Ako ma to štve... !!!

Skrátka dneska to je:
-nekvalifikovaný - strašne málo, almužna
-kvalifikovaný - stredne veľa

A chcem, aby to bolo takto:
-nekvalifikovaný - stredne veľa
-kvalifikovaný - veľmi veľa

Povedzme, že by som neriešil hypotéku a nešiel do nej. Že by som chcel len bývať v podnájme, nakoľko som chudobný. Tu v mojom meste sa nedá nájsť 1-izbový byt nájom pod 300 eur mesačne. A garsónka tiež nejde pod 300, možno v oblasti, kde je veľa Rómov, ponúkajú garsónky okolo 270 eur mesačne. A predstavme si seba ako invalidného dôchodcu. Máme nejakých 200 eur, šťastnejší 300. No môžete si ako jednotlivec dovoliť sám bývať bez rodičov? Dokonca aj bežné práce tu v meste, ktoré sú kvalifikáciou rovnakej úrovne ako moja robota, neprekračujú 500 v čistom (všetok priemysel, obchody, administratíva, úrady, služby - nič nejde nad 550 v čistom). A potom teda 500-300 = 200 eur na existenciu. To na jednotlivca môže síce stačiť, ale je vlastne odkázaný na doživotnú chudobu, lebo stačí, že príde nejaký dlh, nejaký náhly nedoplatok na energií alebo daň za byt... a nemám mať ako niečo vopred našetrené. 200 eur mu vyjde na samostatnú stravu v byte na mesiac, lenže trebárs sezónne boty sú vecou okolo 30-50 eur. Ako si na ne našetrí? Je to proste veľká materiálna chudoba a ustavičný pocit nedostatku. Najviac okliešťuje fakt, že si taký nájomník nič nemôže odložiť, nič našetriť, napr. na nový spotrebič, alebo na darčeky pre príbuzných na Vianoce.

Prepáčte, že sa tak rozčuľujem, nechcem vyznieť ako nejaký darmožráč, ktorý prahne po materiálnych statkoch. Sám vyznávam minimalizmus. Iba viem, že aj ja sám pri úplnom minimalizme, keď všetko hradia rodičia, a ja si hradím iba jedlo v robote a drobné potravinové nákupy na domov (nápoje...), tak pod 150 eur mi to nijak nevychádza. Denné náklady sú minimálne 5-6 eur, a to sa pritom snažím jesť každý deň cestoviny s omáčkou Carbonara, lebo tie sú v našom centre najlacnejšie, porcia len 2,50 eur. Šéfka na mňa už pozerá pomaly ako na držgroša, že tak šetrím. Skrátka chcem mať čo najnižšie výdaje. Lenže aj napriek tomu, že 80% mi hradia rodičia, tak aj tak náklady na bežný život mi dáva dokopy 200 eur. Čiže keby som žil sám a musel by náhle riešiť nájom, hypotéku, splátky, ďalej toaleťák, saponát, sprchový gél, zubnú pastu, sáčky do koša, ďalej oveľa viac potravín, lebo už by som si musel zabezpečiť aj večere (večere mám teraz vlastne na náklady rodičov z maminej kuchyne), tak by som musel prekročiť 200 eur, a teda to nemám ako platiť ten nájom. A to ešte keď si predstavím, že mnohí z Vás nemajú ani to, ale sú na ID, kde majú nizší príjem. Proste to na mojom rozhorčení ešte viac pridáva, lebo mi je nás ľúto.

Riešenie je aké? Prerobiť spoločnosť, aby zdvihla minimálnu mzdu na 700 v čistom pri zachovaní súčasných cien? Alebo postúpiť na nejakú lepšie platenú robotu. Zdajú sa mi obidve možnosti dosť skľučujúce a nie som v nich optimista.

Fu, Matej... prepáč, ale hlboko s Tebou nesúhlasím. Na nízkej pozícii 700-800 v čistom? Ehm... No comment...
Možno, že mne sa to ľahko hovorí, pretože ID mám vysoký, ale keby mi ho vzali a ja by som sa zamestnala, nadávala by som len a len sebe, že som bola idiot a nedorobila si VŠ, a nie štátu, ktorý síce je zle, kompletne zle zavedený, ale už i tak tu vládne komunizmus, kde všetci revú, aby inteligencia i lúza mali rovnako.
Brr. Nie, nie, nie. Celé zle.

Strašne hlboko si ma nepochopila.

Ospravedlňujem sa za svoje "kvázipolitické" pampflety. Nebudem ich po sebe mazať, lebo majú svoje určité opodstatnenie v rámci témy. Ale aj tak sa za ne ospravedlňujem. Už mi je psychicky v tomto lepšie a nevnímam to všetko tak negatívne.

Všetko dobré praje
matej

Neviem, ako som Ťa mohla nepochopiť, no ale dobre

Tak do siedmej-ôsmej svižne vyskočím z postele, dám si zopár cvikov, oblečiem sa a idem najmä po čerstvé rožky. Naraňajkujem sa, urobím "akp.", niečo hodnotné si prečítam, aspoň čosi sa podielam na príprave obeda, po sprataní hrncov, riadu... si na polhodinu porelaxujem, pozriem na Nete voľné zamestnania pre mesto a následne idem na záhradu, kde primerane pracujem aspoň 2-3 hodiny a po činnostiach si doprajem knihu. Večer Net, TV, podielnictvo na večeri. Nasleduje zacvičenie s činkami aj vlastnou váhou. Príprava na spánok, kniha, zaslúžené spanie okolo 23-24 hodine.

Štve ma jednoducho to, že to tak nie je.

Záhradu tam máš pravidelne - verím, že si tam užitočný a rodičia i záhradoví susedia Ťa tam radi majú a vidia. Mačence nehovoriac. Akožepovinnosti tiež fajn fungujú, Tvoj duševný i intelektuálny rast je priam železný a nezastaviteľný. Nejaká kniha, občas pomoc v kuchyni... aj to občas spomínaš vo svojich hodnoteniach uplynutých dní. Myslím si, priateľu, že to máš celkovo dosť nádejné, takže v zmysle Tvojej predstavy nie si od cieľa ďaleko. Problémom býva napasovanie bdenia medzi 8:00 a 0:00, prípadne tie cviky. Ale to vidím optimisticky. Už to nebude dlho trvať a nejaký jeden-dva cviky urobíš, najprv nepravidelne sem-tam, a potom kde-tu viac. Chcel by som Ťa teda, Tuto, dajak povzbudiť, že si naďalej super a že si vedieš statočne, ako to mám už vo zvyku hovoriť. Posúvať sa je kde, ale to je vlastne len dobre, lebo verím, že cieľom je cesta. A na nej kráčaš dobre a čoraz lepšie. To, že ju nemáš vydláždenú, čo už - pripomeňme si vtedy staré motto: "normálnosť je ako vydláždená cesta - dobre sa po nej kráča, ale nerastú na nej kvety".

Ahoj Matej,
ďakujem za povzbudivý príspevok, ráta sa mi to. Konkrétne ťažko rozoberať to jednotlivo, ale je to poslabšie, ako by som si prial sám.

Zacina byt teplo a ja sa citim co raz viacej unavenejsi a tym padom aj lenivejsi a ospaly.

Obcas minam vela penazi a robin unahlene rozhodnutia. Naberiem si pre mna vela "veci" spravit...niekedy to ale ma aj vyhody

Mám podozrienie na sledovanosť mojej osoby na tomto fóre zo strny xy ľúdí v mojom okolí (nejdem menovať detailnejšie). Proste to je taká paranoja dosť, ktorá má trápi a čakám aj na jedno vyjadrenie po ktorom budem určite kľudnejší a budem ďalej prispievať o svojom živote tak povediac "bez servítky"....zatiaľ budem okrajovo písať. ďakujem za pochopenie