Závislosť na jedle

V mojom živote mi robia radosť iba dve veci - spánok a jedlo. Čo sa týka jedla, aj keď by som najradšej jedol stále, musím si dávať pozor, koľko toho zjem a kedy, lebo keď sa prejem, alebo keď sa najem príliš neskoro, tak potom nemôžem zaspať.

Keď sa ráno zobudím, tak sa cítim najlepšie, lebo myslím len na to ako budem jesť. Keď vstanem, idem do obchodu na nákup. A potom sa doma najem. To je vrchol môjho dňa.

Juraj,

Povedal by som, že pri mne je to opačne. Neranajkujem. A keď dostávam do seba prvé jedlo, tak si prajem, aby ta činnosť čo najskôr skončila. Takže asi nemám rád jedenie. To je zrejme čudné.

To je naozaj zvláštne, že nemáš rád jedenie. Najmä keď užívaš Olanzapín. Ten pomerne výrazne zvyšuje chuť do jedla.

Najviac mi chutia sladkosti. Tie tvoria väčšinu toho čo zjem a takto je to už tretí rok, odkedy užívam antipsychotiká. Ani sa mi nechce veriť, že ľudské telo dokáže fungovať na takej nezdravej a nevyváženej strave.

Myšlienka na jedlo mi bráni v tom aby som spáchal samovraždu. Lebo keď sa zabijem, tak nebudem môcť jesť.

Kvôli tomu že sa takto zle stravujem, som strašne chudý. Keď som bol naposledy u zubárky, tak povedala, že som stále chudší a chudší.

Často rozmýšľam, že začnem chodiť do posilňovne a budem sa kŕmiť normálnymi zdravými potravinami, ale chýba mi na to vôľa. Len žijem zo dňa na deň a čakám, že jedného dňa sa môj život skončí. Na to aby som ho ukončil sám však nemám odvahu. Najradšej by som bol, keby som zomrel predčasne na nejakú chorobu. Úplne najlepšie by bolo, keby som zaspal a už sa nezobudil.

Myslím si ale, že na milosrdnú predčasnú smrť môžem zabudnúť. Boh vie že chcem zomrieť a preto ma nechá žiť čo najdlhšie. Teraz mám štyridsať rokov a je to hrozné keď si predstavím, že tu ešte ďalších štyridsať rokov budem musieť byť.

Ahoj @Juraj,
mal by si sa snažiť využiť svoj čas plnohodnotne, nie sme tu večne a tých pár chvíľ treba využiť nejak efektívne. Nedať tak ľahko šancu smrti, veď ono to raz tak či onak príde a ešte Ťa možno stretnú chvíle šťastia pre ktoré sa oplatí žiť. Neviem či máš nejaký koníček resp. niečo čo by Ťa bavilo, ja tiež teraz hľadám zmysel života, možno to bude pre mňa práca, mám z toho strach, ale musím ísť do toho. O zmyslu života písal EnaXnay, neviem ešte som to neštudovala, mám z toho mierne obavy, v dobrom slova zmysle mala som plány, chcela rodinu, na všetko teraz môžem zabudnúť, choroba ma zastihla v najlepších rokoch ako asi aj väčšinu z nás, uzatváram sa teraz do svojho sveta, zrazu mám pocit, že musím žiť v anonymite a už nikdy to nebude tak ako predtým a musím zmeniť svoje plány. Na smrť som myslela aj ja, dokonca som to chcela ukončiť, neviem či mi pomohli iné lieky, ale teraz je to lepšie a snažím sa nájsť ten plnohodnotný zmysel života. Drž sa, nie si v tom sám

P.S.- bola som unavený žrací stroj a brala som: alventu, rispen 3mg, diazepam, haloperidol, akineton
teraz som svieža, nejem toľko a nemám zatiaľ samovražedné myšlienky a beriem: alventu, rispen 1mg, reagilu

srdečná vďaka môjmu novému lekárovi, samozrejme Tebe môže sadnúť iné a možno máš dobrú liečbu ak potrebuješ pribrať, musím preštudovať účinky rispenu, viem že som z toho mala zápchy, teraz je to asi lepšie a tiež som mala závraty na odpadnutie, teraz je to oveľa lepšie

...čítala som zopár starších správ...ak Ti nesadla Alventa, možno by Ti sadol Cipralex, ten mi spomínal lekár, s tým stabilizátorom nálady tiež nemám skúsenosť

Kvetiapin som chvíľu brala, neviem už či to bolo ok, ale potom sa mi dostal pod ruku kvetiapin s predľženým účinkom, týždeň som nespala, rozhodla som sa ho vysadiť, bola som bez liekov a prišla psychóza