Dokažeš mať rad? Čokolvek? Citiš niečo?

Cital niekto z vas knihu: Sekundu pred zblaznenim? Ak ano,aka bola?

popoluska, ja som ju pred par dnami docital. Precital som zatial vsetky od Hiraxa. O trosku lepsia sa mi ale zdala ta Kym nas laska nerozdeli, co bola rozdelena na dve casti...

Poézia vo mne nevyvoláva príjemné pocity, takže preto ju nečítam. A či niečo cítim? Cítim. Vždy niečo cítim. Dnes ráno som sa cítil vzácne príjemne. Večer bežne nepríjemne. 99,9% vnemov mám nepríjemných, to je dôvod, prečo hľadám riešenie zo svojho stavu, pretože život s nepríjemnými pocitmi môže byť motivujúci len k dvom udalostiam. K samovražde alebo k hľadaniu riešenia ako z toho von. Rozhodol som sa pre to druhé.

Dokážem mať rád, ale len v rámci svojich schopností. Necítim lásku, ale dokážem mať rád. Nie je žiadne umenie mať rád, keď to cítite. Umenie je mať rád, keď to necítite.

ja som zhrozený sám zo seba, že som sa ešte s touto autorkou nestretol, ale... na druhej strane, pozná niekto z vás Rafala Wojaczka?

a áno, dokážem mať rád, mám rád veľa vecí, mimochodom poéziu tiež, mám rad kamošov a rodinu, svoju mačku a kopu iných vecí

Toto mi pripadá téma buď od niekoho, kto "lieta" v akejsi divnej depke, alebo vôbec nemá zdania o čom toto všetko je.

Samozrejme, že nielen viem čo to znamená mať rád, ale nielen takú infantilnosť. Viem čo je to nezištná láska, milovať niečo, niekoho v nefyzickom zmysle. Možno sama zadávateľka je neschopná milovať a jej frigidita v zmysle citov sa prejavuje v zadávaní tém pre jej podobných.

Ahoj Lapaj,
osobne si myslím, že zadávateľka témy nemala v úmysle korektnú otázku. Naopak v nej vyznieva silné naznačenie, že my tu sme pravdepodobne stroje bez citov akási chátra, snáď aj odpad, ktorý nie je schopný elementárneho pocitu mať rád. Pýtam sa: Čo si dotyčná myslela, keď zadávala názov témy? Čo čakala, že niekto s nás napíše? Sám uznáš, že ten kto má z psychologického hľadiska nejaké potreby, ich napĺňanie prirodzene vzbudzuje cit v zmysle mať rád / nemať rád. Bez tohoto nie je možná základná existencia. Zadávateľka sa domnieva, že nemáme potreby? Nie sme živý? Tu sa mi zároveň vynára aj pochybnosť, či dáma nie je tak v hĺbke virtuálneho sveta, že už nerozoznáva medzi bytím, virtualitou a nebytím. V tomto prípade jej môžem odporučiť medikament Zyprexua, možno v spojení s pobytom na uzatvorenom oddelení krajskej nemocnice pod dohľadom odborníkov.

Inak Ti Ďakujem za starosť o môj tlak. Priznám sa, že netuším, aký momentálne je. Na poslednom meraní u obvodného sa ukázal ako optimálny, ale v tejto veci nikdy nevieš. Doktori ak na teba nič nemajú, tak spravidla vyťahujú práve krvný tlak a akýsi cholesterol a vlastne tým naznačujú, že už bez nich nič neexistuje a sme úplne stratení. Osobne si myslím, že je škoda tých krásnych časov keď sme pri ohni v jaskyni vyberali partnerke vši z masných vlasov a pojedali oškvarené mäso. Doktori nám neotravovali život a aj keď sme sa dožívali sotva tridsiatky, neprežili sme ten zvyšok v čakárňach na poliklinikách a nemocniciach.

Myslel som, ze dokazem mat rad (alebo skor lubit), no teraz myslim, ze nie. Neviem co je to laska, ako by to malo vyzerat. Teda viem, ale nic v tom nevidim. Ja citim len silnu zavislost na priatelke, potrebu vediet o vsetkom co spravi, byt spolu vzdy ked sa da. Toto je laska? Mam pocit, ze keby to bolo podla mojich predstav, bolo by vsetko v poriadku. No hocikto iny mi povie, ze laska vyzera inak. Aj ja sam vidim tu "lasku" inak. Ale zda sa mi, ze laska medzi ostatnymi je.. alebo skor nie je. Je to len nieco prazdne. Pomaly si zacinam uvedomovat, ze neviem co vlastne znamena lubit niekoho. Pomaly odo mna odchadzaju vsetky moje "definicie" pocitov, ktore som doteraz mal. Predtym som dokazal lubit, presne som vedel co je to laska, ze je to to, medzi mnou a priatelkou. Citil som to. Mozno chcem len to, co som nikdy nemal. Mozno som nikdy nelubil, len som si to namyslal.

no to, čo si napísal je podľa mňa skôr výsledkom nezrelosti, ako toho, že nevieš, čo je láska a ako ti pripadá. určite ju raz pochopíš ak budeš vytrvalý, si mladý človek, aspoň teda usudzujem z toho, čo tu čítam v tvojich príspevkoch a tak máš ešte čas a veľa vecí pred sebou. tvoje príspevky sú dosť deprimujúce, na mňa tak pôsobia a pýtam sa sám seba, prečo sa taký mladý človek takto trápi, keď "až tak" nemusí.

Prepac. Neviem co hovorim.

za nič sa neospravedlňuj, trocha to asi vyznelo ako výčitka, ale nemyslím to tak. som presvedčený o tom, že dobre vieš, čo a o čom hovoríš, všetko, čo prežívaš som podobne prežíval aj ja, rovnako ako aj pár ostatných, ktorí sem píšeme. a ja osobne som rád, že som sa vo väčšine vecí z tvojich príspevkov našiel. drž sa.