Filozofovanie

Čo je to život? Na wikipedii píšu len toľko, že život je proces a perioda, ale nič iné. Ozaj, čo je to život? Mňa napadlo len toľko, že život je registrácia udalostí. A čo udalosti, tie nie sú život? To že vznikol vesmír je tiež udalosť, ale nie je živá. Alebo že by bola? Však živé je všetko čo sa hýbe. Aj konáre vo vetre sú živé, lebo sa hýbu. Ale tie sa nehýbu samé od seba, takže živosť im dáva vietor. Ozaj, čo je to život? Energia v predmete, ktorá mu dáva možnosť hýbať sa ?

Zaujímajú ma vaše veselé konštelácie na tému život

Ivan napísal:Čo je to život? (...) Ozaj, čo je to život? Energia v predmete, ktorá mu dáva možnosť hýbať sa ? Zaujímajú ma vaše veselé konštelácie na tému život

Neviem, či bude môj postoj zrovna veselý, chi, ale skúsim popísať môj pohľad.

Ak chceme bližšie uchopiť pojem života, tak sa vlastne snažíme racionálne uchopiť podstatu oživujúceho princípu, ktorý môže byť podchytený v troch úrovniach, v troch svojich podobách, metamorfózach.

Prvá úroveň, prvá metamorfóza života - NEFEŠ

Prvou úrovňou je pochopenie života ako oživujúceho princípu, tzv. nefeš. Ľudia v semitsko-kresťanskom antropologickom poli rozlišovali už dávno, v staroveku, akýsi nefeš, čo by sa dalo z hebrejčiny preložiť voľne ako duša. Ale nie je to tá duša, ktorá sa má na mysli v kresťanskej teológii. Je to len oživujúci princíp, je to forma usporiadanosti, forma logičnosti v podobe kauzálneho reťazca reakcií, kde niečo interaguje s niečím. Tento oživujúci princíp môže byť zastúpený genetickým kódom, ktorý sa celkom dobre nazýva aj kódom materiálneho života, a zohráva definitívne kľúčovú a prapodstatnú úlohu vo vytváraní podnetov pre biochemické zmeny, ktoré sú reprezentované v elektrochemických reakciách. Veriaci ľudia veria, že súčasťou podstaty oživujúceho princípu je aj nadprirodzený zásah Stvoriteľa, ktorý však podľa môjho názoru nemusí byť - pokiaľ sa držíme čisto úrovne nefešu - priamym zásahom Nadprirodzenosti , ale skôr len obyčajným ontologickým poskytovaním bytia nám, ktorý bytie máme, od Toho, ktorý bytie nie že má, ale ktorý Bytím jest. ("Som, ktorý som" - Božie meno je známe už odpradávna z dôb, kedy vôbec nechyrovalo o filozofii alebo metafyzike, čo je skutočne obdivuhodné). Podstatou nefešu teda môžu byť elektrochemické zmeny vyvolané kauzálnym pôsobením chemických informácií v genetickom kóde. Veriaci ľudia alebo ľudia, ktorí sa zaoberajú ufológiou či ezoterikou, by mohli ešte veriť aj v anjelov, alebo v životné formy inak organizovanej podstaty nefešu. Napríklad na základe nemateriálnej energie, alebo čisto duchovnej podstaty, ako trebárs sú nimi v semitských náboženstvách anjeli. Toľko k nefešu. Ak sa pýtame, čo je život, na prvom mieste a na prvej úrovni sa v odpovedi stretneme s nefešom, teda s akýmsi oživujúcim princípom. Jeho vnútorná logika podľa materialistov je založená len čisto na chémii a elektrike, prípadne iných kvantových javoch, pričom alternatívy (v ktorých sa pohybuje môj názor) hovoria, že vnútorná logika nefešu je jednoducho založená na kauzalite interakcií vyvolaných podnetmi zvnútra životnej formy. Pri takejto definícii by nemuselo ísť nutne o materiálne procesy, hoci tie by sa isteže vôbec nevylúčili.

Druhá úroveň, druhá metamorfóza - BASAR

Druhá úroveň racionálneho uchopenia života je úroveň basaru. Basar znamená po hebrejsky "telo", ale ja ho nemienim vo svojich myšlienkach tuná prezentovať ako telo, iba si tento pojem vypožičiavam, lebo sa veľmi dobre hodí na pomenovanie druhej úrovne života, ktorým je telesnô, matériovô. Basar je to, čo je oživované oživujúcim princípom, nefešom. Nie je to vyššia úroveň života, ale skôr len popísanie tej "hmoty", filozoficky tej matérie, ktorá je objektom oživenia na základe pôsobenia kauzality interakcií vyvolaných podnetmi zvnútra životnej formy. Basar je touto životnou formou, touto oživenou hmotou, alebo teda ešte presnejšie povedané z latinčiny - matériou. Basarom môže byť "duchovná podstata anjela", pokiaľ v neho niekto verí, alebo energia v kvantových dávkach v prípade číro energetických bytostí, ak také existujú. Najlepšie zrozumiteľným príkladom basaru je proste naše telo, organizmus, v prípade jednobunkovcov je to bunka, v prípade vírusov dajme-tomu len tá lietajúca DNA, v prípade zložitejších organizmov ten-ktorý organizmus.

Tretia úroveň života - RUÁCH

Posledná úroveň života v mojom názore je ruách, po hebrejsky duch. To už je vec, ktorá sa nedá vôbec testovať, je to predmetom viery alebo neviery. Väčšinou je viera v ruách spojená s náboženstvami, akým je trebárs kresťanstvo, kde konkrétne ide o ducha človeka, duchov anjelov a ducha Boha. Ruách je duch; je to ten duch, ktorý sa vyjadruje slovom "duša", keď Cirkev tvrdí, že je nesmrteľná. O tomto sa nedá moc hovoriť, lebo väčšina z Vás je tu neveriaca, takže to by bolo skôr vecou debaty pre kresťanov alebo nejakých iných nábožensky veriacich.

------------------------------

Takže toľko môj názor na to, čo je to život. Isteže, cieľom mojej úvahy, ktorej isté pojmy boli prepožičané trebárs z teologickej alebo filozofickej antropológie, bolo pohliadnutie na podstatu života. Ale na život sa dá pozrieť aj z rôznych ďalších uhlov, nielen podstata. Trebárs pohľad interpretačný, hermeneutický je zaujímavý - teda otázka, ako by sme život vysvetlili, interpretovali z hľadiska účelu, zmyslu, cieľa, obsahu a podobne.

Ďakujem za priestor pre vyjadrenie a za to, že som Vás mohol úspešne znudiť k smrti.

Ahoj.

Musím sa priznať Matej, že som to nedočítal. Mám radšej osobné vyjadrenia. Napríklad:

Jé život, idem si ho užiť

Alebo: Kurník šopa antiživot, to si zas užijem

Alebo: Život je život. Koniec filozofického citátu

Kurnik, ale ty si sa tak namáhal z napísaním toho príspevku, že by som si ho mal prečítať!!! Alebo nemusím?

Ivan napísal:Čo je to život? Ozaj, čo je to život? Energia v predmete, ktorá mu dáva možnosť hýbať sa ?

Ťažkú filozofickú si dal Ivan.

Vychádzajme z toho čo život nie je. Je to skala. Nemá pocity, vnemy, nemá čím, ani ako to spracovávať. Robot, hýbe sa, ale nemá "vnútro" vonkajšie informácie buď uchováva alebo posiela ďalej alebo oboje. Nemá mechanizmus na emócie, neprežíva bolesť. A možno práve v tom to väzí v bolesti.

Život je to čo bolí.

Ak máme potrebu cítme že niečo treba vykonať. Cítime určitý druh bolesti, ktorá nás ženie ďalej. Rodíme sa s bolesťou, treba nám dýchať. Bojujeme s tým ako treba chodiť (bolí nás keď chodíme a ešte viac keď nechodíme). Aj keď sa zdá, že pocit slasti je to, čo nás ženie, je to práve určitý druh prevrátenej bolesti, ktorá nás ženie vpred.

Umiernená bolesť - to je najvyššia forma žitia. Nebolí nás silno, ale predsa nás čiastkovo ženie v pred.

Keď úplne prestane bolieť, zistíme, že sme mŕtvi. Vlastne ani nebudeme vedieť, že sme medzi živými, nemá nás čo kúsať, štekliť, motivovať, rásť, brániť sa degenerácii, túžiť po evolúcii. Všetko spomínané súvisí so škálou pociťovanej bolesti.

Môžete namietať? Je tu ešte aj slasť, ale práve tá je vlastne len nedostkom bolesti príp. pocit odklonu od bolesti. Vari nie je najväčšie šťastie stretnúť syna po rokoch odluky? Nie je šťastím najesť sa po týždni hladu? Ako veľmi prežíva smädný na púšti podanú nádobu s vodou? Ako cestujúci v mukách strachu prežívajú šťastný návrat lietadla na letisko? ...

Áno vážení, buďte radi, že vás bolí. Či už telo alebo duša. To život vám oznamuje, že ste živý. Budete mať celú večnosť na "cítenie" nebolesti. Skutočne, budete spasení, bolesť nabude žiadna. Trochu problémom je, že o tom nebudete ani vedieť. Boleť sa necíti jedine v hrobe. Pozrite sa naokolo. Všetko vôkol, čo necíti bolesť je mŕtve. Bez života.

Tešte sa z každého "boľavého" dňa. Keď nebolí - nie je.

Život je to čo bolí. Žite tak aby bolelo primerane.

S pozdravom všetkým. Tuto

Ja skutočný život vnímam len ako príjemný zážitok. Neutrálny alebo nepríjemný zážitok vnímam len ako nedostatok života.
Dá sa to aj matematicky vyjadriť: Tri korytnačky sú život, nula korytnačiek je žiadny život a mínus tri korytnačky je ešte menej ako žiadny život. Nazveme ho antiživot? Bez života by nemohol byť antiživot a následne bez antiživota znova život. Idete krásnou prírodou, rozjímate ňou a zrazu žuch, padli ste do jamy. Dostali ste sa zo života do antiživota. Tú hranicu medzi nimi tvorila zem, ktorá zrazu zmizla a život preskočil do antiživota. Antiživot motivuje na dostatie sa do života. Prečo? Lebo je tam lepšie. A čo motivovalo život, že sa dostal do antiživota? Nič, len nedbal na možnú pascu. Pripomína vám to príbeh Adama a Evy? Áno, je to o tom istom. Aj oni padli do jamy. Kto ale narafičil tú jamu a prečo? Sám pán diabol, ktorý neveril Bohu, že je jediným zdrojom života a tak mu chcel dokázať opak. A tak začal sám seba považovať za zdroj života, a Boh mu to dovolil, lebo vedel, že sa sám poučí na zážitkoch, že tomu tak nie je. Chce to len čas. A tak sa diabol oddelil z raja a do vienka dostal planétu zem, na ktorej bývame aj my. Keďže je šéfom diabol, nečakajte od neho zem bez jám. Keď som videl koľko ľudí je v jame, rozhodol som sa skočiť do nej, aby som pomohol tým, čo v nej sú, ale radšej by boli mimo nej. Tak som tu s vami. Tak čo, ideme sa vyškriabať hore?

Ivan napísal:Ja skutočný život vnímam len ako príjemný zážitok. Neutrálny alebo nepríjemný zážitok vnímam len ako nedostatok života.

Prakticky tvrdíš, že život je slasť a ostatné ako nedostatok slasti.

Myslím, že to má blízko aj k môjmu definovaniu, len je to povedané inými slovami.

no tak tu sa vyšantím až budem mať čas

Ahoj wojaczek,

opäť niečo, čo máme tak trochu spoločné.

V celku sa rád pohybujem v prostredí filozofie. Je to náročné niečo skutočne o tomto obore vedieť. Kto chce, musí začať úplne od piky, aby sa primerane dostával do obrazu.

Láska k múdrosti je pekné smerovanie a dá sa povedať aj životný údel. Neviem, či sa toto hľadanie niekedy v zmysle budúcnosti spoločnosti ukončí. Zadať si úlohu k získaniu poznania a múdrosti je vznešený cieľ, ale rozhodne nie je jednoducho, ak vôbec, dosažiteľný. Možno sa nám tu aj podarí niečo nadhodiť a snáď v budúcnosti ešte podiskutujeme...

samozrejme, budem rád ;-) tak začnime trebárs tým, ktorých filozofov máš najradšej a ktorí ťa najviac ovplyvnili ;-)

kompletne mám prečítané diela týchto velikánov (niektorých diela však nie sú v preklade) - jaspers, kierkegaard, nietzsche, platón, kant, camus, berďajev, wittgenstein, máraia, myslím, že som nikoho nezabudol. všetci mi niečo dali, no za najobľúbenejšieho musím považovať kierkegaarda, ktorý však o tento post stále bojuje s nietzschem a čo určite odporúčam prečítať si? Citadelu od Exupéryho - jeho som nezaradil medzi týchto filozofov, no Citadela by mohla konkurovať ktorémukoľvek z diel týchto filozofov mám doma veľmi dobre vybavenú knižnicu s filozofickými a náboženskými dielami, ktorú skladáme s bratom už niekoľko rokov a do ktorej sme investovali viac po tie roky, ako do opravy domu nevadí, že nám strecha padá na hlavu, hlavne, že máme v regáli antológie z diel filozofov

Ahoj woJAczek.

Na filozofiu ako celok mám názor, že v prvom rade treba poznať antických filozofov a následne pokračovať ďalej. V celku ma tak zaujali diela Platóna, avšak nie som s ním v zhode, až na časti, keď píše o Sokratovi, teda ako jeho žiak a opisovateľ snáď primerane zachytáva jeho slová.

Ďalej obľubujem helenistických autorov filozofických textov a to najmä s vetvy stoikov. Nedá sa to však povedať o všetkých. Vyhýbam sa dielam scholastiky - to fakt nemusím. Z humanistických som veľa nečítal, ale ak bude možnosť snáď...

Píšeš o Nietszchem. Ten sa mi celkom pozdáva. Zarathustru som čítal, aj pár N. výberoviek. Jeho nápad z prechodom človeka na nadčloveka sa mi zdá nadčasový a dosť súčasný. Zároveň mám dojem, že mnoho vecí u neho nie je dotiahnutých a vypovedaných do detailov. Práve aj toto spôsobilo jeho posun smerom k zneužitiu od nacistickej ideológie. Myslím, že doteraz nebol úplne pochopený, ale na druhej strane si za to môže aj sám.

Z moderných autorov toho príliš veľa nepoznám. Orientujem sa vo filozofii najmä podľa toho, aké dielo sa mi dostane do rúk. Nakupovať drahé knihy odmietam, radšej to riešim formou výpožičiek.

Neobľubujem ontológiu, zato mám rád gnozeólogiu a etiku.

...zatiaľ...

ahoj tuto, niečo som už začal provizórne písať do toppicu Zamyslenie... ;-)

Tak, posledný príspevok sem do tejto témy bol napísaný v januári 2011.

Teraz, keď je to už passé, tak sa Vám priznám, že môj prvý odbor, ktorý som študoval, bola práve filozofia. Tí z Vás, ktorí sledujete moje príspevky dlhšiu dobu, tak viete, že som tento prvý odbor nedokončil a kvôli zdravotným komplikáciám som to vzdal tesne pred bakalárskymi štátnicami. Prešiel som si však poctivých 5 semestrov a dokonca som spravil aj štátnicu učiteľskej spôsobilosti pre filozofiu. No to mi je bez akademického titulu z filozofie na figu. Vtedy som sa to hanbil všetko takto hovoriť, lebo miera mojej schopnosti vzdelávať sa vo filozofii bola zoslabená mojimi kognitívnymi problémami. Ale bavilo ma to. Dokonca je u mňa ešte stále v hre myšlienka, že by som nadviazal na súčasný odbor, ktorý je voči filozofii príbuzný, a dokončil si magistra tu v Trnave, kde sa filozofia prednáša. Ale tá kompatibilita môjho súčasného odboru s filozofiou - tá je otázna čo do formálnosti, preto som si nie istý, či by to bolo reálne možné. Ale to je teraz jedno.

Filozofia mi do života mnoho dala. Žiaľ, nie som taký horlivý čitateľ, že by som mal prečítaných toľko diel, ako frances farmer. Mám prečítané iba všetko to najdôležitejšie, čo sa na základných kurzoch rôznych filozofických disciplín rieši a bez čoho nemožno mať o veci prehľad. Miliónpäť vecí som už dávno zabudol. Stohy prefotených antológií som už dávno zahodil alebo odložil pre zber papiera mojej susedke.

Nietzsche sa mi v mnohom páči. Keby som bol neveriaci, tak ho žeriem, dokonca som s ním začínal ešte na strednej. Moje prvé formálnejšie filozofické reči boli práve inšpirované Nietzschem, s ktorým som konfrontoval svoju vieru. Neviem, či je to celkom pravda, ale žijem s pocitom, že moja záľuba vo filozofii začala vlastne tam. Čo sa týka scholastiky, dokážem ju mať rád, ale celkovo ma ontológia až tak nebavila a zdala sa mi priveľmi zložitá. Ja mám jednoduchú inteligenciu, dumanie nad takými abstrakciami rád ponechávam chytrejším hlavičkám. Som rád, že môžem zhodne povedať s Tutom, že aj ja mám rád epistemológiu a etiku. Tiež ešte aj kresťanskú filozofiu, filozofickú antropológiu a filozofiu mysle, z ktorej som robil aj bakalárku (ale nepristúpil som k obhajobe, takže nič z toho, aj tak nebola hotová...). Z dejinných epoch mám rád 19. storočie, 20. storočie a trochu netradične obdobie patristiky.

Ako ste tak dobre a zaujímavo popisovali v tejto téme, čo máte vo filozofii radi, tak mám pocit, že si aj ja asi začnem požičiavať a kupovať knihy s filozofickou tematikou. Od júna 2011 som totiž neprečítal filozofického ani jedno písmeno. Hoci som už v myslení inde, možno takú menšiu obnovu starých časov by som mohol urobiť.

Teším sa, keď budeme niečo rozoberať. Len teda sa bojím, že nebudem vedieť odpovedať, lebo po prvé, veľa som zabudol, a po druhé, nie som veľmi kreatívny človek.

S pozdravom
Matej