Predsudky - prekliatie duševných chorôb

@janka,janka Naštěstí takové kamarádky nemám. Nebo jestli mě někdo pomlouvá za zády, tak o tom aspoň nevím.
Mám ale jednu zdravou kamarádku, která se mi přiznala do očí, že mi závidí. Přiznala, že mi závidí, že nechodím do práce. I to, že mi záviděla manžela (dokud ji on neposlal do určitého místa ). Ještě by mi mohla závidět, že mám víc peněz než ona, a taky syna. Jen to mi neřekla do očí.

Veruže, tie predsudky... Azda žiaden medicínsky odbor nemá toľko predsudkov ako psychiatria a jej pacienti. Ak by som vzal hrubý príklad, tak každý, kto sedel vo väzení, je automaticky hrdlorez a každý, kto bol na psychiatrii, je nebezpečný. Naozaj? Ten prvý môže byť pokojne "neškodný" zlodejicek a v druhom prípade osoba, ktorá prežila traumu a potrebuje sa pozviechať. V mnohom tomu napomáhajú mnohé krimiseriály, ktoré sa doslova vyžívajú vo vraždách psychotikov. O hororoch už ani nevravím. Nepozerám ich, stačí mi neraz k nim prvá veta. A pritom o koľko nebezpečnejší sú práve osoby, ktoré si plne uvedomujú svoje skutky, alebo sa čin stal pod vplyvom alkoholu či drog, no mohli rozpoznať svoje konanie, navyše o plánovaných trestných činoch hádam vravieť netreba...Niekde som raz čítal štatistiku, že v reali sa človek pod vplyvom bludov či halucinácií viac bojí a len 1 percento hospitalizovaných je agresívnych pod ich vplyvom. Oproti tomu intoxikovane osoby alebo postupujúce detoxikáciu sú na vrchole rebríčka.
A boli tu spomenuté čakárne - môžem ozaj potvrdiť, že práve psychiatrické sú najpokojnejšie. Žeby to bolo dobrou liečbou? Naopak, zažil som klasické čakanie u praktického lekára, kde agresivita, búchanie do dverí a nadávky nemali konca. Všetko je to o ľuďoch... Ľahko nás vedia odsúdiť, ale nemajú ani tušenia, čo choroba obnáša. A či si ju človek zavinil sám viac, menej, alebo za ňu vôbec nemôže - vari na tom záleží? Každý potrebuje pomôcť. Inak aj ja som prišiel o mnoho priateľov. Časom sa mi overilo otrepané pravdivé klišé - radšej dvaja skutoční ako dvadsať falošných

To s tými čakárňami môžem potvrdiť. Ku psychiatričke chodím od roku 2015 a nikdy som nezažil že by bol v čakárni niekto netrpezlivý alebo agresívny. To je asi tým že psychiatrickí pacienti sú na liekoch ktoré tlmia a upokojujú. Na sebe som si všimol že odkedy beriem antipsychotiká, tak som lepší, vyrovnanejší a pokojnejší človek. Myslím že aj mnohí zdraví ľudia by potrebovali tieto lieky.

Kdo chce vidět předsudky takzvaných "normálních" lidí vůči nám, duševně nemocným, tak viz reportáž o stavbě domu pro schizofreniky v jedné české obci:
(Druhá reportáž v řadě.)

https://www.ceskatelevize.cz/porady/1142743803-reporteri-ct/224452801240006/

P.S.: Z některých těch "normálních" lidí se mi dělá zle. Nemělo by být normální se k nemocným chovat slušně a ne s nenávistí?

@motylek
Radšej to ani nepozerám, aby ma od zlosti nevystrelo, lebo si viem predstaviť tie hlúpe názory z roku 3000 pred Kristom...
Radšej to obrátim na druhú stranu - ešte mnohí nevedia, že to stavajú možno i pre nich  
Mnoho ľudí odsudzuje druhých, či už keď sa ocitnú v dlhoch a nevedia kam z konopí alebo sa vysmievajú z chorých, napríklad dementných ľudí - až kým sa zrazu niekto z nich alebo okruhu im  blízkych neocitne v obdobnej situácii - a zrazu sa na danú vec dívajú ináč a neraz s pochopením, súcitom, sú ochotní pomôcť, poradiť.
Neviem, prečo to tak je - učí nás to byť pokornejšími v živote?

@Lucas Učí nás to být empatičtí jeden k druhému, protože duševní nemoci vidíme "zevnitř". Nenaučí nás to ale být empatičtí k lidem, jejichž situaci zase neznáme my. Jak zjišťuju, navíc jaksi ztrácím empatii vůči zdravým lidem, asi že už zapomínám, jaké to je být zdravá.