Ako sa dnes máš? 18

ja ked niekedy v noci zavriem oci tak sa mi premietaju vseliake farebne obrazce tak neviem ci to je halucinacia inac ma to neotravuje.

rasto napísal:ja ked niekedy v noci zavriem oci tak sa mi premietaju vseliake farebne obrazce tak neviem ci to je halucinacia inac ma to neotravuje.

Priznám sa, že mi toto strašne chýba. Zaujímavé, že pri zatvorených očiach som videl obrazce len v teplých farbách. Niektorí ľudia vidia napr. písmená farebne - synestézia.

https://sk.wikipedia.org/wiki/Synest%C3%A9zia

-----
Inak sa nemám dobre, ale nechcem sa sťažovať. Včera bol "agresívny" deň. Najprv mi ukázala fakera nejaká pani za volantom, keď som prechádzal cez cestu. Proste som prešiel do polovice cesty (žiadna dialnica, ani hlavná cesta) na čiaru a čakal som, kým jej auto prejde, aby som mohol prejsť na druhú stranu aj ja. Zrejme ju toto rozrušilo. Začala ostentatívne mávať rukami pre volantom, na čo som zahral "emotikon, ktorý sa čuduje". Pokračovala v ostentatívnom mávaní rukami, len mala tú smolu, že musela zastaviť o 10 metrov na križovatke (znova, žiadna široká dvojprúdovka). Prišiel som, zaklopal som jej na okno spolujazca, zamával pred očami (či je kompletná) a vyfasoval som od nej pozdrav v podobe prostredníka. Škoda, že nie som Talian ,).

Išiel som sa totiž prejsť na hrádzu, kde sa stal druhý incident. Široká 2,5 m asfaltka, predo mnou nikto, za mnou nikto. Kráčal som po ľavej strane, pretože som sa chcel opáliť. Oproti mne poklusával nejaký buldog bez mozgu. Keď bol cca 10 m predo mnou, hovorím si "ten chce asi do mňa naraziť" [sem patrí ten emotikon z facebooku, ktorý sa čuduje ]. A skoro sa tak aj stalo, ak by som sa jeho výsosti neuhol. Nezabudol zdôrazniť, že sa chodí po pravej strane - opakujem, v tej dobe nebol na tej mini asfaltke nikto v okruhu 200 m. Lenže to by musel pán Kráľ urobiť jeden krok doľava a zrejme by to fyzicky už nezvládol.

Triumvirát zavŕšil sused, ktorý zásadne nezdraví, pokiaľ tak neurobím ako prvý ja. Zhodou okolností išiel na schodoch a ja oproti nemu. 2/3 šírky schodov samozrejme patrili jemu a pritom sme cca rovnakej výšky a šírky (len on má pivné brucho). Priznám sa, že neviem, čo je toto za typ "súťaživosti", že "ak pozdravím ako prvý, tak som menej ako ten druhý?" alebo či podľa neho vyzerám na 15 rokov ako školák?

Prvé, čo som sa seba pýtal, či náhodou NEvedome neprovokujem - čiže napr. naschvál idem na druhej strane cyklocesty a blokujem druhých ľudí, ktorí sú zo mňa zúfalí" (aka projekcia vlastnej agresivity).. ale nezdá sa mi, pretože na tej cykloceste v tom okamihu naozaj nebol nikto, len my dvaja. A ten sused nezdraví - na budúce si to otestujem - aj keď ja osobne nemám problém so zdravením (je to základ slušnosti, ktorý mi neuberie z môjho ega).

Nerozumiem týmto ľuďom.. Máte s podobnými exotmi nejakú skúsenosť?

@Saladin, ja mám takýchto zlých skúseností obrovské množstvo. Špeciálne keď som žil v Bratislave, tak tam snáď neprešiel deň, aby som nemal incident s nejakým prepnutým človekom. Ale v posledných rokoch takéto zážitky už veľmi nemávam. Asi to je tým, že po mojich skúsenostiach som sa naučil klopiť zrak a nikoho neprovokovať tým že sa na neho pozerám, naučil som sa že keď niekto ide oproti mne, tak automaticky uhnem, a to aj vtedy keď ja idem po správnej strane, a podobne.

Saladin: tiez sa mi podobne incidenty obcas stanu, ale vekom som sa naucila nic si z toho nerobit. Tiez mam ludi co ma nwzdravia, v praci, neriesim to. Treba si zivot komplikovat co najmenej, aj tak mame svojich problemov dost.

Ahojte

Saladin: no, mne sa stavaju ine veci a teda, že ked cestujem domov vedšinou tym istým busom, ty istý ľudia a dokonca minulý týždeň som išla zase raz busom a na zastavke ta ista pani bola, viem dokonca, ze vystupuje v tej istej dedine ako ja, ale nie je stade prestupuje na další bus...a ked som ju zbadala tak som je spontálne prvá pozdrvila...predsa len bola to starsia pani....a na moje prekvapenie odzdravila a neskor prehodila par slov zo mnou...ako ja nevihladavam nejake nove/iné kontakty....stále aj ked som v obchode...a dokonca stretnem aj mojho krsného, alebo hocikoho iného nemam nejaku velku potrebu sa vykecavat - len hold od krsného sa neda zdrhnut po pozdrave....neviem od kedy mám tuto chorobu...som viac menej zarytý introvert....

@Saladin Tady v Praze se stává každou chvíli, i když jdu rovně a po správné straně, že někdo jde proti mně po špatné straně a nevyhne se mi, musím se vyhýbat já. Také mi lidé nedávají přednost, když jdu třeba po obchoďáku a oni mi křižují cestu; vlítnou přede mě na poslední chvíli.
Chování při nakupování by vydalo snad na samostatnou knihu. Vozíky odstavené přes celou uličku, nedočkaví lidi strkající do mě zezadu vozíkem ve frontě na pokladnu atd.
Kdysi jsem se šla s rodinou najíst do Globusu do jejich jídelny, vezla jsem jejich speciální vozíček s tácky s jídly. Proti mně běžel mladý muž (vypadal sotva na 18-20 let) a díval se dozadu (proti směru svého běhu). Bylo mi jasné, že dojde ke srážce, ale nestihla jsem se mu s těžkým vozíčkem vyhnout. Naštěstí srážka dopadla relativně dobře, jen nám vylil 2 pití. A jeho reakce? Naprosto žádná. Ani žádná omluva. Prostě kráčel mlčky dál.
Prostředníčků jsem od řidičů vídala nespočetně, včetně pitomých poznámek na moji postavu.
Mohla bych z toho vydat román.

Vraj človek priťahuje do života také veci, ktoré mu majú ukázať aký sám je

Niečo v zmysle : Nikomu prajem niečo zlé, ale želám mu aby stretol samého seba

EnaXnaY napísal:Vraj človek priťahuje do života také veci, ktoré mu majú ukázať aký sám je

Myslím, že každému se dějí i dobré věci, jen teď je řeč zrovna o těch méně dobrých, které se stávají taky, a je v pořádku o nich taky psát. Člověk trochu vypustí páru a je mu trochu líp.

motylek napísal:

EnaXnaY napísal:Vraj človek priťahuje do života také veci, ktoré mu majú ukázať aký sám je

Myslím, že každému se dějí i dobré věci, jen teď je řeč zrovna o těch méně dobrých, které se stávají taky, a je v pořádku o nich taky psát. Člověk trochu vypustí páru a je mu trochu líp.

Však samozrejme, že aj dobré, ide mi o to, že ak je človek všímavý na také "zrkadlá", tak môže zistiť, kde napríklad robí chybu vo svojom živote

Je to lepšie možno, ako keď ti to niekto povie priamo do očí, lebo nie každý je schopný zniesť takúto priamu kritiku

EnaXnaY napísal:Vraj človek priťahuje do života také veci, ktoré mu majú ukázať aký sám je.

Popisuješ mechanizmus "projekcie", len si ho prepálil do extrému a bez kontextu - to je IMO veľmi nebezpečné. Pritiahla si podľa teba znásilnená žena do života sexuálneho predátora, aby jej ukázal, že ona sama by rada znásilňovala (len o tom ešte nevie)? Absurdné, že.. Niektorí ezoterici idú vo svojej perverznosti ešte ďalej: všetky duševné poruchy, problémy, ale aj rakovinu si do života "privolávaš".

Dôležitý je IMO kontext a umenie rozlišovať. Preto som sa v mojom komente pýtal "či náhodou NEvedome (nechtiac) neprovokujem druhých ľudí. Čiže napr. 1) naschvál som sa postavil do cesty, čím som skoro spôsobil haváriu, na čo žena v aute pochopiteľne zareagovala mávaním rúk. A ja som videl len jej agresivitu a neuvedomoval som si svoju agresivitu v danom momente. 2) Alebo že som videl, že oproti mne beží nejaký muž, tak som prešiel nenápadne do ľavého pruhu, aby došlo k zrážke á la "konečne sa bude niečo diať, lebo sa nudím".

Nič z toho sa nestalo. Neznamená to, že som bezchybná obeť, len som si (aj vďaka odpovediam) uvedomil, že veci sa proste dejú. A že sa dejú aj nepríjemné veci, nespravodlivosti. Jednoducho som to uzavrel a idem ďalej. (preto som napísal)

Do hry vstupuje ešte jeden socio-psychologický fenomén. Človeku zažíva všetky situácie, všíma si ale prevažne to, v akej nálade je sám. Preto má depresívny človek pocit, že nič dobré nikdy nezažil a ani nezažije. Pretože je momentálne v depresívnej nálade. Možno to poznáš. Kúpiš si notebook, červené auto, a potom nejaký čas vidíš na cestách samé červené autá.

Ja osobne to beriem tak, že ako sa dejú v živote pekné a príjemné veci, tak sa dejú i tie horšie a človek sa môže i na hlavu postaviť, nezmení to. Lebo ľudia sú rôzni.
Presne ako píše @motylek - nakupovanie, nedajbože v akciový deň, keď sú napríklad banány či v zime mandarínky v brutálnej akcii, človeku ide doslova o život - strkanice, vytrhávanie si sieťok s tovarom z rúk, krik, nadávky, vozíky skrížené ako na frontovej línii... Lebo zajtra už bude potopa. Nemám nič proti seniorom, ale istý čas som robil v SBS pre obchod a môžem povedať, že boli najagresívnejší zákazníci bežne sa stávalo, že som predavačkám musel robiť ochranu (!), aby mohli prejsť s akciovým tovarom na palete, lebo boli schopní už ju rozoberať za cesty. Pripadal som si ako bezpečak pri prevoze peňazí a často bolo treba dôrazne zvýšeným hlasom povedať: "Nechajte tovar tak, lebo vám na hlavu spadne debnička!" Niektorým by to možno zresetovalo mozog dokonca raz sa stalo, že predavačka a bola to mohutná žena, vykladala chladený tovar do boxov (tie v Lidli čo sú na mäso). Vtedy vraj na ňu tak ľudia začali tlačiť zozadu - isto v živote nikdy neochutnali kuracie nohy - že chudera normálne spadla do boxu. Ešteže si neublížila. Samozrejme, každá akcia vyvolá reakciu - začala ziapať na nepríčetných zákazníkov, či ju chcú zabiť! A zrazu už mal každý čas...
Šoférovanie je samotná story, najviac ma vytáča do vývrtky, keď auto za mnou sa tlačí. Toto vážne nemusím. Pretože keď je niekde 50, tak ja pre pána/pani za volantom nepôjdem 100, lebo sa ponáhľa! Nech ma obehne, nech sa páči, ale nie, on sa bude tlačiť! Minule už som mal chuť šliapnuť na brzdu a spýtať sa, či si chce dotyčný sadnúť dozadu. Apropo, podobnú situáciu som zažil, keď sme boli v kolóne a zrazu nám auto vypovedalo službu a prudko zabrzdil systém. A do nás rovno ďalšie narazilo. Bolo to pri nízkej rýchlosti. Privolaná hliadka sa okamžite pustila do vodiča za nami (hoci my sme mali poruchu, čo spôsobilo prudké zabrzdenie), či mu niečo hovorí bezpečnostná vzdialenosť. Samozrejme, začal sa vykrúcať, no bolo mu rovno povedané - ak by náhodou do cesty v tej chvíli skočilo dieťa či zviera, ste ako vodič povinný dodržiavať bezpečnú vzdialenosť a predvídať. Nakoniec došlo k spísaniu škodovej udalosti, ešte obstál dobre, inak je daný priestupok za 50 €. A škodu mal i on.
No to už nevravím o situáciách, keď vodič za vami si myslí, že sme na hlavnej. Tak som raz dával prednosť kamiónu po hlavnej ceste, kde je 90-ka a pani za volantom začala na mňa trúbiť ako zmyslov zbavená, tlačila sa a na záver mi ukázala, že so šialený. V tej chvíli som myslel, že od nervov volant vytrhnem. Alebo ďalšia príhoda, kde je otrasná križovatka v neprehľadnej zákrute (v aute som mal ďalšie 3 osoby!), hlavná cesta je už v danom úseku znížená na 70 km (jedine cyklisti dodržiavajú) a ja vychádzam z vedľajšej cesty a navyše do kopca na hlavnú. Tak som pozeral, nešlo nič - a zrazu už pri mne auto, musel ísť veľmi rýchlo, začal trúbiť (to mi isto pomôže), strhol som to do protismeru - kebyže ide auto v druhom pruhu, havária. Ešte mi samozrejme tiež ukázal, že som nekompletný. Inak mimochodom, kto šoféruje, aj keď dôjde k zrážke a vy ste na vedľajšej ceste - zisťuje sa i to, akou rýchlosťou išiel vodič po hlavnej! A keď sa dokáže vyšetrovaním a brzdnou dráhou, že vodič evidentne prekročil maximálnu povolenú rýchlosť, to, že bol na hlavnej ešte neznamená, že si môže robiť, čo chce! Vina by bola za nehodu na strane vodiča idúceho po hlavnej ceste. To len tak na okraj.
Nehovorím, i ja pozmätkujem, v dnešnej dobe je prakticky nemožné nepochybiť, ale slušnosť káže aspoň sa "ospravedlniť" alebo "poďakovať" výstražným znamením či dvihnutím ruky... Mnoho vodičov, chodcov, cyklistov je často unavených, nemálo z nich za jazdy telefonuje a doslova je mimo, sú v časovej tiesni - kuriéri jazdia skutočne ako v tom filme, iní sú neraz pod vplyvom alkoholu či drog. Občas musíme myslieť i za druhých a nie vždy je daná osoba za to vďačná  
Takže za mňa - nemyslím si, že je dôvod si takéto problémy vzťahovať na seba - či je niekto arogantný, nevie odzdraviť, má zlý deň, je zamyslený, to nie je moja vina. Naštve to človeka neraz, navyše ja som prchký a kušem si do jazyka alebo aspoň vypúlim oči, ale poviem si potom kašľať na to, ideme ďalej...
Dnes ty, zajtra to môžem byť ja.

Ja vám napíšem, čo sa mi príjemné stalo, ľahla som si do posteli a prišiel ku mne malý, začal sa smiať, ale tak od srdca, tak som sa začala aj ja, on chcel prestať, ale keď počul mňa, tak sa smial ďalej, keď som chcela prestať ja, tak som počula jeho sa smiať a takto sme sa smiali dobrých 15 minút a nemusím hovoriť o svalovici na lícach.