vysadenie rispenu a ponechanie antidepresív

Ja som tie halucinácie vnímal ušami ako reálny zvuk.

Čiže o to horšie, že to nebolo len hlave ale počul si reálne zvuky.

Bola to hrôza. Vnímal som to ako najhoršiu vec ktorá sa mi v živote stala. Neviem opísať akú som cítil úľavu, keď halucinácie napokon prestali.

A zostal si pri viere alebo praktizovaní modlitieb alebo si to úplne nechal po tých skúsenostiach s onými bytostami?

Zostal som pri viere. Na chorobu sa snažím pozerať ako na výchovný prostriedok, ktorý mi pomohol stať sa lepším človekom.

ja som si tiež kládol otázku keď som mal tebe podobné halucinácie s vierou, že však dobro je silnejšie ako zlo tak prečo nedokáže zabrániť tomuto týraniu alebo či som v zivote niečo neprestrelil do takej miery, ze sa ma uz to dobro vzdalo keď prezentuje opačné pohľady na bytosti v kresťanstve, ktoré sú navonok vnímané ako atribút najvyššieho postavenia ako tie, ktoré slúži zlu. Toto sa mi stalo a stále tomu nechápem, lebo som to zažil rovnako ako ty.

Ešte jedna vec k tomu ja som síce nemal zvukové halucinácie, ale hovorili mi to ľudia ktorých som náhodne stretol, povedali mi o mne veci ktoré vedela len moja myseľ a súviseli s vierou a tiež všetko opačne presne ako prezentuješ ty, mne však chceli akoby zachrániť život, a hovorili mi veci, aby som sa nenechal zotročiť a žil si svoj život.

Ja som bral rispen tiez a mne to tiez robil, ze som zostal ako keby v jednej rovine, ani stastny ani nestastny, take nic proste. A s vysadzanim rispenu mam skusenosti inak tazko povedat, co z tych pocitov bolo z liekov alebo z choroby u mna. Lebo ked som ho nebral, tak ma asi zacalo hadzat do hypomanie, maniu som asi nezazil, ale hypomaniu ano na chodenie po vonku, dokym ma nezacalo kyvat do odpadnutia nezabudnem inak mne rispen vadil hlavne preto, ze som ostal impotent z neho. Ale ono stacilo dva dni ho neuzit a sa to vratilo do normalu. Toto si tu nespomenul, ale toto je podla mna velka chyba rispenu, co to robi chalanom. Teraz mam olanzapin a impotenta zo mna nerobi vobec. Ale tie "ziadne emocie" mam tiez. A ja co som pocul mrtvych ludi, bolo tiez cez ucho. No ja som si najprv myslel, ze to je ten stav pred spanim, ked moze aj normalny clovek pocut zvuky, neviem jak sa to vola teraz. Ale potom som pocul, ze som parazit v autobuse a uz mi doplo, ze asi to bude inak. A odkedy mam olanzapin, som nic nepocul, tak aj to som pochopil, ze som asi iny pripad, ze to nebude len tym zaspavanim. Ja by som aj vzdialenost vedel povedat, z akej som pocul tych mrtvych a podla mna su to aj tak mrtvy ludia, mam cit ich pocut a citit. A rispen by som uz nechcel. Ved si daj zmenit, skus najnovsie abilify a novsie, mozno nebudes taky. Ja antidepresiva nemam teraz, ja mam este lamotrigin a spitomin okrem olanzapinu. A najviac vydrzim 3 dni to nebrat, lebo potom prestanem spat, zacne ma triast a voda mi naposledy chutila jak kyselina.

A este by som sa ta opytal, ty nemas tie vnutorne hlasy vo forme myslienok? Lebo ja som v mojej hlave nic nepocul okrem mojho hlasu. Ale mne vyskakovali tie hlasy vo forme myslienok, niekedy jak clovek, ktoreho poznam. My rozmyslali v hlave. A to som mal nekonecne rozhovory v hlavy, aj jedna vec dokola cely den. Olanzapin mi to stopol, aj ked este to mam volakedy, ale nie tak stale. Toto bolo mne najhorsie. A musel som na to odpovedat a potom uz aj nahlas som rozpraval a vysvetloval a debatil ale to som nepocul jak hlas, ale vo forme myslienky, aj mozem povedat, ze to bol hlas, ale vo forme myslienky.

Juraj napísal:Zostal som pri viere. Na chorobu sa snažím pozerať ako na výchovný prostriedok, ktorý mi pomohol stať sa lepším človekom.

Toto je veľmi poučný príspevok a prejav "dospelosti". Choroba (pokiaľ nie je fatálna) môže byť nástroj zmeny - napr. (podľa toho, čo som od teba čítal) si prehodnotil spôsob života a preferuješ prácu, ktorá nie je extrémne náročná a napĺňa ťa. Mňa choroba tiež donútila opustiť bývalý spôsob života (pracoval som 10,5 hodín denne, 6 dní v týždni; "náháňal" som dievčatá; cestoval som; bol som hyper-produktívny). Bolo to (a stále je) veľmi ťažké opustiť všetko dobré a príjemné - lenže inak sa ani nedalo - celá "stavba" sa rozpadla..

Mne sa stávalo podobné, akurát ja som počul tiež podobné hlasy, ktoré ma nabádali, aby som išiel čo najďalej od cirkvi preč a, že vtedy dospejem k pokoju medzi mnou a Bohom.....boli to akoby odkazy neživých bytostí v nakrátky čas prepožičaných telách živých bytostí (resp to ja tak dedukujem). Ku koncu to už bolo tak neznesiteľné, že som podvedome alebo rôznymi gestami dostával znemenia od rôznych ľudí či tu chcem ešte ostať na zemi alebo sa naďalej utápať v seba.zdokonalovaní v oblasti náboženských praktík k čomu som nedostával už moc priestoru kvôli intenzite halucinácii. Čím som viac chcel zostať, tým boli bludy, halucinácie a zvuky silnejšie....akoby výzva znela : a) zostať si pri praktizovaní ale potom sa z toho pomiatneš úplne alebo b) choď si vlastnou cestou a raz prídeš na pravdu, ale teraz je dôležité vzdialiť sa lebo to čo som zažíval ma mohlo priviesť na trvalejšie ako mesačné hospitalizácie....teraz mám prácu a celkom to ide, aj ked tem adrenaln čo som v tej dobe zažil ten večný boj akoby chýbal časti môjmu mozgu (teraz žijem stereotyp na ktorý som nebol zvyknutý, ale bez bludov). V konečnom vnímaní som vtedy stál medzi tým či chcem ešte žiť alebo veľa trpieť, vybral som si život.