Šachové príbehy

Kráľovská hra nie je pre jedného

Doma nad šachovnicou sedí Sebastián a rozmýšľa... rád by som si s niekým zahral. No nie je s kým... nikoho táto kráľovská hra nebaví... Premýšľa, či si nezahrá sám so sebou. No to chce odvahu! Už to pár-krát skúšal, no nemá to takú šťavu. Najradšej by som si zahral s niekým o niečo... zasúťažil si... mám takú náladu a proste...
V tom sa objaví na druhej strane stola na prichystanej stoličke Smrť. Je celý čierny... akoby sa mu svetlo vyhýbalo.
„Ty chceš hrať?“ opýta sa Sebastiána...
„Áno, chcem! O čo si zahráme?“
„Hráme o život a o smrť... ak vyhráš, chlapče... staneš sa nesmrteľným. Ak však prehráš, vezmem si ťa do svojej krajiny temna. Chachachachachááá...“ rozrehotal sa tento.
„To naozaj?!!“
„Už sa z tejto výzvy nevyzuješ... Nebudeme hru zapisovať...“
„Súhlasím, teda, nebudeme! A nemáme tu časomieru... nevadí?“
„Nevadí, načo by komu bola časomiera... chachacha!“
„Tak sa teda do toho pustime...“ zamedlil si ruky Smrť. Vo svojom čiernom habite a s oblečenou kapucňou vyzerá ozaj hrozne! Sebastián Tvárny sediaci oproti nemu, naoko prijíma túto výzvu s kľudom. Je dobre naladený a... niekoľko hier už predsa v živote odohral. Je pravda, že by si ešte chcel požiť, avšak chápe túto životnú partiu ako osudom nariadenú. Tak či onak, hru si užijem a plnými dúškami sa do nej obujem. Len jedno mu trošku prekáža... pach svojho protivníka! Tento tu, Smrť, strašne zapácha akousi zatuchlinou. A tie kostnaté ruky, ktorými sa chystá ťahať tie figúrky...
„Na úvod sa chcem opýtať, kto pôjde za bielych...“ usmeje sa zmierene Sebo na smrťáka, ktorého kosa leží položená vedľa stola na zemi.
„Pôjdeš za bielych...“ povie trasľavým hlasom tento... „Ja hrám zásadne za čiernych!“
„Nedbám...“ zaraduje sa Sebastián... „No prídete o výhodu, majstre!“ Smrti nevidno do tváre, zahalenej onou kapucňou. V pološere, ktoré nastalo, osvetľuje šachovnicu len sviečka. A celkovo... Seb radšej nepozerá na Smrť. Kdesi v hĺbke cíti, že by sa mu to nemuselo oplatiť.
„Výhodou môže byť aj počiatočná defenzíva...“ upriami sa na šach Smrť. „Môžeme začať!“
Miestom pofukuje slabý vetrík. Aj napriek tomu sviečka horí ďalej. Má silný knôt, plameň sa niekedy roztancuje, no poryvy pri fúkaní ustojí. Zdá sa, akoby horela navždy.
„Vy ste teda číslo!“ usmieva sa Sebastián na Smrť a ťahá bielym pešiakom na e4. „To stále ste takýto- vážny?“
„Neponáhľaj sa tak...“ odvetí sucho Smrť. „Zvyknem ľudí prekvapiť!“ Následne ťahá svojím pešiakom na políčko c5.
„Chcel som podotknúť... nehrajme na branie mimochodom. Je to otravné!“ prevraví Seb. Trošku sa však zháči. Takéto otvorenie hry si zo strany čierneho nepamätá. Zo Smrti má predsa len strach. Zdá sa, akoby na neho hral svoju vyhrávaciu taktiku!
„Nesúhlasím. Branie mimochodom je normálne šachové pravidlo. Nevymýšľaj, Sebastián!“ udrel rázne ten v čiernom.
„Tak teda dobre...“ Muž si všíma, že Smrť mu zablokovala políčko d4, teda v čomsi klasický vývin. Zvláštne... chvíľu hľadí na šachovnicu. Chce sa sústrediť len na hru, no Smrť ho okráda o pozornosť svojou prítomnosťou.
„Idem sem, na f4“ Pohne Sebastián pešiakom, čím chce zahájiť, ak si dobre pamätá, kráľovský gambit.
Smrť nepremýšľa dlho. A to Sebastiána začína dosť hnevať. Posúva pravého koňa na c6, čím si zastáva opäť políčko d4, ale aj e5. Aj napriek tomu tam Sebastián môže kľudne vykráčať pešiakom z e4, nad čím dosť urputne premýšľa. Kryjem si ho predsa pešiakom z f4. Lenže... treba myslieť na budúcnosť. Pohne sa preto so strelcom z f1 na c4. Hm. Je to zvláštne, niekedy sa mi zdá, akoby som hral sám so sebou. Ak prehrám, tak zomriem. Ak vyhrám, budem nesmrteľný... taká je dohoda! I spotia sa Sebastiánovi dlane.
Smrť ťahá na istotu. Kladie svoje kostnaté články palca a ukazováka pravej ruky na pešiaka z e7 a presúva ho na e5. Zároveň si verí. Má v hlave presný plán, nemôže nevyhrať!
Sebastián berie pešiakom z f4 tohto pešiaka na e5, lebo vetrí nepríjemné prekvapenie. Síce vie, že ho ohrozí kôň a najskôr mu pešiaka vzápätí vezme. Aj sa tak stane. Čierny kôň Smrti po tejto výmene zastáva svoje miesto na e5 a zároveň útočí na bieleho strelca c4. Sebastián tento útok neprehliadol... lenže, čo robiť ďalej? Mlčí a premýšľa... oheň sviečky stále roztápa vosk a ten sa monotónne začína vylievať z nej von.
Po chvíli vykročí Seb s pešiakom z d2 na d3. Je to jednoduchý ťah, vďaka ktorému si chráni ohrozeného strelca, ale aj pešiaka. Síce je táto partia v podstate plná rešpektu k oponentovi, predsa len si muž všíma, že práve v tomto momente hry zdá sa stratil výhodu prvého ťahu. A na čelo sa dostáva sám Smrť, síce majú rovnaký počet vyhodených figúr a hra ešte nie je ani zďaleka skončená.
Smrť mlčí a ťahá koňom z g8 na f6. Je to jednoduchý, priamočiary, skôr defenzívny ťah. Blokuje však rozvíjanie útoku bielej dámy. Takpovediac sa o kráľovskom gambite bieleho nedá v žiadnom prípade viac hovoriť. Ten ťahá koňom z b1 na c3. Je to viac menej intuitívny ťah. Sebastián sa i prihovára, rezignovane, v duchu tomuto koňovi, vraj... ty mi to tu postrážiš... je to pomerne silný ťah. Chytá ním políčko d5, ktoré je síce prázdne, no začína byť otvorené pre mužovu hru, s trojnásobným krytím.
Čierny ide pešiakom na e3... tiež jednoduchý obranný ťah. Títo pešiaci vedia byť niekedy veľmi nepríjemní. Odkrýva si priezor pravého strelca a zároveň kryje koňa a pešiaka v štvrtej rade.
Biely ide koňom na d5. Toto miesto má predsa kryté, aj napriek možnému útoku koňa z f6 chce využiť Sebastián priezor tejto figúry. Blíži sa ku kráľovi.
„Zmyslom šachu je dať mat. Zabudol si?“ podpichuje Smrť Sebastiána.
Ten sa usmeje. Cíti totiž, akoby bol opäť v hre, silnejší ako predtým. Smrť ide strelcom na e7. Je to obranný ťah, z ktorého Sebastián usudzuje, že sa blíži čierneho rošáda. Síce bol muž zo Smrti v pomykove, teraz sa cíti voľný ako vták. No a čo, ak aj zomriem, bol to pekný život. Potom urobí Sebastián čosi, čo Smrť rozhnevá. Chytí strelca z c1 a chce ním ísť na g5, no rozmyslí si to a kladie ho naspäť.
„To sa nesmie!! V pravidlách šachu je jasne napísané, že keď už držíš figúrku, musíš dokončiť ťah!“ vážne zaškripí Smrť.
„Dobre teda!“ zaváha Sebastián a položí svojho strelca na g5. Z nepríjemného hlasu Smrti i jeho okázalej prítomnosti sa mu urobí trochu nevoľno. Ten ešte aj robí rošádu... jeho kráľ sa ocitne na políčku g8 a veža na políčku f8. Zdá sa, že čierny ostal nedobytný.
Sebastián váha. Nevie, či pôjde koňom z g1 na h3, alebo strelcom z g5 na f6. Rozhodne sa pre strelca a vyhodí Smrti koňa. Čierny vyhadzuje exponovaného strelca z f6 svojím strelcom a uzurpuje si na toto políčko. Šachovnica sa trochu preriedila, no bodovo je remíza.
Ďalší ťah bieleho je predsa kôň z g1 na h3! Otvára si tým možnosť rošády a priameho zapojenia pravej veže do hry... všetko to sa udeje v ďalšom ťahu, pokiaľ ma majster Smrť nejako nezablokuje... robí si v duchu Sebastián zo súpera posmešky.
Keďže vie Smrť asi lepšie odhadnúť ďalší súperov ťah, rozhodne sa pre možno trošku netradičné odobratie koňa na h3, pomocou strelca z c8. Pretože... ak mu biely vyhodí následne obetavého strelca pešiakom, bude mať voľné pole a môže ho ohroziť druhým čiernym strelcom a vyšachovať ho. Sebastián však vie, čo mu Smrť predložila za hru. A číta ju celkom obstojne. Ak vyhodím strelca z h3 pešiakom z g2, pritlačí ma tento tu strelcom z f6 a dá mi šach! Prekazí mi rošádu a možno mi dá o pár ťahov aj mat! No ak mu toho strelca nevezmem, má výhodu troch bodov! A ja som možno zbytočne prišiel o koňa. Sebastián robí predsa rošádu a prijíma s pokorou túto zlomovú výzvu v partií.
Smrť presúva strelca z h3 na g4. Ozýva sa hĺbavým hlasom:
„Garde!“ Smrť je gavalier, ktorý chce týmto hovoreným slovom vyvolať v Sebastiánovi strach.
Keďže si strelca čierny kryje koňom, nemôže mu ho pravdaže vyhodiť dámou... len. Niečo mi tu nesedí... premýšľa Sebastián. Teraz som asi naozaj stratil výhodu prvého ťahu! Mal by som sa viac sústrediť na obranu. A musím sa pohnúť určite dámou. Nechcem predsa o ňu prísť... ak pôjdem na e1 či d2, môže to byť nebezpečné... dá mi vidličku na dámu a kráľa koňom?? Idem ale predsa na e1! Muž pohne dámou sem. Stojí vedľa veže, pričom očakáva od čierneho ťah so strelcom z f6 na h4. Možno som mu mal vtedy predsa len vyhodiť toho strelca. Teraz hra začína naberať čudné nálady.
Smrť sa posunie na h4, pretože vie, že biely musí ustupovať. Sebastián nemá na výber. Ak si chce nechať kráľovnú a nedostať vidličku, bude musieť niečo solídne vymyslieť. Pokladá figúru z vyschnutej ruky a hovorí opäť podpichovačne:
„Garde!“
Smrť sa vie do súpera naozaj vcítiť! hovorí si Seb. Lenže, čo teraz?!! Ak mu napadnem strelca pešiakom z políčka g3, zaútočí asi koňom a dá mi šach! F3 mám kryté potom už len vežou! Nie nie, nejdem pokúšať pešiakom. Pohnem sa dámou... na e3. To políčko sa zdá pokojné? Uvidíme. Na čele sa Sebastiánovi objavili kvapky potu. Ja nechcem dnes umrieť. Na svete je predsa tak krásne!
Čierny potom urobí ťah, ktorý nepatrí k tým pekným. Položí svoju dámu do osi s dámou bieleho. Prejde teda z políčka d8 na g5. Dá Sebastiánovi ďalšie garde a je spokojný. Kryje si políčko strelcom a okrem toho, hrať bez dám môže byť v tomto prípade jeho výhrou. Smrť má predsa o strelca viac! Nepríde o svoju výhodu až do konca!
Biely nemá kam skryť svoju dámu a preto inštinktívne vyhadzuje čierneho dámu. Ten hneď promptne vyhadzuje bielu dámu strelcom z h4 na g5. Sebastián následne smutne v duši konštatuje, že je o panáka chudobnejší a... necíti sa veľmi dobre! Aj by som si trochu vydýchol. No život ma prestáva baviť... toto asi nedopadne dobre! Prikladá vežu z a1 na e1 k druhej veži a vytvára silný val, ktorý snáď nejako pomôže.
Čierny bez váhania posúva pešiaka z políčka h7 na h5. Na Smrť sa nikdy dlho nečaká!
A čo teraz? Cítim, že nemám šancu... nejako by som sa mal vyhovoriť alebo čo... toto už určite nevyhrám... predsa však nachádza jeden obrannejší ťah... kôň z d5 na e3. Už len takto nejako...
Čierny ide vežou z a8 na d8.
Rozumiem...hovorí si Seb... chráni si toho pešiaka. Ide mi po políčkach, v ďalších ťahoch ma ohrozí...črtá sa mi tu jeden ťah...premýšľa si už ozaj rezignovane... h2 na h3, tento pešiak mi dá trochu kyslíka! Smrť sa bude musieť so strelcom stiahnuť. Políčko g4 sa uvoľní a ktovie...
Tak sa aj deje. Čierny strelec z g4 sa rukou Smrti premiestňuje na e6. Dáva sa do opozície bielemu strelcovi na c4 a zároveň stále drží pásmo.  
„Hm. Ktosi mi raz tuším vravel, že strelci sú najužitočnejší, keď sa dajú do prostriedku šachovnice... keď útočia či bránia v kríži...“ povie nebadane Sebastián Smrti. Po dlhej dobe prehovorili nahlas pár slov.
„Ale kdeže... to bolo možno počas križiackych výprav...“ odvetí Smrť. "V tomto horizonte je to rôzne... verte mi priateľu...“ odvetí sebavedome čierny bielemu.
Sebastián sa pohne neutrálnym ťahom z a2 na a4. Cíti, že takto je to najlepšie. Je to ako keď v živote človek akosi podvedome tuší, že mu len nejaká nepotrebnosť môže naozaj pomôcť. Vidí totiž, že jeho pozícia na šachovnici nie je stratená. Dokazuje to práve kôň, ktorý ho vytiahol z najťažšej krízy a teraz hrdo stojí na e3. Čierny zatiaľ potmehúdsky ťahá z g5 na h4 strelcom a útočí na vežu z políčka e1. Je to ako keď chce lukostrelec dobyť baštu a celkom sa mu to aj darí...
„Idem s ňou na e2!“ vyhlási sebaisto Seb. „Veď predsa nejako musím umrieť!“ Pošúcha si orosené čelo vreckovkou a uhniezdi sa ešte viac do stoličky. Partia na večný život a na večnú smrť. Veru tak.
Čierny opäť nezaháľa a ihneď ťahá z g7 na g5 pešiakom. Naoko síce odkrýva svojho kráľa, no sleduje zdá sa jasné ciele. Okrem iného si chráni týmto ťahom strelca na h4.
Ďalej sa nedostaneš... hovorí si v duchu Sebastián... tu ťa zablokujem a poto... počkať... zase mi tu niečo nevonia. Nič... idem sem a vyhodím strelcom strelca. Z c4 na e6. Áno, a dalo sa predpokladať, že Smrť mi vyhodí strelca na e6, čiže sme si kvit. No ale aj tak. Aspoň sa to tu preriedilo... akosi som sa aj unavil. To neveští nič dobré!
„Počujte, Smrť, vy nebývate unavený, však? Ako to robíte?“
„To sú otázky...“ odpovie strojene tento... „... som nadprirodzená bytosť. Tak-tak, my unavení nebývame!“
„V tom máte ale výhodu...“
„To možno hej, no ale ak ma porazíte, neporazil ste len tak hocikoho, chápte ma! Budete predsa navždy nesmrteľný. Neláka vás to?“ podpichuje Smrť mladého.
„To hej... to je teda pravda...“ odvetí neprítomne Seb.
„Budete sa môcť chváliť rôzne po svete ľuďom... Ak však vyhráte!“ prizvukoval Smrť.
„Ak vyhrám... Nič, idem sem pešiakom!“ A pohol sa bielym malým pešiakom z c2 na c3. V okolí kráľa toho viacej nevymyslím.
„Ja idem koníkom z e5 na d3. Je to taký osviežujúci ťah...“
Sviečka akoby na chvíľu zablikala. V čiernej tme, ktorá medzičasom nastala, šachovnica vyvierala v jej ohni do priestoru ako lavína... pochybností, odhodlania, smútku i nádeje. Sebastián pociťoval v bruchu kŕče a akosi prestával myslieť. Žil len v prítomnosti a budúcnosť niekam zmizla. Už sa hra pomaly blíži ku koncu a zdá sa, že...toho koňa tam dal naschvál. Zablokoval ma...
„Viete čo, Smrť, ja by som to dal na remízu. Súhlasíte?“
„To teda nie... najprv si ju vybojuj maličký!“ povie bezcitne ten.
Mĺkvo posúva biely svojho pešiaka na b3 namiesto b4. Tu som asi naozaj skončil... možnosti sa míňajú...
Smrť posúva tiež pešiaka, z polohy d6 na d5. Tým vyzýva Sebastiána k boju, napadá pešiaka na e4. Ten však neprijíma výzvu a posúva vežu z f1 na f3. Čierny následne premýšľa, či ísť koňom z d3 na e5 a napadne tak vežu... alebo vziať pešiaka na e4 a tiež napadne tú istú vežu. Volí druhú možnosť, aby si vytvoril priestor pre vežu na d8 a zároveň ňou zakryl koňa na d3.
Biely rozmýšľa chvíľu. Už veľmi nevládze... berie vežu a vyhadzuje ňou vežu protivníka, usadí sa na políčku f8, čím dáva šach čiernemu, pričom však ponúka súperovi výmenu veží. Ten ju samozrejme prijíma a vežu bieleho vyhadzuje, ruší sa tým útok na kráľa.
„Ako sa to spievalo v tej piesni? Život musíš vždy brať z tej svetlej stránky!“ prepovie Sebastián k Smrti a na malú chvíľku sa oprie. Už vie, že o pár chvíľ umrie. No nehovorí nič. Zaujímalo by ho, či Smrť vedel, že sa toto stane. Či len prišiel, aby mu spečatil osud... biely úplne rezignoval. Posledný ťah, ktorý robí v akejsi nádeji, je c3 na c4.
„A ty sa nebojíš, že ti dám mat?“ opýta sa Smrť podlomeného Sebastiána.
„Už som sa s tým zmieril, že dnes umriem. Aj tak ma nikto doma nečaká...“
„Tak je to potom dobre... chachachachááá... “ odvetí čierny a razantne sa zarehoce. Berie zo zeme do ľavej ruky svoju kosu a hrá ďalej, držiac ju. Sebastiána poriadne zmrazí, no predsa v sebe hľadá ďalší úsudok!
„Ťahám koňom na f4!“
„Aha, rozumiem, takže útok na vežu a ďalší rozvoj, s možnosťou šachovania môjho kráľa...“
„Idem ňou z e2 na d2.“ A muž pohne vežou.
Smrť má čas. Kráča si kľudne s pešiakom z e6 na e5. Sebastián sa trošku posmelí... pokročí s pešiakom z a4 na a5, pričom si v duchu predstaví, aká skvelá by bola remíza.
„Ja idem sem na a6... „ a pokročí pešiakom čierny o jedno políčko.
„To je blbé no... už viem, že prehrám... nemám šancu. Ste fakt dobrý v tejto hre...“
Seb potom vezme do ruky pešiaka z g2 a posunie ho na g4, čím ohrozí čierneho pešiaka na h5. Ten tohto bieleho bez problémov vyhadzuje a čierny preberá kontrolu nad rohom bojiska.
Biely ho však nevyhodí pešiakom z h3, ako asi predpokladal, ale koňom z e3. Hra začína byť napínavá a zdá sa naozaj sa blíži k záveru. Čierny posunie pešiaka z e4 na e3 a ohrozuje vežu. Tú biely vzápätí posúva na políčko d1. Opäť posúva čierny toho pešiaka, z e3, tentokrát na e2 a opäť ohrozí vežu. Tá sa skrýva na a1 a blokuje prvý riadok, aby si čierny nemohol postaviť dámu.
Smrť v čiernych farbách vymýšľa zdrvujúci plán... pôjde koňom z f4 na d3, čím zakryje políčko e1, a tak bude chrániť tiež pešiaka na e2 pre ďalší ťah ním. Síce nezíska dámu, možno oberie bieleho aj o druhú vežu.
Sebastián už vie, že prehrá. Ničím si nikdy nebol tak istý ako touto skutočnosťou. Lenže chce si užiť posledné minúty života, nevzdá predsa takúto dôležitú hru! To by sa priečilo asi každému. Preto len pomaly posúva pešiaka z b3 na b4. Čierny ho berie hneď, s pešiakom z c5 ovládne políčko b4 a môže hrdo putovať po dámu na koniec šachovnice. Biely posunul pešiaka z c4 na c5. Už nemá na výber. Hra ho omrzela no nejako ju v úcte dohrá. Je to ako celý môj krátky zbrklý život... premýšľa... snáď som ho odžil s akej takej úcte. Čierny ide na b3 pešiakom. Biely sa vracia na e3 koňom. Čierny útočí na vežu v rohu pešiakom z b3 na b2, čím si uzurpuje na dámu. Biely ho zablokuje vežou, postaví sa ňou na b1. Čierny ide z políčka e2 pešiakom na e1 a stavia si dámu, dáva zároveň bielemu šach. Biely samozrejme novú čiernu dámu vyhadzuje vežou, následne však vežu čierny vyhadzuje koňom. Už nie je šance...
„Ale prehráš so cťou...“ odpovie zadumaný Smrť.
Biely posúva pri týchto slovách koňa z e3 na g2, čím naoko ohrozuje čierneho koňa na e1. Čierny stavia dámu z pešiaka z b2, ktorého posúva na b1. Potom sa to deje už rýchlo. Biely chce ešte dlhšie žiť, tak vyhadzuje koňa na e1 svojím koňom. Toho následne vyhadzuje dáma z b1. Z políčka e1 dáva teda čierny bielemu šach- ohrozí kráľa! Ten sa pohne na políčko g2. Sebastiánovi sa tlačia do očí slzy. Nie slzy smútku, ale akejsi beznádeje. Život predsa vždy miloval. Prečo sa zaplietol s týmto tu Smrťou. Má už ozajstnú prevahu figúrok a kladie vežu z f8 na f2, čím spečaťuje osud Sebastiána.
„Šach mat!“ povie Smrť v čiernej kapucni. „Je to tvoj koniec. Tak ako sme sa v úvode hry dohodli. Nesmrteľnosť si nedosiahol a umrieš mladý a prepáč mi za výraz... sprostý...“
„Prečo?“
„Povedz mi... kto by chcel umrieť v tak mladom veku a ešte k tomu pri šachu, kráľovskej hre? Ťahal si čerta za nohu. A kto by naozaj chcel byť nesmrteľný... len sprosták! “
„Neviem... asi ja by som chcel byť... vlastne... máte pravdu. Nechcel!“
„Príliš si bažil po nesmrteľnosti, priateľ môj. Budeš teda kvôli tomu pykať.“ Smrť vztýči svoju kosu a sekne ňou v priestore. Sebastián spadne zo stoličky na zem ako podťatý a v tom momente umiera. Smrť odchádza kosiť so svojou kosou inam...  

@kimi2028 Ak máš chuť, zahraj si túto:-) ak sa nemýlim, je to tá Španielska hra?