Ako sa dnes máš? 17

Ahojte, priatelia.

Mám sa približne dobre, plus-mínus. Týždeň mi uplynul relatívne ok - miestami bol hektický, miestami bolo tempo pomalšie. V piatok som mohol ísť už poobede skôr domov, hoci som ešte sem-tam niečo pracovného cez "vzdialené pripojenie" musel doma porobiť. Ale to už som bol doma, takže mi to nepríde také skutočne pracovné. V práci zhruba ok, veci sa robia, čosi z kopečky "urobiť" sa presunulo úspešne na kopečku "urobené". Trochu ma mrzí, že niektoré veci sú v kopečke "urobiť" už príliš dlho. Ale inak asi v pohode.

Horúčavy relatívne zvládam najmä tým, že v práci máme klímu. Väčšinou máme zapnutý akurát taký okruh klímy, ktorý nefúka priamo do kancelárie, ale iba na plochu predajne, a to dostatočne stačí na to, aby mi nebolo horko a zároveň, aby som netrpel tými povestnými "nežiaducimi účinkami klímy". Doma klímu nemám - tam mi ide väčšinou pravidelne stolný ventilátor.

Včerajšiu sobotu som si mákol hlavne fyzicky na spôsob domáceho kutila. Najprv som bol kúpiť na kraj mesta vypúšťací aj napúšťací ventil do WC-nádrže. Potom som tú svoju nádrž rozobral, vyčistil a namontoval novo-kúpené kusy. Znie to, ako by som vedel, o čom hovorím, ale v skutočnosti som každú chvíľku sedel za youtube a pomáhal si videami s návodmi. Starý napúšťací mechanizmus bol na tom strašne zle za tých 5 rokov, čo tu bývam... špina, kameň, prepúšťanie vody, presakovanie. Teraz som veľmi rád, že to pekne robí to, čo má, a že sa aj tá voda reálne zastaví, keď sa zastaviť má.

Poobede som pokračoval v kutilstve zas na balkóne. Starý biely náter na jednom zo sklených tabúľ, ktorý mi tam dal na moje poprosenie ešte tatino, keď som sa sem nasťahoval, aby mi tadiaľ nesvietilo slnko, sa za tie roky zvetral a začal sa výrazne olupovať. Už to bolo časom také neúnosné a škaredé, že som musel zvyšok farby, čo sa ešte neolúpal sám od seba, dať dolu. Robil som to vyše 4 hodiny rozpúšťadlom. Výsledok je taký, že gro je dolu, ale zostalo to celé začmudené. Vyzerá to akoby špinavé, ale to je vlastne rozotretá farba, takže musím ísť na to opäť rozpúšťadlom v druhej fáze. Musím si ho najprv opäť kúpiť, lebo pôvodný kus som včera celý minul. Takže ešte ma v tejto veci čaká druhá fáza, ale v skutočnosti to najťažšie mám už jednoznačne za sebou... vyčistiť to od týchto zvyškových čmúh je už najmenej. Celkom mi bolo počas aktivity aj horko, našťastie príjemne fúkal vietor. Večerná sprcha mi bola akousi odmenou, aj som sa ňou, priznám sa, motivoval na spôsob: "Ešte túto farbu a túto farbu dám dole a bude sprchááá..."  

V piatok som si zavolal k sestričke na predpísanie liekov. Dopadlo to dobre, ochotne zaslala recept do lekárne. Hneď na večer som si potom v lekárni lieky aj vybral, pričom ma prekvapilo, že mali všetky v mojom žiadanom počte. Obvykle najmä Orfiril Long musia objednať a musím si poň prísť často až dodatočne. Takže super.

Ďakujem Vám za vypočutie, kamarátky a kamaráti. Želám Vám všetko dobré, držme sa!

S úctou
matej

Tak co sa mne dnes stalo, tam kde robim. Rano mi zostalo zle, mne sa zablokovala hlava, som nevedel rozmyslat. A som bol taky domyleny, som nevedel co mam robit. Take utrzky len. A kolegyne mi hovorili, ze co to robim. A jedna isla za veducou o poschodie vyssie a som pocul jak jej hovori, ze som dezorientovany, ze neviem kde je sever. A este ma aj traslo. Ta ma zobrala do ambulancie v tom ustave a merali mi tlak a cukor. Cukor som mal dobry a tlak som mal trochu zvyseny. Tak zavolala psychologa z toho ustavu za mnou. A on sa pytal, ze jake lieky berem. Tak teraz tam o mne vedia. Dobru hanbu som si spravil. A psycholog povedal, ze nech ma posle domov, ze este tam volaco spravim. A domov mi volala ta veduca, ze ci zvladam nocne, tak neviem ci mi nocne nezoberu. Ale nocne zvladam. Tak neviem co bude. Ale dobru hanbu tam mam teraz, uz vie aj vedenie, ze ma musela poslat domov. A zajtra tam idem o 6 vecer, tak neviem co budu hovorit.

.

.

asi Ta maju v praci radi a chcu aby si ostal, ked Ti navrhli ze nocne nemozes robit, podla mna je opatrovatelov dost, asi si naozaj dobry v tom co robis

Neviem, nemozem spat. Chcem ist niekde a lezim. Nebavi ma to tu doma

Ahojte. Ja som uz dorazila z dovolenky a uz som bola dnes aj na brigade. Co sa tyka dovolenky prve dva dni mi tam bolo psychicky zle tak som sa bala ako to dopadne ale nastastie potom som sa nejak dostala k sebe a uz to prebiehalo v klude. Oddychla som si opalila som sa uzila som si more zistila som ze moja anglictina vobec nie je zla nato ze ju nepouzivam dohovorim sa celkom fajn. Inak sa mam dobre v praci v pohode. Rodinu uz neriesim vobec a hladam si novych ludi k sebe ktori mi budu novou rodinou. Tam zahrnam aj svoje dva psy tak sa ,majte pekne

Čaute.ozývam sa aj ja. V podstate nič nové-bol som s kamošom včera na káve a v utorok s kamoškou na výlete v lese. Počasie nám prialo, zobral som aj Pajda. Je myslím prínos, že som sa s nimi porozprával aj o zmenach vnímania a chorobe ako takej. Tak snáď nám to pomôže. Remisia tu je. Verím no. Na dovolenku nejdem nikam. Možno sa mi podarí ešte jedna práca pre jeden časopis-to by bolo cool. Tým, že som pozeral dáke dokumenty-anticestopisné sa s vami lúčim. A ešte tým, že som dopestoval paradajky aj baklažán a začal opäť plávať-raz týždenne.ahoj!

Jani odpisujem tebe. Praveze, opatrovatelov je malo nikto to nechce robit. A hinten ustav ma taku povest po meste, ze maju dve ziadosti raz za pol roka ale som bol prekvapeny z tej veducej, ma ukludnovala a dala mi magnezium. A este vecer mi dobre preplo, som vypisoval na messengeri polke oddelenia. Mna tam budu mat za blazna. Psychiater ma chcel nechat marodit, dva dni ci kolko to bolo predtym, som povedal, ze este asi vydrzim. Nevydrzal som no ja neviem, ja nevydrzim ako druhi vydrzia, ja to citim, ze som iny. Neviem co budem robit. Pojdem pytat polovicny uvazok. Boli sa veducej stazovat, ze som dezorientovany, ze neviem kde je sever. Ja som vtedy zabudol, co mam robit. Mne sa nedalo spomenut. Hanbu tam mam. A co uz

Ahojte kamaráti a kamarátky, mám sa momentálne celkom fajn. Psychicky je to veľmi dobre. Zvládam všetko, čo prináša život a nemusím to ani riešiť. Najnovšie v tých horúčavách sa mi zmiernil tras a mám z toho veľkú radosť. Dúfam, že nevráti sa to tak skoro do starých koľají. Trošku mám tradičné problémy s aktivitami a som ako hnilá hruška, ktorá len sedí a nevie ani začať s ničím, čo je horšia vec. Akože cvičiť cvičím skoro každý deň, tiež si prečítam niečo z knihy. Je to asi len jedna hodina denne, čo strávim čas pri niečom zmysluplnom. Na viac nemám energiu, ale musím začať so serióznejšími činnosťami, ktoré by mohli ma napĺňať. To bude najskôr až v auguste. Bude to také augustové predsavzatie: „Byť aktívnejší a viac sa zabáva.“ Trochu ma začína štvať tiež, že plaváreň zrekonštruovaná a pánstvo nechce ju otvoriť. Hoci je otázne, či by som chodil tam pravidelne… No nič musím porozmýšľať o svojom programe. Chcel by som, aby bol rôznorodý a nielen strávený pri obrazovkách notebooku či TV. Keď ja neviem, čo mám robiť...

Ahojte,

tak napišem aj ja. V Prahe to dopadlo nad moje očakávania. Bolo neskutočne dobre. Veľa sme videli a veľa sme toho denne prešli. Syn sa až čudoval ako dobre to zvládam. Dve noci z troch som síce zle spala, ale ustála som to. Domov som sa vrátila plná dojmov. Hoci som už 5 dní doma, stále som ešte nenabehla do toho pracovného tempa, čo som dávala pred výletom. Stále sa mi žiada viac oddychovať.

Ahojte.

Mám sa zhruba dobre. Cítim však v týchto dňoch istý útlm... mám tendenciu byť pasívnejší. Okrem iného to znamená aj to, že viac spím, napr. včera som išiel domov z práce už krátko po obede a namiesto toho, aby som krásne využil získaný čas na všelijaké svoje akože-záujmy, tak som lehnil na gauči a spal v kuse kopu hodín. Prišlo sem aj určité ochladenie v počasí - dostatočné ochladenie na to, aby som sa mohol vyvaľovať bez potenia. Možno aj to ma viedlo k pasivite. Nuž, vlastne celkovo som taký trošku nemastný-neslaný takmer celý týždeň a všeličo sa mi nechce. Už som si kúpil aj nové rozpúšťadlo a mal by som dnes pokračovať v čistení tej sklenej tabule, čo som Vám spomínal minulú nedeľu v príspevku, no priznám sa, ani to sa mi nechce.

Možno mám iba tú svoju fázu pasivity - sínusoida energie mi skrátka klesá smerom dolu a musím si teda počkať, kým pôjde vlna zase hore. Rátam s tým, že je to iba dočasné, a tak sa nejdem za to odsudzovať. Keď budú telo a myseľ pripravené, zaiste sa k niečomu zmysluplnému opäť vrátim.

Týždeň mi inak uplynul vcelku dobre; držalo sa to akéhosi štandardu, nič výnimočné sa nedialo. Dnes je víkend, tak pôjdem dať prať a asi si spíšem nejaké body, čo by som mal za dnešnú sobotu spraviť.

Čo sa týka školy, som už predzapísaný do 3. ročníka. Predpokladám, že povinne voliteľný predmet, ktorý som si vybral, mi neotvoria, a donútia ma zapísať sa na Tvorbu počítačových hier. V skutočnosti tomu budem v tichosti aj rád, lebo sú v sylabách tohto predmetu zaujímavé veci, ktoré by som chcel absolvovať, no tradične ma odradila jediná vec - výsledné hodnotenie sa skladá okrem iného aj z hodnotenia tímového projektu, tvorby hry v tíme. A čo ma na tom odrádza? No moja najväčšia slabosť - práca v tíme. Vyžadovanie sociálnej interakcie. To, že rád zodpovedám iba sám za seba, je jedna vec, ale skutočnejší problém je to, že by som musel riešiť projekt s niekým ďalším, čo vyžaduje interakciu. Pôvodne som napísal, že budem v tichosti aj rád, ak ma donútia prezapísať sa na tento predmet, pričom dodám, že je to nielen preto, že ma obsah tohto predmetu vlastne zaujíma, ale aj preto, aby ma "objektívne okolnosti" donútili k rozvoju sociálnych zručností a interakcie. Keď už sám zo strachu sa tomu vyhýbam a radšej si zvolím menej zaujímavý predmet len preto, lebo si ten nevyžaduje tímové riešenie, tak jediná cesta je ma donútiť tak trochu objektívne, zvonku. Myslím si, že mi také niečo prospeje. Keď nie podobrotky, tak pozlotky.

Ďakujem Vám za vypočutie, priatelia. Želám Vám pekný deň a všetko dobré, držme sa!  

S úctou
matej