Kauza Matej 2

Ahoj priatelia

Chcel by som sa Vám zveriť, tak ako to robíme koniec-koncov väčšina z nás tu. Ale dávam to sem do káuz, aby som nezaberal príliš veľa priestoru svojimi rečami v téme "Ako sa dnes máš". A zakladám kauzu číslo 2 o sebe preto, lebo nechcem pokračovať v tamtej prvej, ktorá nedopadla zrovna najlepšie - a nikto z nás, verím tomu, nechce, aby sa tu o tej veci hádalo.

Tak píšem.

Dnes som mal mimoriadne zlý deň, ľudkovia. Priznám sa, veľmi mi bolo zle, úzkostne, mal som pocit, že vyletím z kože, nedokázal som sa sústrediť, ani tie najjednoduchšie texty učiva som sa nezvládal učiť a koncentrovať sa na to. Obsedieť sa nedalo. Nedokážem Vám to popísať tak, aby ste získali dostatočný obraz o tom, ako strašne mi bolo, no môžem sa aspoň spoľahnúť na to, že sme kolegovia spolupacienti, takže každý z nás má niečo už podobného za sebou.

Myslel som a veľmi som presviedčal mamu, aby som to vzdal a zanechal školu. Viete, som priveľmi ohlúpnutý. Bez toho, aby som sa zbytočne ponižoval na základe nejakej depky, môžem úplne - vzhľadom na kvalitu môjho vedomia v minulosti - dosvedčiť, že som skutočne ohlúpol. Neviem, koľko som mal IQ, ale aspoň 15-20 bodov išlo dolu určite. Žiaľ, nechce sa mi to Vám dokazovať, ale na druhej strane potrebujem, aby ste mi verili, pretože inak explodujem od tej frustrácie, že nedokážem rozumieť tomu, čo sa mám učiť, a keďže sa neviem bezhlavo biflovať, tak si to tým pádom ani neviem zapamätať. Mám asi 6 alebo 7 skúšok a mám na to nejaké 2 alebo 3 týždne.

Jednoducho, celý tento deň sa niesol v znamení myšlienky: Nemám na to, aby som študoval vysokú.

Ale rodičia a bratia stále vo mňa veria. Stále chcú a tlačia, aby som to skúšal a skúšal a skúšal. Tak teda skúšam. Ale to trápenie, to je fakt neuveriteľné. Nehovorím, že je to najhoršia vec na svete, ale to, ako mi býva z mojej neschopnosti, nemohúcnosti a hlúposti zle, je skutočne ťažko znesiteľné.

Niečo pozitívneho predsa len však tento deň mal. Teraz večer po siedmej som sa skúsil učiť sám vo svojej izbe (teda nie v obývačke s mamou). Zistil som, že jednou z prekážok mi býva v týchto dňoch práve pocit trápnosti, keď mám v zlej nálade niečo mame vysvetľovať, zakoktávať sa, nezrozumiteľne voľačo mumlať a hlavne rečniť o učive, ktoré ABSOLÚTNE nechápem, lebo nemám na to mozgové kapacity, ako sa hovorí. A tak som po dlhom dni skúsil sa učiť sám a podarilo sa mi naučiť dve sekcie jednej kapitoly z jedného predmetu a pol kapitoly z druhého predmetu. Mamina bola neskutočne dojatá, slzičky sa jej ligotali v očiach.

Tak teda skúsim možno ešte i dnes večer a možno až zajtra práve tento spôsob učenia sa. Sám pred sebou sa nehanbím koktať a vysvetľovať voľačo, čomu nerozumiem. Proste som hovoril len tak do steny, ako za starých gymnaziálnych čias, keď som ešte nebol liečený a učieval som sa sám.

Možno je to teda posun vpred. Možno to znamená, že budem schopný pohnúť sa smerom k ukončeniu semestra. Neviem. Budem Vás priebežne informovať.

Ďakujem, že som sa mohol zveriť, nemám to totiž komu povedať.

Držte sa. Ahoj.