Právo odmnietnuť liečbu

Viem, že viacerí ste tu spomínali, že Vás dali do sieťovej postele alebo do remeňov. Možno vtedy ste sa mohli cítiť v zmysle fúzovho "páni a otroci". Neviem, nerozumiem tomu. Skôr si myslím, že lekári majú na to dôvod, keď siahnu po týchto opatreniach. Nehovorím, viem že sa to dakde aj zneužíva, obzvlášť keď o tom rozhodujú zdravotné sestry a zdravotní bratia, či ako ich nazvať. Lebo viem, že tí často robia špinavú robotu v liečebniach a môžu byť za to k pacientom horší, než samotný psychatrický lekársky personál. Osobne s tým nemám skúsenosť - vždy boli ku mne aj sestry aj bratia, aj lekárky ústretoví a milí.

Až na jednu skúsenosť na príjme na Mickiewiczovej niekedy z prelomu 2009/10, kedy prijímajúca lekárka bola mimoriadne arogantná, nahnevaná, podráždená a nespravodlivá. Vtedy ma takmer ani nepustila von z ambulancie, keď som na jej aroganciu reagoval pokojnými otázkami, že prečo je k nám taká nahnevaná (mala toho vtedy veľa, bola tam sama a bola vystresovaná). Ona hneď sa ohradila, že som voči nej vzťahovačný a paranoidný a začala zneužívať všelijaké vedomosti o príznakoch, aby ma akože zahriakla a docielila utíšenie môjho protestu, ktorý bol práveže pokojný (nemal som zvýšený hlas, ani aroganciu v prejave). Vtedy som sa, fúzo, naozaj cítil ako pacient, ktorého ona ani na slobodu nechce pustiť (a pritom som si hospitalizáciu vyžiadal ja sám!). Totiž som jej povedal, že teda na Mickiewiczovu nejdeme, keď nás tam nechce (lebo sa dosť nepríjemným prejavom dožadovala dôvodov, prečo ako Trnavčan nejdem do trnavskej psychiatrie). A ona vtedy reagovala, že má tu na papieri napísanú žiadosť o hospitalizáciu, takže ma musí hospitalizovať. A basta. Proste nebrala ma ako rovnocenného partnera, s ktorým komunikuje proces liečby, ale správala sa ako namrzená úradníčka, ktorá len sucho odbavuje pacientov a rozhoduje o ich osudoch podľa predloženej šablóny.

Okrem tejto skúsenosti, ktorá rozplakala priamo v ambulancii aj moju vlastnú mamu (bola tam na príjme so mnou), som všade nachádzal ústretovosť a typ vzťahu "páni-otroci" som nespoznal.

Uf.
 

Akú liečbu mám odmietať? Liečbu čoho? Ja som zdravý. Myslíte že vám tu vypisujem hovadiny lebo trápny matejko má depku? No určite. Toto nie je depresia a vy to dobre viete
, lebo svoju depresiu ste si zažili. Toto je no neviem čo to je .Proste som nešťastny. \nazvite to ako chcete. Aj tak je to jedno, lebo na to neexistuje čarovný prášok injekcia alebo tabletička. To vôbec nie je o nejakom mozgu, o nejakej psychiatrii. To je o zotročení, zúfalstve, totalitnom správaní. Krutosti a namyslenosti. Pýche oboch strán. To je zápas medzi tými, ktorí by mali byť spolu a držať pokope. To je problém vzťahu, a nie nejakej poruchy. Ja nechcem umrieť, nechcem zdochnúť, ja práveže chcem aby som bol vymazaný z dejín, nikdy sa nepočať, nikdy sa nenarodiť. Nedostať žiadnu šancu. To chcem. A nie teraz keď už bojujem na fronte, tak byť napospas či vyhrám alebo prehrám. Je mi z toho otrasne. Už ani nemám silu plakať, už je to skôr o agresii, hučaní, mám chuť sa s niekým pohádať povedať všetkým čo mi na nich kedy vadilo a vadí. Už aj v robote som na jednu kolegyňu nakričal pred zákazníkmi. Prvý raz som sa na podriadenú vytočil do nepríčetna. No fuj.

Slová svojho predchádzajúceho príspevku, ak sa dá, beriem späť.   

Matej Skalík napísal:

Ale ako hovorím, často, keď nastane prípad nútenej liečby, tak ten lekár má na to aj dôvod a súhlasia s tým aj príbuzní, ktorí dobre vedia posúdiť patologické zmeny na svojom drahom. Nikoho nebudú nútiť liečiť sa, pokiaľ tomu nedá dôvod skutočne zlou situáciou vo svojej psychike s negatívnym dopadom na svoje okolie, rodinu či nebodaj spoločnosť.

Jedna otázka -ako často sa stáva, že psychiater zmanipuluje pacienta tak, že ho presvedčí, že hospitalizácia je nevyhnutná v jeho záujme, hoci to možno ani nie je celkom pravda?

Ginny Lee napísal:Jedna otázka -ako často sa stáva, že psychiater zmanipuluje pacienta tak, že ho presvedčí, že hospitalizácia je nevyhnutná v jeho záujme, hoci to možno ani nie je celkom pravda?

Osobne si myslím, že fakt zriedka. Môže sa to stať len vtedy, keby si lekár sám nevedel dať rady, tak sa pacienta "zbaví" tým, že mu vypíše hospitalizáciu, hoci by sa jeho stav dal riešiť aj ambulantne. 

Ale inak za normálnych okolností je pacient hospitalizovaný, keď je to nutné, a to v zmysle mojich slov, ktoré si citovala vo svojom príspevku.

fuzohnusak napísal:Páni a otroci . V takýchto podobných situáciach ako tu Matej spomína , to býva časté , hlavne u psychiatrických pacientov a ľudí v problémoch . Čo si o tom myslíte ? Z vlastných skúseností poznám , že ak máš problém a druhý ti chce pomáhať , tak často môžeš skončiť ako nejaký jeho otrok , možno je aj múdry , ale nie toľko aby vedel všetko , možno tupec čo si myslí , že na to má , ale hovno vie , len si pripadá byť vyspelejší , ale každý zabúda na to že aj ty rozmýšľaš a správa sa tak ako keby ty nič nevieš a on vie všetko ako má byť a ale ty máš nejaké poznatky vo veci a napriek tomu sa k tebe správa ako k nejakému hovnu .  

Veď to, tento systém. A pritom to ONI sú tu pre NÁS, nie? To my, pacienti, sme ich zákaznici, takže tí páni máme byť my.

Zákazníci? U lekára máš pocit, že si v obchode? Vieš, čo znamená slovo pacient? Trpezlivý :-D No a schizofrenik si nikdy nebude svojím pánom, ale sluhom svojej pošramotenej mysle.

:-DDD napísal:Zákazníci? U lekára máš pocit, že si v obchode? Vieš, čo znamená slovo pacient? Trpezlivý :-D

Áno, sme zákaznici, veď platíme do zdravotnej poisťovne a z toho im idú platy.

Pacient je snáď väzeň?

Kedy sa už so psychiatrickými pacientmi prestane zaobchádzať ako s väzňami, ktorých treba obmedzovať?

Vieš čo, nikdy sa ku mne nikto nesprával ako k väzňovi. Platím si zdravotné odvody, ale nemyslím si, že som zákazník a ja si určujem liečbu. To potom nepotrebujem chodiť k lekárovi, to mi stačí ísť na nejakú internetovú lekáreň. V živote ma nikto nenútil robiť v liečbe čokoľvek proti mojej vôli, hoci mám schizofréniu a neraz som mala ťažké stavy. Nikto ma nikdy nenútil ísť do nemocnice, stačilo, že som lekárke sľúbila, že budem dodržiavať liečbu a chodiť na kontroly. Je to o Tvojom postoji-chceš sa liečiť, alebo nie? Ak nie, tak načo chodíš po doktoroch? Vyprdni sa na to a normálne ži. Či vari nedokážeš normálne žiť? Tak potom tam predsa len nejaký problém bude. V Tebe. V Tvojej kotrbe. No a otázka platov-tvoja nedobrovoľná hospitalizácia stojí viac :-DDDD
Mimochodom-aj policajtovi povieš, keď ťa zastaví za prekročenie rýchlosti, že žije z tvojich daní a teda TY SI PÁN? :-DDDDDDD
To ťažko, že? Alebo keď odsúdený povie sudcovi, že sorry, ale ja ťa platím z daní, ako si ma dovoľuješ odsúdiť? Okamžite ma pusti :-DDD
Sa preber, moja.

Počuj urehotaná,
strašne rád by som počul o tých tvojich "ŤAŽKÝCH STAVOCH" niečo viac... Doslova si typujem, že si akurát občas kúpiš Ibuprofén a to je akurát celá tvoja liečba. Či nebodaj nie? Obvykle hypochondrov neprivezujú na akútnom a ani nedávajú na nedobrovoľnú liečbu. Tuto

Kiežby som bola hypochonder. Ibuprofen na schizu moc nepomáha, či Tebe vari áno?

Ahoj :-DDD,
momentálne psychiatria sa snaží vyňať od seba pojem pacient. Už dlhšie ujíma slovo klient. 


Pri nedobrovoľných hospitalizáciach je to iné. Prímajúci psychiater posúdi stav pacienta, ktorý môže popodpisovať papiere o dobrovoľnej hospitalizácii. Na druhej strane ak psychiater uváži nutnosť hospitalizácie a pacient neopodpíše dobrovoľnú hospitalizáciu, posúva sa návrh na nedobrovoľnú hospitalizáciu a nedobrovoľnú liečbu na súd, ktorý ju väčšinou schváli. Podľa mňa je to vydanie sa do svojvôle psychiatrom že vraj v rámci základných ľudských práv. Vtedy nie je možné ani podpísať reverz. Dokonca aj pri dobrovoľnej hospitalizácii lekári zvažujú, či je pacient nebezpečný pre seba alebo spoločnosť. V prípade, že dôjdu k názoru, že je, reverz neschvália. 


"V živote ma nikto nenútil robiť v liečbe čokoľvek proti mojej vôli..." 
V tomto obdivujem Tvoju šikovnosť, teda, aj vďaka nej si sa určite vyhla mnohým "komplikáciam", ktoré prináša psychiatrická diagnóza. Držím Ti palce, aby to tak bolo aj naďalej.   


S pozdravom Tuto






PRÍLOHA:



Ako sa pozerá na (zviazaného psychiatrického) pacienta Ústava Sloveskej Republika (výňatok)
)1.   Základné ľudské práva a slobody (čl. 14 - 25):
 

spôsobilosť každého na práva


zákaz mučenia, krutého, neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu;


osobná sloboda (napr. obmedzenie osobnej slobody – zadržanie obvineného alebo podozrivého, väzba, ústavná zdravotnícka starostlivosť, skúmanie duševného stavu);


právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, sloboda pohybu a pobytu, 


sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery, verejne prejavovať svoje zmýšľanie,