Chyba v matrixe ;)

Jedného dňa v roku 2006...

Sedel som na stoličke pred ním... Držal mi mačetu pod krkom... Neustále opakoval... Odkiaľ si... Pokorne som mu odpovedal... Od Boha... Čakal som kedy to ukončí... Vtedy sa to stalo... Mal som pocit akoby som prekonal nejaký extrém či hranicu... A vrátil sa z opačnej strany... Ako keď prekročíte nekonečno a vrátite sa z mínus nekonečna... Potom celý svet zbelel... Už nebolo prostredie len nabielo vymaľovaná obrazovka... Už neexistovala realita ale svoje JA som si uvedomoval... Teda JA som existoval ale nič viac neexistovalo... Trvalo to azda 3 sekundy... Keď sa vrátil obraz uvidel som jeho nepríčetný pohľad... Vtedy to prišlo... Vstúpila do mňa nekonečná sila a ja som vyskočil mačeta nemačeta zo stoličky... Začali sme sa sácať... A potom už svet nikdy nebol ako predtým

Čo bude ďalej?

Chvalabohu v tej pravej chvíli prišli policajti ktorých zavolal na mňa on... Nasadili mi putá a odviedli do policajného auta... Celá rómska osada bola na nohách a krikom sa dožadovali vykonania spravodlivosti na mne... Neviem ako ale zrazu som sa ocitol v policajnej cele... Vyzliekol som sa do naha a posadil do tureckého sedu... Zrazu začala prichádzať temnota... Obklopovala ma čím ďalej tým viac... Ja som sa v nej rozplýval... Strácal som sa...Ako by som prestával existovať... Naraz som v diaľke začul niekoho volať moje meno... Znova a znova dookola... Ten hlas sa približoval načož som sa pomaly začal vracať do reality... Mama...

Neviem ako sa tam nabrala ale zrazu stála predomnou... Prestrih... Kráčame nočným mestom... Zatiaľ neviem kam ale snáď sa to dozviem... Nemocnica... Sedím na schodoch a hlavou mi beží... Čo sa to deje? Prišla nejaká doktorka a pýta sa... Čo to máte na krku? Vravím jej NIČ... Prestrih... Som pripútaný na lôžku... Pichli mi nejakú injekciu alebo dve... Vidím lietať muchu... Keď pohnem zrakom, mucha letí tam kde sa pozerám... Strašný pocit byť pripútaný... Chcem sa vyslobodiť ale nejde to... Ešte stále pociťujem tú silu čo do mňa vošla... Neviem sa upokojiť... Potrebujem na wc tak kričím o pomoc... Nikto ma nepočuje... Pýtam sa...

Som už mŕtvy?

Neviem... Toto určite nie je ten svet v ktorom som bol predtým ako to začalo... Vyzerá síce rovnako ale sú tu také drobné rozdiely medzi mojim vnímaním jeho predtým a teraz...
Vráťme sa ale k tej chybe...

Ak by som to mal k niečomu prirovnať, povedal by som že to bolo ako v kine ked sa pretrhne film v premietačke... Akoby sa zrazu prerušil príbeh ktorý sledujete... Možno keby ten príbeh pokračoval, tak by som skončil s podrezaným krkom... Ale nestalo sa tak... Akoby niekto vstúpil do deja a prepísal to čo malo prísť... Nepoznám síce dôvod prečo by to robil ale iné vysvetlenie nemám...

Stalo sa...