Poznáte svoju motiváciu?

Čo vás ťahá dopredu? Čo s vami pohne aj vtedy, keď nie ste celkom v pohode? Čo vás aktivizuje?

Nemám rozhodne na mysli také "čertovské" aktivátory v podobe bolesti, strachu, hrôzy, ohrozenia zdravia a podobne.

Predstavujem si najmä príjemné záležitosti ako napríklad špecifické chutné jedlo, možnosť výhry v súťaži, ale aj dlhodobé motivácie, ako našetrenie na dôchodok, spraviť školu, nájsť si dlhodobého partnera, postaviť dom...

Máte aj vy niečo čo vami pohne aj keď ste nepohnuteľný? Napíšte!

...........................................

U mňa je niekedy motivačným činiteľom relax s dobrou knihou, dobré jedlo, cigareta, dobrý dokument, predpoklad lepšej budúcnosti, peniaze, zlepšenie v zdraví, zisk nových vedomostí, poznatkov...

V prípade depresie: pozeranie infantilných seriálov, či vlastne takáto "samoliečba", možno čítanie krátkych príbehov

taka moja kazdodenna motivacia je snaha neopustit sa, nerezignovat uplne na seba a svoj zivot, snazit sa kazdy den nieco robit, hoci su to len drobnosti. fungovat tak, aby som bol vecer s prezitym dnom aspon trochu spokojny. takymi cinnostami su prechadzky, pomoc v domacnosti, vencenie psa, citanie a podobne. v sucasnosti nemam z tychto cinnosti nejake vacsie potesenie, ale mam velmi dobry pocit nasledne po ich ukonceni, kedy si mozem povedat, ze som nieco vykonaval a zvladol som to. potesenie zo samotnych aktivit sa snad este dostavi.

a odvaznou motivaciou, tuzbou do vzdialenej buducnosti je byt sebestacny, vediet sa o seba postarat, mat vlastny byt. v tomto je to ale uplne neiste, zavisi to od velmi vela okolnosti, ale bolo by to pekne.

Presne, ako vraví Lístie, aj mojou motiváciou je veľmi často práve túžba o sebestačnosť. Motivuje ma prebrať sa z mrákot to, že chcem dokončiť školu (už len 10 mesiacov do štátnic! ). Neviem presne, na čo mi reálne bude... teda okrem tých vedomostí a schopností, tak pracovno-právne mi až tak neposlúži. Chcem jedného dňa mať svoj 1-izbový byt, najlepšie podľa optimistického scenára bez úveru (to by znamenalo šetriť ešte bezmála 12 rokov, je ale reálne, že to budem musieť riešiť skôr, takže sa úveru nevyhnem ). A pohýňa ma potom dopredu to, že chcem byť šťastný a pokojný a psychicky vyrovnaný, zrelý. To ma niekedy motivuje k tomu, aby som sa vzdával takých názorov a presvedčení, ktoré mi v tomto cieli bránia. Ťažko to však odhadnúť jasne.

Keď som depresívny, tak ma motivuje sa prebrať zodpovednosť, že musím ísť do tej práce, že nemôžem neprísť. Že reku pred šéfkou neobstoja moje depresívne výlevy a plače ako dôvod, prečo som neprišiel do roboty.

Takže ma vlastne pohýňa vpred ten predpoklad lepšej budúcnosti, ako si to Tuto nazval. Budúcnosť sebestačnosti, svojho bývania, stabilnej práce a príjemného šťastia a pokoja v psychike. Tiež ma pohýňa dopredu túžba žiť aktívne a povedať si pri hodnotení určitého obdobia, že sa to a ono podarilo a urobilo.