naposledy som si kupil/cital...

 
Dnes mi poštárka doniesla zbierku rozprávok Jozefa Cígera Hronského "Zlatý dážď." Objednal som si ju cez internet a dokopy, aj s poštovným, ma to stálo 6,40 Eur.

Asi pred vyše týždňom mi poštový kuriér doviezol knihu "Slnovratka."  Je to zbierka rozprávok Jozefa Cígera Hronského. No aby som nečítal len rozprávky, včera som si z knižnice požičal aj knihu Dobroslava Chrobáka. Obsahuje viacero jeho diel a je tam aj novela "Drak sa vracia." Tak na ňu som bol zvedavý, lebo sme sa o nej učili v škole. Preto som si tú knihu požičal. Ale tou novelou som sklamaný.  Začal som ju čítať a už mám za sebou asi 20 strán, no nezaujala ma. Tam autor dosť podrobne opisuje také veci, ako sa do chyže vkráda súmrak, ako mesiac svieti na podlahu, ako sa dym z komínov stelie po strechách a pod. A tiež dopodrobna vykladá, ako sa cítia postavy, o čom rozmýšľajú, čo plánujú atď. Ale ja dokážem čítať len takú knihu, ktorá má zaujímavý, napínavý, strhujúci dej, ktorá ma vtiahne do toho diania.  Tak ma v nedávnej minulosti zaujala kniha "Traja mušketieri" Alexandra Dumasa. Jej čítanie mi išlo pomerne ľahko a raz som dokonca za jeden deň (alebo skôr za jednu noc) zvládol 104 strán, čo je pre mňa dosť veľa. No dielo "Drak sa vracia" mi pripadá nudné. V niektorých úsekoch ma to upútalo, lenže potom sa zase začali tie opisy a zas ma to nudilo. A v takom prípade mi to čítanie ide hrozne ťažko. Nie tak dávno som čítal aj knihu "Chlapci padli z višne, dievčatá z jahody," ktorej autori sú Gabriela Futová a Roman Brat. Tiež som si ju požičal z knižnice. Je to kniha pre tínedžerov, no mňa veľmi zaujala, vtiahla do deja a prečítal som ju jednym dychom.  Len škoda, že ten výtlačok tej knihy je nejaký chybný. Chýba tam totižto niekoľko strán, pričom vidieť, že ony nie sú vytrhnuté, lebo kniha nie je poškodená. K nejakému omylu muselo dôjsť v tlačiarni. Takže dve kapitoly z tohto diela som neprečítal.  

Rozprávky mi vyhovujú aj tým, že ich dej má rýchly spád, preto sa pri ich čítaní nenudím.  No určite je veľa takých pútavých kníh, len treba natrafiť na tú správnu. Napadlo ma, že by som mal čítať aj literatúru pre dospelých. Veď predsa keď niekoho zaujme nejaká kniha, ten čitateľ z jej čítania môže mať hlboký estetický zážitok. Ja sa pamätám na niektoré knihy, resp. literárne diela, ktoré som čítal ešte v detstve a ktoré ma priam nadchli. Prečítal som ich viackrát a s obrovským záujmom. Raz nám vo 8. ročníku na hodine literatúry učiteľka prečítala poviedku Karla Čapka "Sbírka známek." No tak to dielo ma tak zaujalo, tak nesmierne sa mi zapáčilo, že keď som prišiel domov, v ten deň večer som si ho prečítal ešte hádam 5-krát a začal som celým srdcom túžiť stať sa spisovateľom.  

Ale aj to, že som prečítal aspoň časť novely "Drak sa vracia," má svoj význam. Aspoň som sa rozhodol, že ja sa budem snažiť písať iným štýlom, a nie takýmto. Určite je to dobré dielo, kritika ho asi ocenila pozitívne, má svoje miesto v slovenskej literatúre a aj sa o ňom učíme v škole, ale ja mám iný vkus. Povedal som si, že i naďalej si budem požičiavať prózu z knižnice, ale mal by som to robiť tak, že sa do nej pokúsim začítať, a keď ma tá kniha zaujme, uchváti, prečítam si ju celú, no keď uvidím, že nemá rýchly spád, jednoducho povedané, keď ma bude nudiť, vrátim ju do knižnice a vyberiem si nejakú inú publikáciu. Videl som tam aj knihu Jacka Londona. To je asi žáner dobrodružnej literatúry, takže snáď sa mi to bude páčiť. Asi ju skúsim prečítať. Takže hor sa do čítania, ale s rozumom. Nikto ma predsa nenúti dočítať knihu, keď sa už do nej pustím, no nebaví ma to. Treba si zvoliť nejakú inú knihu a tak určite natrafím na niečo, čo ma zaujme. Veď krásnych kníh je na svete dosť.   

Hehe, no Drak sa vracia je naturalistická novela, tam aj tie opisy prírody sú vlastne pocity. Príroda podporuje dej, je to zvláštne čítanie. A ešte k tomu chronológia...
Zo školskej literatúry sa mi páčil Dobrý vojak Švejk, Chrám matky božej v Paríži, Hamlet, Rómeo a Júlia, Lakomec, Námestie sv. Alžbety, poviedky od Kukučína... Kto chytá v žite sa mi moc nepáčilo a najviac som asi trpela pri Doktorovi Živagovi

Aj ja som raz začal čítať "Dobrého vojaka Švejka" a prečítal som asi 100 strán. Ale nepáčilo sa mi to, lebo tam len chlastajú a fajčia.  Mňa také veci nezaujímajú.  A keď som sa dočítal tam, kde sa píše o farárovi alkoholikovi, vtedy ma to úplne prestalo baviť. To je nejaká hriešna kniha.

Keď som čítal "Chrám matky božej v Paríži," musel som sa najprv "prehrýzť" nesmierne nudným začiatkom, kde sa opisuje Paríž z vtáčej perspektívy, a tiež sa tam vysvetľuje, odkiaľ do Európy prišli Rómovia. Vraj z Egypta, ak sa nemýlim.  

"Námestie sv. Alžbety" sa mi dobre čítalo. Ale ja nemám rád literárne diela, ktoré sa končia smutne. Aj tak všetci z času na čas prežívame ťažké chvíle, tak načo nás tí spisovatelia ešte deprimujú svojou tvorbou s tragickým koncom? No táto moja otázka je iba taká úvaha; ja si uvedomujem, že ak by všetky diela mali šťastný koniec, tak by to bola nuda. Musí byť nejaká diverzita a je už len na čitateľovi, po akom žánri siahne.

Zaujímavé je dielo "O myšiach a ľuďoch" Johna Steinbecka, ale aj to sa končí nešťastne.  

So záujmom som čítal román "Pomocník" Ladislava Balleka.

A za jedny letné prázdniny som prečítal román Gabriela García Márqueza "Sto rokov samoty." No, priznám sa vám, že ľutujem, že som tým strácal čas. Autor za tento román dostal Nobelovu cenu, ale mne to dielo pripadá priam odporné.   Raz som si naňho spomenul, keď som bol v nemocnici na psychiatrii, a prišlo mi z toho veľmi zle.  Neodporúčam to čítať pacientom so psychózou. Tam je všetko postavené na hlavu  

Zato sa mi veľmi páči kniha "Tri gaštanové kone" Margity Figuli. To je taká pekná romantická rozprávka.  

Veľmi sa mi páčili divadelné hry Jána Soloviča "Meridián," "Strieborný jaguár" a "Zlatý dážď." Síce je to socialistický realizmus, ale ja som si užíval ich čítanie. Tieto diela ma oslovili.  

Teraz na Vianoce som dostal 2 knihy, jedna je motivačná formou beletristicky spracovaného príbehu, druhá je Rozprávania ruského pútnika. Práve tú druhú čítam akurát teraz a som zhruba na 40. strane. Je skvelá, priam báječná. Obsahuje určité múdrosti z pokladnice východokresťanskej ortodoxnej spirituality, ktoré ma priam zásadne oslovili. Brat sa touto knihou vskutku trafil, keď mi ju daroval. Myslím, že mi pomôže v mnohom aj pri mojich súčasných depkách, ktoré vychádzajú práve z istej úzkostlivej mentality, ktorú vo svojej náboženskej skúsenosti prežívam v poslednom čase. Takže sa teším. Už teraz tých prvých 40 strán mi dalo veľa. Tak uvidím ďalej. Neskôr prelúskam aj tú druhú knihu, ktorú som dostal od stredného brata. Aj tá vyzerá dobre, len ju ešte nepoznám. Dám jej priestor po dočítaní tých Rozprávaní ruského pútnika.

  

Požičal som si domov knihu "Ako si užívať život" od Hodgkinsona. Ľudia, to je strašná kniha. Také anarchistické reči, že reku vykašlite sa na všetko, užívajte si, nič nerobte, o nič sa nestarajte, lebo život je aj tak absurdný, no ... stačila mi prvá kapitola a musel som ju s hnusom odložiť. Hneď zajtra ju vrátim. A ja že to je niečo motivačné na spôsob Carlsonovej knihy "Netrápte sa pre maličkosti" a ono sa z toho vykľulo toto. No čo už, veď nemusím to čítať a ani to čítať nebudem, chi.

To len taká okrajová skúsenosť, že nie všetko, čo si vyberiem s chuťou prečítať, napokon dopadne dobre, chi.   

  

Už veľmi dlho som nečítala žiadnu knihu a tieto Vianoce som si kúpila hneď 2 knihy ....prvá kniha z názvom "CESTA" od Brandon Bays - je to praktický návod na ozdravenie a oslobodenie sa. K tomu len toľko, že trošičku ma sklamala myslela som si, že som našla liek na všetko a že ešte aj ušetrím kedže kurzy na ozdravenie organizmu od Brandon sú o dosť drahšie a že metódu CESTA zvládnem sama doma ....ale drahí priatelia nie je to vôbec jednoduché ....podľa tej metódy potrebujem mať partnera teda osobu  čo ma bude tou mojou cestou sprevádzať a to je ten problém ....znie to jednoducho len sa bude pýtať napísané otázky, ale ja som nenašla nikoho takého čo by si dobrovoľne prečítal knihu a robil mi partnera....sestra ma odmietla s tým, že je to blbosť a mama si to tiež mysli...a kamarátky na to nemajú čas....a proste nastal prvý problém v metóde CESTA ....inak už som aj rozmýšľala nad tým kurzom stojí od 355 do 385 Eur ,ale zdá sa mi veľmi veľa. Aj keď verím tomu, že dokázala dostať aj ľudí z ťažkej depresie a možno u nej by som bola prvá zo schizofréniou, ale ako vravím je to pre mňa dráhe. Dolu priložím link na semináre z Brandom budu v Bratislave 14-16.03.2014.
link: http://www.brandonbays.sk/

Druhá kniha je "Šlabikár šťastia - návrat k sebe" od Pavla "Hirax" Baričáka. Už som skoro na konci knihy a sie moje očakávania sú iba čiastočne naplnené. Asi mám priveľké nároky na knihy všeobecne   ako podľa recenzii to mal byť jednoduchý úvod do pozitivného myslenia a do všetkého okolo toho a poviem Vám film Tajomstvo som videla už veľa krát. Najprv začnem s negatívami knihy tak Hirax vyjadril aj svoj postoj k náboženstvu ako takému a nie každému by sa to mohlo páčiť. Tak napríklad len si mysli podľa toho čo som čítala, že cirkev neuznáva ani Vatikán, píše že by mali roztaviť tie zlate koruny vo Vatikáne a to zlato rozdať chudobným v Afrike a podobne... ale toho je v tej knihe pomenej.....ako v celku je to zaujimavá kniha a aj som jej podľahla len niektoré jeho názory som neprijala. Myslím, že najzaujímavejšie budu práve posledne kapitolky sú totiž zamerane na prijatie choroby čo je ako keby adresovane mne...takže aj som sa našla v tej knihe :-) .....čo bolo pre mňa zaujímave tak to, že viac krát píše o tom, že duša si priťahuje rôzne skúšky a bôle - teda bolesti a že tak rastie....odmietala som aj túto myslienku ale už sa mi zdá reálná a viac mi dava zmysel. A myslím si, že aj to, že duše po smrti putujú ďalej teda, že tu na zemi sa len zdokonaľujú, má niečo do seba....Ja som len začiatočníčka v pozitívnom myslení, ale ta kniha mi zmenila pár mojich názorov na dušu a myslím, že k lepšiemu...

Mischelll, paráda, že začínaš s knihami o pozitívnom zmýšľaní. Nastúpila si na cestu, ktorá Ti v mnohom vie pomôcť účinnejšie bojovať proti depresii alebo apatii. Nie zakaždým ide o cestu víťazstva, lebo občas sa po oblohe nejaké tie mraky musia prehnať, ale vo všeobecnosti je to cesta kvalitnejšieho a dlhšieho slniečka na oblohe.

Knihu Cesta nejak preštudovanú nemám, hoci viem, že sa predáva dobre. Ale určite aj to môže byť dobrý štart. Neodsudzoval by som ani Baričáka, hoci práve pre ten jeho Tebou spomínaný antináboženský postoj ten Šlabikár šťastia nemám rád. Ale vidím, že si dobre vyzretá osobnosť, Mischelll, lebo si vieš vybrať z knihy to, čo akurát potrebuješ, a s čím nesúhlasíš, tomu vieš nepodľahnúť. Som veľmi tomu rád, a preto si myslím, že je chvályhodné aj čítanie Šlabikára šťastia. Len tak ďalej, Mischelll, na trhu je momentálne veľa kníh o pozitívnom myslení. Verím, že Ti postupne mnohé dajú veľa.

Ja akurát mám z tejto kategórie rozčítanú knihu Jednoduše buďte šťastní od Frankcha a, až na tú výchovu k sebaláske, sa mi mnoho z toho páči. Tiež čítam od tohto autora o chudnutí na spôsob motivácie.

Držím Ti, Mischelll, na Tvojej ceste za pozitívnym myslením palčeky. Drž sa.
S pozdravom
Matej
  

Matej ďakujem za povzbudenie    Potešilo ma   Po pravde ja som zase začala vôbec ČÍTAŤ a už to je úspech ako predtým v puberte som ešte raz za čas prečítala nejaký román, ale potom som toho už nadobro nechala....a teraz začínam a jedine čo sa mi zapáčilo je práve motivačná literatúra vôbec ma romány už nebavia....

Chcem sa spýtať či by mi niekto neporadil z výberom novej knihy na čítanie.    Rozhodujem sa kúpiť jednu knihu od ruského spisovateľa Valerija Sineľnikova - "Dohoda s chorobou" alebo "Vnútorné príčiny chorôb". Ako obe knihy sa mi pozdávajú a tak neviem sa rozhodnúť no čítala som aj zlu kritiku na spisovateľa a tak ma napadlo, že či niekto už nečítal nejakú jeho knihu...má ich dosť...  


Mischelll

Čítam teraz od autora menom Simon Loyd knihu s názvom Indigový svět. Je perfektná - pravdupovediac od čias Briana Tracyho, s ktorým som kedysi začínal svoju púť motivačnou literatúrou, je táto kniha najlepšia za posledné roky. Som zatiaľ na nejakej stej strane, a čítam ju už pomalšie, než zo začiatku, ale aj tak z nej mám výborné pocity a dojmy.

  

Ja, len že som už dávno zhruba pred 2 mesiacmi kúpila nakoniec knihu "Dohoda s chorobou" a hneď aj prečítala. Trvalo mi to len pár dni, vlastne ešte nikdy som tak skoro neprečítala nejakú knihu...Keď som ju prečítala mala som veľmi dobrý pocit z nej, a hlavne z jej myšlienok....Po čase mám pocit, že si ju prečítam ešte raz, nie je veľmi hrubá. A vlastne ani nemám čo v posledné mesiace čítať tak sa trochu nudím, čítam len požičanú knihu ale nebaví ma vôbec....je o komunikácii a predaji ... no proste nuda....