Právo odmnietnuť liečbu

Má aj psychiatrický pacient právo odmietnuť liečbu? A do akej miery? Osobne som za to, aby ho mal. Výnimka by mala byť snáď len vtedy, ak je nebezpečný. Aj psychiatrický pacient je autonómna ľudská bytosť, ktorej by nemalo byť odopreté právo rozhodovať o sebe. Mám dojem, že každý iný lekár rešpektuje toto právo pacienta, len psychiatri nie. Ale do toho predsa nikoho nič nie je -ani psychiatra -ako naložím so sebou, so svojim zdravím. Maximálne by lekár mal poučiť pacienta o dôsledkoch takéhoto rozhodnutia.

Ako naloží pacient so sebou, do toho psychiatra naozaj nič nie je. Rozdiel nastáva iba vtedy, ak pacient žije s niekým, s nejakou osobou, ktorá sa jeho stavom trápi, prípadne kvôli jeho stavom dochádza k sporom, hádkam, neporozumeniu či proste k devastácii sociálnych vzťahov. Neliečení pacienti, ktorí odmietajú liečbu, to sú hlavne samostatne žijúci ľudia, ktorí sú zavretí voľakde vo svojom bytíku a nikto sa o nich nestará. Ak, Ginny Lee, žiješ sama, tak naozaj nikoho nič do Teba nie je. Ty si vtedy zodpovedná naplno za svoje účty, inkaso, spoločenské uplatnenie, vzťahy s okolitými ľuďmi, stravu, prežitie. Ale akonáhle nebývaš sama a niekto druhý musí pozerať a konfrontovať sa s denno-dennou realitou Tvojej inakosti a ochorenia, tak už dochádza k vzťahovej disharmónii v rodine a to je problém.

Na druhej strane, keď tak nad tým rozmýšľam, ma napadla jedna vec. Situácia, že by pacient odmietol liečbu, psychiater by to teda rešpektoval, pacient by sa neliečil a o niečo neskôr by spáchal samovraždu. Potom by bol asi na vine psychiater, že tragédií mohol zabrániť, keby bol donútil toho pacienta liečiť sa. Príbuzní mŕtveho pacienta by tak mohli toho lekára žalovať. Takže zasa asi majú psychiatri aj takúto zodpovednosť, možno to je dôvod, prečo niekedy nerešpektujú prianie pacienta.

Určite že má pacient právo odmietnuť liečbu . Hlavne ak by sa mu po nej zhoršil stav , ale stačí aj ak je trocha pri rozume .

Ak sa pacient nechce liečiť a odmietne liečbu , tak je to jeho vec , lebo nikto nemá právo kecať druhému do života a doktor by za to nemal niesť zodpovednosť . Ja osobne uznávam , aby sa človek mohol aj zabiť ak chce , pokiaľ nieje nejaké iné východisko ktoré si nechce priznať , čo často práveže je , ale odmietnuť liečbu môže aj tak a že sa zabije to je jeho problém .

Každý pacient by mal v prvom rade sám pochopiť, že sa lieči KVOLI SEBE, KVOLI NIKOMU INÉMU a potom to už nie je také ťažké. Trochu mi to pripomína systém "veď sa učíš kvôli sebe", ako sa zvykne hovoriť školákom. To isté platí s liečením sa.

Ginny Lee napísal:Každý pacient by mal v prvom rade sám pochopiť, že sa lieči KVOLI SEBE, KVOLI NIKOMU INÉMU a potom to už nie je také ťažké. Trochu mi to pripomína systém "veď sa učíš kvôli sebe", ako sa zvykne hovoriť školákom. To isté platí s liečením sa.

Presne tak!   

Skratka, psychiatrický pacient (tak ako každý iný pacient) by mal mať informácie o tom, prečo je v jeho záujme liečiť sa. Pokiaľ nejde o život, mal by mať právo odmietnuť liečbu, ale nech vie, do čoho ide. Povinnosťou lekára má byť informovať ho o dôsledkoch tohoto rozhodnutia. Môj názor.

Niekedy to vyzerá tak, že psychiatrický pacient nemá žiadne práva. Pre chorobu nám je upierané akékoľvek právo na vlastný názor, rozhodovať o sebe...nemáme rovnaké práva ako "normálni".

mas rovnake prava ako "normalni"- len treba trvat na svojom a ziadat o informaciu

Pokiaľ nieje človek vyslovene nejaký vyšinutý , alebo čo , tak by sa ho patrilo hádam tolerovať .

Najťažšie je ho tolerovať zo strany vlastnej rodiny, lebo niekedy oni najviac trpia tým, ako sa ich drahý správa a čo rozpráva. Vtedy je pre nich vykúpením, keď lekári siahnu po donútenom hospitalizovaní, lebo všetci dobre vedia, že ten ich drahý je zmenený a že keď mu lekári pomôžu, tak bude aj sám vďačný, že mu je už lepšie a že sa veci nakoniec pohli preňho v podstate výhodným smerom. Ale súhlasím plne s tým, že pacient vrátane núteného pacienta, má plné právo byť informovaný, čo sa s ním ide diať, prečo sa lieči, prečo je v nemocnici a čo mu vlastne dávajú podpisovať. Právo na kompletný prehľad informácií. Niekedy je to figu borovú platné, lebo pacient je v psychóze, ale napr. ja aj počas psychotickej dekompenzácie som stále vedel o sebe a stále som vnímal, kam idem a vnímal som aj svoje práva a dôstojnosť. Preto by som určite nebol rád, keby sa niečo riešilo pomimo mňa. Našťastie som mal vždy šťastie na lekárky, ktoré v pohode chápali môj stav a o všetkom ma informovali ako rovný s rovným.

Takže namiesto proklamovania práva na odmietnutie liečby treba skôr budovať zdravú kultúru v psychiatrických zariadeniach v komunikácii medzi lekárom a pacientom. A to záleží jednak od lekárov, ktorých k tomu majú viesť nové trendy v psychiatrii, a jednak uvedomelí pacienti, ktorí si vedia žiadať potrebné informácie.

Ale ako hovorím, často, keď nastane prípad nútenej liečby, tak ten lekár má na to aj dôvod a súhlasia s tým aj príbuzní, ktorí dobre vedia posúdiť patologické zmeny na svojom drahom. Nikoho nebudú nútiť liečiť sa, pokiaľ tomu nedá dôvod skutočne zlou situáciou vo svojej psychike s negatívnym dopadom na svoje okolie, rodinu či nebodaj spoločnosť.

Páni a otroci . V takýchto podobných situáciach ako tu Matej spomína , to býva časté , hlavne u psychiatrických pacientov a ľudí v problémoch . Čo si o tom myslíte ? Z vlastných skúseností poznám , že ak máš problém a druhý ti chce pomáhať , tak často môžeš skončiť ako nejaký jeho otrok , možno je aj múdry , ale nie toľko aby vedel všetko , možno tupec čo si myslí , že na to má , ale hovno vie , len si pripadá byť vyspelejší , ale každý zabúda na to že aj ty rozmýšľaš a správa sa tak ako keby ty nič nevieš a on vie všetko ako má byť a ale ty máš nejaké poznatky vo veci a napriek tomu sa k tebe správa ako k nejakému hovnu . Kopec ľudí to tak príme , veď predsa on sa snaží byť dobrý a ja som chudák čo má problém , ale ja to beriem skôr tak že keby že ho opľujem , tak ten chrácheľ to urazí , lebo uznáva pravdu iba sám sebe a neberie do úvahy že aj ty myslíš a máš sa právo zachovať , podľa toho ako ti to príde správne a nakoniec potom aj kľúč k riešeniu veci , lebo nepozná podrobnosti problému a tie máš len ty , chýba akási komunikácia , aby sme sa mohli dopracovať skutočnej pravdy .