Ako sa dnes máš? 14

Ahoj vladimir súhlas. Bohužiaľ nie každý môže čítať. Pre mňa je čítanie kníh jedno veľké trápenie. Prečítam jednu stranu za 10 minút, ale neviem ani o čom som čítal. Koncentrácia je dosť zlá... Nevadí, nemusím čítať knihy. Dnes je veľa iných možností.

Inak mám obľúbených seriálov niekoľko. Momentálne je to seriál Krok za krokem, čo dávajú v TV. Niečo staré, ale vždy poteší... Teraz dávajú ho 3,5 hodiny denne...

kimi2028 napísal:Prečítam jednu stranu za 10 minút, ale neviem ani o čom som čítal.

Toto som zažil, keď mi "preplo".. Niekde som čítal, že sa to stáva po otrase mozgu - okrem fyzického pádu, otrasu existuje aj "otras mozgu" spôbený extrémne stresujúcou epizódou. Do dnes na to spomínam, akoby sa to stalo včera. Rád čítam články na internete, lenže trvalo mi dlho, kým som nejaký preštudoval (niekedy aj hodinu), pričom som na konci netušil, o čom bol. Musel som čítať ako žiačik prvej triedy a prečítanie jedného článku mi trvalo aj 4-5 hodín. Trvalo dlho, kým sa to zlepšilo.. Ešte si pamätám, že som musel veľa spať - zrejme, aby sa mozog "zahojil".

Od zajtra si chcem dať programovací maratón - chcem dokončiť nejaké appky, ktoré som nedokončil..

Hm @saladin to je fakt. Bohužiaľ lepšie nebude to asi. Tak snažím sa svojim tempom. Za 45 minút naštudujem väčšinou 3-4 strany zo šachovej knihy, ale mne to nevadí osobne, že mi ide to tak pomaly. Momentálne čítam Tajná přísada a Šach pro pokročilé. Striedam si to podľa nálady a chutí. To, že si vždy prehrajem nejakú 1-2 partie zo šachovej knihy tak už nerátam ani za aktivitu. Je to už taká rutina. Niečo si prečítať a prehrať. Len žerie to veľa času... Tiež na internete nevadí mi, že ide mi to pomaly. Príspevky od @Matej tu čítam tak 2-3 hodiny, ale mám ich tu tak veľmi rád. Pozdravujem ťa týmto @Matej...

Chcem sa opýtať, ako ste na tom so vzťahovačnosťou? Aj vy tým trpíte? Lebo mne veľmi znepríjemňuje život, že si veľa vecí beriem osobne - aj napriek tomu, že so mnou vôbec nesúvisia - lenže tá paranoja a vzťahovačnosť je silnejšia..

Ano no je to rôzne.ono to byva aj osobnostou,aka je jadrova.ked som prezyval chorobu intenzivne,tak som prezyval s nou aj vztahovacnost.teraz ked sa dost dlho liecim,nerobi mi to take problemy.no ked idem medzi ludi tak to citim tak ako kedysi(pred chorobou)-nezdruzujem sa nejako velmi

Čo sa týka mňa,tak som dosť stahovacny, až hanblivý, niekedy to vyzerá že som až arogantný, namyslený. Ľudí si práci nepúšťam blízko seba. Mam rád proste svoj pokoj. Ľudí si selektujem, skym sa zblížim a skym nie. S niekým sa viem porozprávať o hocičom , s niekým neprehovorim ani slovo. Nejako dokážem vycítiť osobnosť druhého človeka. Funguje tu prirodzený magetizmus.

Strašne si veci beriem osobne, niekedy si až priveľa namyšlam a robím si okolo seba nepriateľov. Stačí že namňa niekto zle pozrie, alebo povie niečo hanlce, hoci zo srandy a je koniec. Mal by som sa naučiť brať veci s nadhľadom, ale nejako to moja hlava nechce pochopiť

Ahojte, dnešok je celkom príjemný a chcel by som si viac užívať svoj život. Vďaka chorobe neviem ako na to. Bohužiaľ nemám pocity, ktoré majú zdraví ľudia a poháňajú ich dopredu. Tak sa snažím aspoň pracovať na tom, aby boli dní pekné. Každý z nás môže mať pekný deň, ale ako na to? Sú skutočne aktivity to, čo nám môže robiť len deň príjemným? Nemyslím si to, ale neviem, že ako na to, aby dní neboli premrhané. Bohužiaľ zážitkov mám veľmi málo. Dá sa povedať, že nie sú žiadne. Treba však na tom pracovať, ale neviem no. Je to ťažké, keď sa človek nestretáva s ľuďmi každý deň. Povedzme dvakrát do týždňa. Kedysi však dominovali zážitky športové. Chodil som sa pozerať na všetky športové podujatia v meste a zažil som všetky športové úspechy nášho mesta a bolo ich veľmi veľa (4 športy v najvyššej súťaži). Tiež venoval aj som šachu (turnaje, ligové zápasy), či hrával som futbal s kamarátmi. Bohužiaľ korona kríza zmenila až príliš môj život a nedokážem sa pri ňom už ani uvoľniť. Na šťastie som si našiel náhradu. Svoje obľúbené športové kluby sledujem len cez internet, ale nie je to ono. Šachu sa venujem sporadicky len doma...

Ahojte,
mám sa fajn. Cez víkend sme svadbovali, normálne som mala opuchnuté nohy, ale to aj z toho tepla nie len od tancovania Svadba bola pekná, aj slzička se vloudila u mňa, aj som porobila nejaké fotky. Pred svadbou sme boli na tých Donovaloch ale len tak na dve noci, mali sme pôvodne byť dlhšie ale kvoli tej svadbe sme v piatok odchádzali. Tam som absolvovala krásnu túru na Rakytov, fakt aj počasie paráda hoci teplo, ale vyrážali sme skoro ráno tak sme už okolo obeda šlapali dole.
Btw. vyššie sa spomínal občiansky preukaz, tak ja som na tých Donovaloch zistila, že mám už vypršanú platnosť bola som si včera vybavovať nový..... prvý augustový týždeň ideme do Bulharska, ale chvalabohu mám ešte platný pas, tak ak aj nebude dovtedy občiansky budem mať ten.
Inak sa v mojom žití a bytí nedejú nejaké zásadné zmeny, som u našich, v kontakte s niektorými ľuďmi ale väčšinou len online. V sobotu sa ale celkom teším na stretávku zo ZŠ. Musím ale začať podnikať väčšiu fyzickú aktivitu, a menej papkať. Mám pocit, že som sa rozrástla do šírky zasa o čosi. Včera som kúsok hopsala pri hudbe, ale musím aspoň každý deň na pol hodinku aspoň.

Tak pozdravujem, držte sa všetci a veľa pohody do dní vám prajem.

Ahojte. Co sa tyka tej vztahovacnosti podla niektorych ludi som vztahovacna az moc ale mne to tak nepride len si strazim svoje hranice, len si vyberam s kym sa budem a nebudem bavit. uz to neni ako pred chorobou ze som dala sancu kazdemu a ze mi casto aj ublizovali a ja som davala sance znova a znova. Po psychoze uz sa mi necche hovorit o plytkych temach alebo riesit inych ludi. Nieco hlbsie hladam prezila som peklo nemienim svoj cas stracat debilinami. Mozno v tom je ta zmena u mna, Aj ked je mi jasne ze niektorych to irituje a nechapu preco robim to a hento. Ja viem preco to robim a to staci.... a v podstate sa citim stastnejsia ako predtym ked som doverovala uplne kazdemu.... majte sa pekne

Ahoj

Dnes mám v pláne stretnut sa s kamosom zo ZŠ,tak sa celkom tešim.konecne su nejake stretnutia s ludmi.aj doma su vztahy celkom dobre-byvam u rodicov.s bratom si az tak nerozumiem,no mozno to chce cas.aj dnes sa chystam citat,teraz ma tesi Steinbeck.som rad,ze ma to bavi aj mi to ide v porovnani s niektorymi vami-musi to byt mrzute,ked cosi take nejde.celkovo sa mam myslim dobre,len keby mam viac plnohodnotnych vztahov,zisla by sa aj partnerka a su tam obavy,ze by mi nemusela rozumiet,keby jej prezradim diagnozu.

Chcel som sa opytat,ake je to u vas-ked uzivate dlhodobo lieky,je vam skutocne lepsie?a nebyvate viac hospitalizovani?mna tiez tesi,ze obcas sa mi v mysli podari opravit nejake skriepky,ktore neboli v poriadku.su to take male krocky,no zda sa mi,ze nielam vedu.snad ta kvalita zivota sa zachova a bude u nas len a len lepsia..a ak budete organizovat nejake stretnutie,urcite sa pridam.

Pekny den

Ahoj @vladimir, ja som s liekmi neexperimentoval nikdy tak neviem to posúdiť, či lepšie alebo horšie. Jednoducho beriem ich a aj mám ku ním dobrý vzťah. Bez liekov mám tušenie, že by som dal len mesiac a nestojí mi to za možné problémy. Veď teraz beriem také lieky, že netuším vôbec, čo beriem. Moderné lieky sú skutočne zázrak. Neúčinkujú však stále na všetko, čo je trochu problém, ale človek nemôže mať skutočne všetko. Tak ja v nemocnici som nebol už ani roky, hoci viackrát som mal na mále. Skúšali nastavovať liečbu a tak. Niektoré zmeny boli také drastické, že boli už podľa doktorov na hospitalizáciu. S doktormi som mal vždy dobrý vzťah a povedal som im, že do nemocnice určite nie a nevidím na to dôvod. Doma zvládnem to oveľa lepšie. Koniec koncov aj sa hovorí:"Všade dobre, ale doma najlepšie..." Aj zvládol som to vždy doma ako pán bez problémov...