keď sa človek cíti duševne zle, vyviera z jeho myšlienok a to, ako vážne a stotožňujúco k nim pristupuje.

Ľudská myseľ generuje myšlienku za myšlienkou a nepochybne často ide o negatívne myšlienky a hodnotenia, či závery a úsudky. Podľa toho, ako vážne ich človek berie, ako veľmi sa s nimi stotožňuje a verí im, tak do takej miery sa automaticky jeho myslenie zrkadlí v jeho emóciách a pocitoch. Nemožno sa cítiť duševne zle, keď nemáme zlé myšlienky. Výzvou však nie je nemať vôbec zlé myšlienky, ale výzvou je ich nebrať vážne, držať si od nich odstup a "pozorovať" ich vo vedomí len ako púhe myšlienky. Myšlienky nám nemôžu v skutočnosti ublížiť a rozrušovať nás, či zrkadliť sa v našich nepríjemných pocitoch, pokiaľ sa s nimi neidentifikujeme a pokiaľ ich berieme len ako púhu a nedokonalú "prácu" interpretačnej funkcie našej mysle. Naša myseľ všetko okolo nás hodnotí a zasadzuje do kontextu, no jej závery sú tak relatívne a osobné, že ich netreba brať nejak zásadne vážne. Je to len ponuka interpretácie, je to len spôsob, ako naša myseľ umožňuje nášmu vedomiu určité psychické prežívanie. Je nutné si od toho robiť odstup a akoby nezaujato to "pozorovať", a to bez snahy hodnotiť. Nech len negatívne myšlienky a súdy preletia mysľou a nepristavujme sa pri nich. Nie je potrebné ich vôbec rozvíjať.

Mnoho ľudí nejak podvedome verí, že keď dostanú na um nejakú myšlienku (hlavne negatívnu), tak to nie je len tak z luftu, ale je to istým spôsobom niečo dôležité, možno naliehavé. A prilipnú na ňu, rozvinú ju, venujú sa jej. Tá si to však nezasluhuje, iba sa akurát tak automaticky, ako tej myšlienke uveríme a stotožníme sa s jej obsahom, okamžite odzrkadlí v našich emóciách, takže sa začneme cítiť mizerne, zle, depresívne, rozrušene, prázdne a tak podobne (podľa jej obsahu).

To, že máš, Neti, relatívne veľa negatívnych myšlienok a že teda prevládajú nad inými druhmi, tak to si myslím veru, že ide istým spôsobom o návyk. Je pravdou, že za tento návyk nemôžeš. Žiadne bábo a dieťa sa nerodí s tým, že bežne negatívne myslí a následne sa mu to zrkadlí v nepríjemných pocitoch a emóciách. V dôsledku traumatického detstva a časov dospievania si sa, myslím, negatívne zmýšľať naučil. Vzhľadom na to, s čím si sa nám zveril ohľadom podmienok v Tvojej výchove od mamy, babky a tak ďalej, tak nepochybne si dôležitosť a vážnosť svojim negatívnym myšlienkam pripisovať akosi musel. Malo to veľmi praktický význam, lebo si sa mohol lepšie brániť traumám, prípadne ich lepšie spracovať, alebo sa učiť pomocou myslenia svoje situácie lepšie hodnotiť, snažiť sa predchádzať nebezpečenstvu a uvažovať aj tak trochu dopredu. To všetko je na takom citovom bojisku, ako bola Tvoja výchova, pravdepodobne užitočné. V skratke sa to dá povedať, že si sa teda naučil a zvykol si brať svoje negatívne úsudky a myšlienky vážne, občas až naliehavo. Teraz v ďalšom živote dospelého človeka to už užitočné takmer vôbec nie je a v úplnej väčšine situácií to skôr prináša zrkadlenie v pestrej palete ustavičných negatívnych emócií, vrátane prázdnoty.

Nemôžeš za to. Napriek tomu je vhodné sa spätne učiť odvykať vnímať svoje negatívne myšlienky, hodnotenia, úsudky a závery svojej mysle nejako vážne a dôveryhodne. Ich nerozvíjaním a odstupovaním od nich stratia na sile a veru aj na svojej frekvencii návratov. Spľasnú ako bubliny - myšlienka, aby vzbudila negatívny pocit či emóciu, potrebuje pozornosť vedomia a stotožnenie sa. Bez nich nemá ako spôsobiť škody v emočnej oblasti.

Vskutku, ako si na vlastnej koži zažil, hoci materiálny, či spoločenský úspech je fajn, samy osebe nesúvisia priamo s pocitom šťastia človeka. Vnímanie šťastnosti súvisí priamo iba so šoférovaním vlastných myšlienok. Ako k nim pristupujeme, ako veľmi ich vážne berieme, za ako dôveryhodné či naliehavé ich považujeme. Ako im veríme, ako sa s nimi, s ich obsahom identifikujeme. Ide o praktickú zručnosť, ktorú človek ako veľmi malé dieťa s prvotnými znakmi myslenia ovláda "defaultne", no niektorí ľudia pod vplyvom neblahých skúseností ju stratia, odnaučia sa ju. Tým nezostáva nič iné, len sa ju učiť vlastne odznova. Skúšam tak aj ja u seba, sme v tomto spolu. Je to proces - väčšinou to nefunguje len okamžitou zmenou postoja. Skôr si to musí človek často cvičiť a keďže je azda naučený negatívne zmýšľať celkom často, tak má príležitostí na takéto cvičenie dostatok.

Drž sa, Neti.

Ahojte, kamaráti.

Ja len, že dneska som zo seba dajako vypáčil nový textík:

https://schizo.sk/zivot-nie-je-stav-nudze/

Prajem Vám dobrú noc a pekný nový deň.

Ahojte.

Spráskal som po roku kúsoček nového článku:

https://schizo.sk/postoj-k-problemom