Katolícka svadba

Ahoj, narodila som sa do krestanskej rodiny. Ked som bola mladsia tak som chodila aj casto do kostola. Len nejako nemusim tu krestansku filozofiu...A najviac ma na krestanstve irituje fakt, ze ked si ma niekto vezme, moze manzelstvo anulovat, pretoze mam psychicku chorobu/schizoafektivnu poruchu/. Nie rozvod, ale anulacia, cize keby manzelstvo ani neexistovalo. Normalne ma to odradza chodit do nejakych krestanskych spolocenstiev...Mate s tym niekto nejake skusenosti? Popripade ste uz poculi o niekom takom, koho sa ta anulacia tykala?

Ahoj Kiki.

Vyštudoval som na bakalára odbor "katolícka teológia" v kombinácii s odborom "filozofia", mali sme aj základy kanonického práva. Môžem Ťa ubezpečiť, že pokiaľ Tvoj nastávajúci bude informovaný o Tvojej chorobe a diagnóze pred samotným uzavretím sviatosti manželstva, tak po uzavretí sobáša už nebude možné využiť situáciu Tvojej diagnózy ako argument anulácie. Anulovať sa dá len v niektorých prípadoch, napr. keby si zatajila závažné fakty ohľadom svojho zdravia. Myslím, že keď už sa budete brať a zakladať vlastnú rodinu, tak nie je možné nastávajúcemu toto zatajovať. Dokázať následne pri návrhu o anuláciu na cirkevný súd, že o tom nevedel, je nesmierne ťažké a všetko bude v Tvoj prospech. Ideálne si to poistiť aj nejakou treťou osobou, napr. spoločnou návštevou Tvojho psychiatra, alebo keď bude on na návšteve u Vás doma u rodičov, tak to spomenúť, aby Ti mohli prípadne rodičia svedčiť na cirkevnom súde, že dobre to ešte pred svadbou vedel a poznal dobre Tvoj stav a nemôže sa vyhovoriť. Prípadne tou treťou osobou môže byť aj kňaz, pretože pred katolíckou svadbou snúbenci navštevujú takú akúsi prípravku, katechézu, tak dá sa aj tam o tom medzi ním a Vami hodiť reč, alebo to spomenúť. V tomto prípade by kňaz mohol byť svedkom, hoci nie dopredu dohodnutým samozrejme, ale dalo by sa naňho obrátiť v budúcnu, keby niečo.

Samozrejme aj tak Ti najviac prajem, aby si to nikdy nemusela riešiť a nikdy si nemusela čeliť návrhu o anuláciu. Vedz naďalej, že anulovať manželstvo je zložitá vec a prípadný navrhovateľ by to nemal vôbec, ale vôbec ľahké. Celkovo želám, nech raz vstúpiš do manželstva s dôverou a láskou, a nech Vám spoločný život bude dlhodobo dobre fungovať a budete obaja šťastní.

Držím palce.

Ahoj. Mám 27 rokov, 8 rokov mám diagnostikovanú paranoidnú schizofréniu. Prežila som ťažké chvíle. Po piatich rokoch nefungujúceho vzťahu, rozhodla som sa ho ukončiť. Chodila som súčasne do dvoch zamestnaní. Mala som priateľov, rodinu, prácu, koníčky. Potom som sa zamilovala do kamaráta. A bolo to to najlepšie čo ma stretlo. Je to človek pri ktorom som prekonala mnoho svojich strachov.
Vždy je pri mne. Znáša moje záchvaty a vždy je to on, kto ma pevne objíma. Veľakrát som mu povedala, aby si našiel zdravé dievča. A jeho odpoveď vždy bola nie. Je to človek ktorý ma naučil vážiť si samú seba, prijať sa a mať sa rada. Pretože len tak som dokazala opäť milovať. Podporoval ma, pomáhal mi, miloval ma a miluje. A ja som pochopila čo je to život a šťastie. Momentálne sme spolu tri a pol roka. Máme pol ročného zdravého úžasného syna. Samozrejme bol plánovaný, pretože ja som musela pred tehotenstvom vysadiť lieky. Kúpili sme dom. Všetko bolo super. Plánovali sme cirkevný sobáš. Až kým som nenarazila na manželské prekážky, ktorou je schizofrénia... Riešime to cez dva mesiace,no jediné čo počujeme od nášho farára, že je to veľký problém, pretože naše manželstvo bude neplatné, aj keď o tom priateľ vie. Pri každej návšteve hovorí priateľovi, že si to má rozmyslieť, že on nie je za mňa zodpovedný, len za syna. Neustále mu opakuje že nevie do čoho ide, že v budúcnosti to so mnou bude zlé. A mne včera vyčítal, že chcem svadbu, hoci viem že som chorá... Večer v posteli som premýšľala, či život ktorý som žila bol vôbec môj? O tejto chorobe nevie nič, a predsa ide kázať a súdiť? A ja premýšľam či má pravdu. Naozaj neviem čo obnáša manželstvo? Naozaj nie som schopná vedomého súhlasu? Naozaj je to so mnou také zlé? Ja naozaj neviem ako to máme ďalej riešiť. Máme celú svadbu zrušiť? Civilný sobáš pre mňa nie je dôvodom na radosť a oslavu.

Zaza kňaz nemá pravdu a určite nevyzná sa do psychických chorôb, hoci chápem že názov schizofrénia vzbudzuje rešpekt. Vzhľadom k tomu, že je dodnes nevyliečiteľná, ale už sa dá liečiť. Ten kto berie lieky pravidelne, tak nemusí mať skoro žiadne problémy resp. dá sa povedať, že sú zanedbateľné. Sú tam určité nežiaduce účinky liekov, ale klady prevyšujú zápory.  Konkrétne nás na stacionári učia, že môžeme žiť životy bežných ľudí. Môžeme mať vzťahy (manželstvá), deti, prácu a to nám stále zdôrazňujú. Zabúda sa, že každý prípad je individuálny, koniec koncov schizofrenické diagnózy sa delia na stredne ťažké a ťažké. Aj vzhľadom k tomu, že ako pekne sa vieš vyjadrovať a akým spôsobom žiješ, určite by som nelámal nad tebou palicu. Nepísal tu, že si strašne hrozná schizofrenička.

Prajem ti všetko dobre.

Ahoj Zaza.

Je mi ľúto Tvojich a Vašich problémov. Schizofrénia určite nie je manželskou prekážkou, kanonické právo spomína len slovo "pomätenosť", a to je staré slovo pre šialenstvo, teda pod to v dávnych storočiach spadala aj choroba, ktorú dnes definujeme ako schizofréniu, ale to sa už nedá dnes pod to klásť, pretože v tých dobách boli tieto poruchy neliečiteľné a človek sa nedostával do remisie (bezpríznakového stavu). Súčasný výklad slova pomätenosť sa skôr týka ľudí neschopných úsudku, napríklad mentálne postihnutí ľudia, právne nespôsobilí ľudia, ľudia postihnutí demenciou. Niekedy sa tieto interpretácie prekrývajú so schizofréniou, najmä staršia generácia kňazov, ktorá bola vychovaná ešte za starého režimu, tak nemá dobré vedomosti o súčasnom stave medicíny a miere úspešnosti zaliečenia schizofrenikov. Vo všeobecnosti sa to potom prejavuje najmä na previerke budúcich kňazov alebo rehoľníkov, lebo do seminárov alebo do kláštora je veľký problém dostať schizofrenika, resp. sú odmietaní. V tomto prípade vysluhuje sviatosť kňazstva biskup, tak má právo sa vyjadriť, či chce kanonika vysvätiť. Lenže Ty ako snúbenica vysluhuješ sviatosť manželstva svojmu partnerovi a on zas Tebe, kňaz je tu len "tvár Cirkvi", čiže ten, čo dozerá. Platnosť manželstva je daná vedomím Tvojho súhlasu, ktorým sa vydávaš partnerovi, a na vedomí súhlasu Tvojho partnera, ktorý sa zas vydáva Tebe. Nie je závislý od úmyslu, alebo názoru kňaza, on nie je vysluhovateľ, Vy dvaja ste si vzájomne vysluhovateľmi podľa platného učenia katolíckej Cirkvi. Tým chcem povedať, že kňazov názor je irelevantný, lebo on nie je garantom platnosti tejto sviatosti, Vy partneri ste si vzájomne garantmi, a keď Ty sa cítiš vo svojom vedomí a mysli jasná vo svojom súhlase so všetkým, čo tento súhlas obnáša (v zdraví aj chorobe napr., v chudobe aj v dostatku atď.), tak manželstvo platí. A Tvoj partner predsa zažil Tvoju chorobu, si písala, že stál vždy pri Tebe pri Tvojich strachoch (pravdepodobne máš na mysli paranoju), takže približne vie, čo bude znamenať prípadná ataka choroby. Navyše už máte dom, bývate spolu, fungujete spolu, máte dieťa, takže ste už fungujúcou rodinou so všetkým, čo k tomu patrí, takže viete, čo znamená spolu žiť a fungovať spolu ako ľudia a ako rodina. Ani Tvoj partner, ani Ty nejdete do svadby len tak z ničoho nič. Vnímam to ako premyslené a už aj odžité.

Kňaz asi názor nezmení, keďže súdi na základe predsudkov a neaktuálnej interpretácie slova pomätenosť v kanonickom práve, to by si mal doplniť teologické poznatky, dnes už posun v interpretácii pozná každý súčasný bakalár teológie, ktorým som aj ja. Asi je zo staršej generácie, dosť by som to považoval za škandál, ak by bol mladý a mal taký názor. Poradiť by som vedel asi len obrátiť sa na inú farnosť, napr. do mesta, alebo inú dedinu. Asi je to smutné, že by ste chceli svadbu práve v tom kostole, ale nezostáva nič iné ako vybrať si iný kostol z inej farnosti, kde bude hádam vzdelanejší alebo informovanejší kňaz. V tomto jestvuje sloboda v Cirkvi, nemusíte mať sobáš vo farnosti, v ktorej ste evidovaný krstom, ani v tej, ktorej prislúchate bydliskom. Aj môj brat žije v inej dedine ďaleko od dediny, v ktorej mal v novembri svadbu. A krstom prislúcha dokonca do rodného mesta.

Prajem Vám, Zaza, Tebe i Tvojmu snúbencovi, veľa lásky, zdravia a úspechov na ceste spoločným životom a šťastné i pokojné rodinné zázemie pre Vaše dieťatko.

Matej