psychiatria, ako a či.

Chcel by som poradit. Mam problem so sebou. Ono, veci maju svoju pricinu. Skratka som pretazovany mnozstvom existencnych problemov ktore mam a je to uz dlhodobe. Pokial je obcas problemov menej, zvladam, dostavam sa do poriadku. Som v celku vyrovnany, aj optimisticky. Ale pri dlhodobej zatazi sa dostavam do labilnych nalad, mavam vybuchy agresivity, stavy zufalstva, depresivne stavy, v beznadeji a demotivacii sa mi ani nic nechce.

Moje spatne dusevne rozpolozenia maju stale svoju priamu pricinu. Ked je problemov menej , spametavam sa. Je velmi zriedkave ked sa citim zle bez toho aby som vedel preco je to tak. Viem si veci usporiadavat, iba je ich na mna niekedy privela.

Bol som u psychiatra, ale moc reci s nim nebolo. Predpisal antixiolitika. Lenze nemozem to brat pretoze si pri praci mozem sposobit zivotu nebezpecny uraz. Bol som z toho nepozorny, spomaleny, ako v bubline - slon v porcelane. Pohyblive stroje, vyskove prace, praca pod prudom. To nejde brat take lieky. A ja nemozem ostat dva roky doma a uzivat lieky. To budem mat tych zivotnych problemov este viac ked sa vykaslem na vsetko.

Co citim ze by mi najviac pomohlo tak lieky na skludnenie a na spanie na obcasne pouzitie. Pracovat musim, ale ked je uz na mna tych veci hranicne moc. V spravny cas vysadit z tempa.

Tiez by pomohlo mat moznost obcasne sa izolovat uplne od prostredia. Ale neviem ci je taketo nieco mozne.

Ak by som poziadal o hospitalizaciu, tam ma hned napchaju antidepresivami, alebo aj poslu na elektrosoky. Ja nechcem lieky na zmenu osobnosti, chcem byt sam sebou. Sam formovat svoju osobnost. A urcite uz nechcem podstupovat metodu ktora nici modzoge bunky. Inteligencia je to co mi pomaha riesit tie problemi ktore mam. Ked mi na psychiatrii znicia vedomosti v pameti a znizia moju schopnost uvazovat nad vecami, tak sa nikdy z chudoby nevyhrabem.

uvital by som moznost hospitalizacie bez liekov, na uzavretom oddeleni alebo na izolacke.

Co napisem pride asi mnohym cudne. Priatelka ma doma privezuje k posteli. Na moju vlastnu ziadost. Dovod. Som nuteny, na dany cas nic nerobit. Vzdy to nieje pohodlne, ale da sa zvyknut, po chvilke to byva aj prijemne ked sa clovek ulezi. Ale hlavne skludnuje to. telo je nutene upokojit sa. Som cloevek dost zodpovedny a je pre mna tazke prestat sa zaoberat problemom az kim nieje vyrieseny. Myslim si ze takato moznost obcasnej izolacie v nemocnici by mi prospela. Citim to tak ze by som si tam odpocinul a zregeneroval. Pretoze by tam nebolo nic z toho co musim denne riesit, to do coho davam 100 % svojej energie a co mi nedovoluje ostavat lahostajnym. Ako sa to hovori, zide z oci - zide aj z mysle. A z tadial by ma hocikedy domov nepustili ;-)



Potesila by hlavne rada od psychiatra. DAKUJEM.