Ako sa dnes máš? 14

Ahojte, dneska mám neskutočne zlú náladu, ktorú drží nad hladinou 225mg Alventy s postupným uvoľňovaním. To teplo by mi až tak nevadilo, ale po 5 mesiacoch čakania od podania žiadosti o ID som sa dozvedela, že prerušujú konanie o ID. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. A to všetko len pre to, že pre neschopnosť tohto štátu som si dovolila pracovať v zahraničí, keďže na CELOM území SR som si nenašla prácu v odbore. Zajtra zas a opäť môžem obvolávať všakované inštitúcie, ktoré doslova h...o riešia.

Moja básnická otázka smeruje ako si môže vybaviť ID človek, ktorý proste toho nie je schopný a je odkázaný na pomoc iných? Bude mu tieto naťahovačky vybavovať niekto iný? Tých otázok je určite viac...

Dúfam, že sa dobre vyspím na zajtra, čo mi dáko predošlú noc nešlo.

Ja o ID vôbec neuvažujem, keďže by mi ho neschválili. Nebol som hospitalizovaný; pokus o samovraždu neprichádzala do úvahy z filozofických dôvodov; a som bojovník (Saladín, heh). Niektoré babenky tu písali, že im ID zamietli, pričom majú F20 - tak neviem ako to v skutočnosti funguje.

Čo sa týka mňa, tak včera som poslal ďalší balík - tento krát DVD rekordér, ktorý mi podarovali, lebo nefungovalo DO. Ďalšia povinnosť, ktoré trénovala moju pevnú vôľu (vôbec sa mi nechcelo v tomto teple). Zisk investujem do nákupu suplementov..

Včera som napísal dopis poslancovi R. Sulíkovi, aby vláda prehodnotila tie poplatky za predčasné vydávanie OP, ktoré nezapríčinili občania. Som zvedavý, či niečo odpíši - ale nemôžem poveda, že nie som aktívny vo veciach verejných.

Momentálne zobem pravideľne Trittico, lebo nemôžem zaspať ani o 1 po polnoci - zatiaľ funguje ako má.

Pekný deň.

no tak to je doslova hyenizmus okolo tých dôchodkov, viem, že aj v iných veciach, ale zavážajúce sú lekárske správy a potvrdenia. Možno skús navrhnúť svojmu psychiatrovi, ale zrejme Ti písal posudok, takže neviem. Každopádne až máš robotu, neoplatí sa to za tých pár šušňov a ťažšie sa potom hĺadá práca. Na Slovensku musí človek ťahať svoje orgány na šnúre za sebou niekedy aby dostal ID.

Čo sa týka spánku, tak mi bolo povedané vraj Trittico funguje po 2 týždňoch...budím sa tak po 2 či 3 hodinách, som hore pár minút až hodín a následne zas zaspím na hodinu, dve atď. Dávku dodržiavam okolo tých 75mg keďže to musím rozpolovať nie na drážkach

Saladin, neviem no, ale vo svojom okolí nepoznám človeka so schizofréniou, čo by mal zamietnutý ID. To poznám už cca. 50 ľudí s našou diagnózou. U mňa bol som tiež skeptický, ale dali mi plný. Záleží to aj od toho, že kto čo napíše. Odo mňa chcel posudkový lekár aj psychologické testy. Psychologička bola na šťastie zbehlá a vedela, čo písať a aké testy mi urobiť. Nemusela si nič vymýšľať, ale dobre rozpísala moje problémy... To je základ mať dobre napísané nálezy... Pokiaľ je to dobre napísané, tak aj % dajú dobre... Na druhú posudkovú som požiadal aj psychologičku opäť o nejaké psychotesty a tiež aj skúsenosti so mnou, lebo ma pozná. % som si udržal. Uvidím, že čo bude koncom roka 2023, kedy by mala byť posudková... Vždy čakám horšie, keďže neviem ani kto ma bude posudzovať a s niektorými posudkovými lekármi je to ťažké. Dokážu ťa aj skoro vyliečiť, pričom ťa ani nevideli.

Anonym woman napísal:Na Slovensku musí človek ťahať svoje orgány na šnúre za sebou niekedy aby dostal ID.

Zase až také zle to nie je podľa mňa. Nemôžu dať každej jednej diagnóze rovnaké %. Existujú diagnózy menej závažné, stredne závažné, či veľmi ťažké. Bohužiaľ každý by chcel mať tie %, čo najvyššie, a to sa nedá... Ten, čo má ID 41% tak poškuľuje takmer vždy aspoň po 60%. Ten, čo má ID 60% tak poškuľuje po 75% (poznám takých pár ľudí napr. s cukrovkou, ale nespĺňajú na to ešte vôbec podmienky-nie sú slepí a majú nohy). Je to taký začarovaný kruh. Zatiaľ, čo ten kto má 75%, ako ja by mal tých % radšej už menej, ale keby sa dalo uplatniť na trhu práce. Ja som praktický odpísaný a nie je pre mňa žiadna robota. Aj posudkový lekár povedal na prvej, že uplatnenie nevidí už žiadne na základe tých nálezov a je to ťažké, lebo som sa pýtal na to. Dosť ma prekvapilo aj tak, že dal 75%... Hoci obracal kvalitne, ale bol v pohode ten pán... Vysvetlil dosť veľa vecí a tak. Škoda, že druhá posudková bola len v neprítomnosti...

tak už som videla v správach prípady, keď im uznané neboli, trebárs týpkovi bez nohy na vozíku, ja si myslím, že je to ešte horšie lebo všetko sa isto nedostane do správ. Jeden človek s rovnakou diagnózou ako druhý s rovnakými nálezmi môžu byť úplne odlišné %. Na SR zaváži aj faktor známosti, ktorí vedia obísť tento systém v rôznych oblastiach. Taký "obyčajný" človiečik sa môže aj zblázniť, ešte ak má na prd doktora, ktorý ani nevypracuje posudok, prípadne ho ani adekvátne neošetruje. Chýbajú sestry, lekári a celý systém ohľadom liekov, poisťovní a neviem čoho všetkého je úplne zvrátený

P.S.- moja mama je cukrovkár a viem, že to nie je len o slepote a nohách....ale tiež nie je ID

Dnešný deň by som najradšej zresetoval, vynuloval a začal od začiatku. Ráno o 4:00 som ignoroval budík a nevzal liek. Vstal som pomerne neskoro a to už som cítil že dnešný deň by som hodil do koša. Začalo to vtieravymi myšlienkami, ktoré mi nedali pokoj až doteraz. Je večer a ja som úplne unavený a vyčerpaný a to ma ešte čaká nočná. Je to hrozné keď si hlava robí čo chce, a rýchly prúd myšlienok plný zloby a nenávisti sa nedá zastaviť. Ako keby ste bežali celý deň proti vlastnej vôli a vaše nohy by sa nechceli zastaviť. Začínam si zvykať, že nemôže byť každý deň sterilný a dokonalý.

„Jeden človek s rovnakou diagnózou ako druhý s rovnakými nálezmi môžu byť úplne odlišné %.“
Kedysi záležalo na tom, aj čo si povedala a na základe toho ťa posúdili. Vedela si "správne" odpovede na všetky otázky posudkového lekára (dal mi ich 8 alebo 9). Tak tie % mohli byť skutočne asi iné oproti druhým. Hanbil som sa ako pes, že nič z toho neviem momentálne, na čo sa pýtal... On, že v poriadku... Ale mohlo urobiť to skutočne aj 15-20%. Nemal sa veľmi čoho chytiť, ja som bol v lese a aj som stále v lese... Nálezy boli a aj sú stále základ, ktoré oprávňujú na niečo. Bez nich nejde to skutočne. Dnes je to už ťažšie v tej neprítomnosti, lebo nevypytujú sa už a vyrovnalo sa to už asi s tými %. Nevykecáš sa už... Na druhej strane pokiaľ si už raz posúdená tak už len obhajuješ tie %, čo ti dali prvýkrát…

Dnes som si bol po tretíkrát tento týždeň zajazdiť na horskom bicykli. Dal som si taký ľahší výjazd. Tridsať minút som šliapal do kopca a potom dvadsať minút som išiel dole. Ešte nemám takú kondíciu ako pred rokmi, ale verím že sa to zlepší keď budem jazdiť pravidelne.

Don't worry, kondičku získaš raz-dva - len treba vydržať..

Ahojte kamaráti, má sa veľmi dobre. Momentálne zažívam svoje lepšie obdobie. Nie som síce najaktívnejší, to nie. Som spokojný sám so sebou, čo je super. Dní trávim tradične pri TV alebo notebooku. Som dôchodca, tak musia dominovať v dennom programe tieto 2 vecí. Pri týchto aktivitách obmedzenia akosi necítim. Hoci vedel by som si predstaviť, že by som tieto vecí užíval menej. Napr. mohol by som sa venovať šachovej analýze otvorení priamo na šachovnici. Totiž šachy mám veľmi rád, ale zároveň odvádza ma od tohto cieľa náročnosť. Mám tendenciu zľahčovať si vecí. Analyzovať všetko bez pomocníkov počítačových nie je najjednoduchšie a ani neviem, že ako na to. Musím sa pomaly tomuto učiť. Tiež pozerám na notebooku veľa športu. Cez víkend som videl 3 futbalové zápasy našej ligy a chcel by som pozrieť aj včerajšie zápasy niektoré ešte. Mňa to veľmi baví aj keď ten slovenský šport nie je pre každého. Tiež chcel by som si vyhradiť čas aj na obľúbené seriály. V poslednom čase nestíham nič alebo ma nebavia.

Mňa bavil iste obdobia americky serial Lost.tie slovenske ma nebavia,celkovo uz TV davno nepozeram-ked tak len pocuvam ako radio-minule davali Winnetoua.teraz hlavne citam-naozaj odporucam cokolvek-potom sa clovek vyvija.davkovanie postupné.tá Vojna a mier ma baví-síce autor bol kresťan.až po dlhom čase od prepuknutia choroby si uvedomujem,ako mozu aj tieto nabozenske myslienky tvarovat a ubližovať aj okoliu.myslím,že najlepšie sa tým nenechať vtiahnuť,aj keď náboženstvo a viera je osobná vec-určite by som však bol opatrný.
Darí sa mi s mojim psom-vie už niekoľko povelov-zostaň,sadni,ľahni,k nohr ho učím práve tieto dni.je šikovný.

Chystám sa na plaváreň.

Tak sa držte,verím že aj malá rada poslúži.som rád,že ma choroba opúšťa-chcem ísť určite aj do práce.a celkom môže byť zaujimava aj praca na doma.

Este som sa zaoberal internetom-myslim,ze je dobre keď je možnosť aj touto cestou sa s niekým zoznámiť.človek aspoň trochu interaguje s okolím,ako aj tu na fóre.verím,že síce choroba vie narušiť vzťahy s druhými,vždy sa všetko na dobré obráti.niekedy sme nepochopení-povedia o nás,že sme agresívni a my sa pritom nemáme komu zdôveriť-aj preto je fajn si nájsť bútľavú vŕbu.

Ahoj