Hebefrénia

Dobrý večer, som tu nový a chcel by som sa s Vami podeliť o svoj príbeh a súčasne zistiť Vaše skúsenosti s diagnózou F20.1.
Mám 23 rokov,študujem na VŠ LF UK. Schizofrénia sa u mňa začala prejavovať v 16 rokoch. Prvý psychotický atak som mal pred približne 2 rokmi po prvom skúškovom období /všetky skúšky som spravil na 1. krát a na dobré známky /. Myslím, že sa u mna začína rozvíjať chronická depresia /niektoré dni mám problém vstať z postele/ okrem toho mám poruchy krátkodobej pamäte a ďalšie príznaky vznikajúce v dôsledku poškodenia čelového laloku mozgu. Lekára nechcem vyhľadať z pochopiteľných dôvodov.
Chcem sa spýtať či poznáte niekoho s touto diagnózou keďže táto forma schizofrénie je považovaná za prognosticky najhoršiu s postupným vznikom ťažkej kvázi demencie /kognitívneho deficitu/. Zaujíma ma či viete ako sa tá choroba vyvíja v neskoršom období života a kedy môžem asi očakávať nástup tzv. demencie. Ďakujem.

Ahoj kordek,
blahoželám k úspechom v škole. Čo sa týka diagnózy, ešte nemusí byť celkom isté, že práve tú ktorú máš práve Ty. Aj tu na fóre sa môžeme stretnúť so zmenami označení rôznych typov v čase. 

Na druhej strane, možno robíš fundamentálnu chybu, že nenavštevuješ psychiatra. Lieky by celý proces minimálne spomalili. V súčasnej dobe sme tu viacerí, ktorý sme vyštudovali VŠ napriek chorobe a sám admin sa schizofréniou borí a pritom nielenže študuje VŠ, ale má aj plnohodnotné zamestnanie. 

Držím Ti palce. Tuto

Ahoj kordek,
vítam ťa na fóre.
Pripájam sa ku komentáru Tuta. Asi väčšina z nás tu má VŠ vzdelanie, tiež sme zvládli školu, niektorí ešte pred ochorením, niektorí počas (napr. aj ja),niektorí študujú teraz, napr. Matej. Niektorí máme rodiny, deťúrence a aj zamestnania...
Ku diagnóze. Moja bola menená asi 3 či 4 krát. A to som si ju ja "diagnostikovala" inú .
Verím, že ti nie je príjemné ísť ku psychiatrovi, to ani mne nebolo a trvalo mi dosť dlho, kým som sa ku tomu odhodlala, no tým, že som dostala lieky sa moje "trápenie" zmenšilo. Kým som sa však odhodlala, naubližovala som nielen seba, ale aj ľuďom okolo seba.
Samotné ochorenie má u každého iný priebeh, prežíva niečo iné. Preto sa zbytočne trápiš tým, čo ťa čaká pri tej ktorej diagnóze... jednak, že ju nemusíš mať... a môže mať úplne iný priebeh.
Nemusíš navštíviť psychiatra ani v meste, v ktorom bývaš, či študuješ, dohodni si termín mimo, kde by si sa cítil príjemne, nikým a ničím neobmedzovaný. Nepotrebuješ žiadne odporučenie od obvodného doktora ...
Prajem ti, aby si si našiel cestu, ktorá by bola pre teba najschodnejšia, aby si viedol plnohodnotný život a bol šťastný...

Presne tak. Nepíšeš nič podrobnejšie, napríklad ako vyzeral ten prvý "psychotický atak" a kto ti diagnostikoval práve hebefréniu. Ak ty sám po prvom ročníku medicíny na základe učebníc, tak si génius, pretože i skúsení psychiatri váhajú mesiace i roky, kým vytiahnu zrovna túto nálepku...Píšem o tom preto, lebo som si prežila niečo podobné-ako študentka farmácie som si samodiagnostikovala depresiu, hoci som mala pekne rozvinutú schizofréniu a dokázala som zmiatnuť na nejaký čas aj skúsenú psychiatričku tým, že som zahmlievala a negovala psychotické príznaky a dávala do pozornosti príznaky depresívne...samozrejme som na to najviac doplatila ja sama. A ešte príklady z praxe-viem o dvoch medičkách so schizofréniou, ktoré sa pokúšali samoliečiť antipsychotikami zháňanými načierno z dôvodov, ktoré máš i ty. Obe sa skúšali zamestnať, obe zhoreli do pár mesiacov po nástupe do práce a skončili na plnom ID, pretože nezvládali tempo, rýchlosť rozhodnutí, zodpovednosť atď...Na druhej strane poznám mladého lekára so schizofréniou, ktorý pracuje niekde mimo pacientov, ale má sústavne nad sebou ochrannú ruku príbuznej vysššiepostavenej lekárky..asi toľko k schopnostiam pracovať ako lekár s rozvinutou schizofréniou. Na tvojom mieste si pekne nájdem psychiatra niekde mimo, nikto o ňom nemusí predsa vedieť, a nechám sa naozaj kvalitne diagnostikovať aj u klinického psychológa na základe testov. A začnem sa normálne liečiť podľa toho, čo mi je. Pretože ak budeš mať plnerozvinutý syndróm poškodenia frontálneho laloka, o ktorom píšeš, tak školu nedokončíš, lebo nebudeš mať na to vôľu a sily. Mínusový syndróm pri sch. sa príznakmi často prekrýva s depresiou a zle sa rozlišujú, ale ak necítiš beznádej, ale skôr ľahostajnosť a apatiu, pravdepodobnejší je mínusový syndróm (narážam na ranné vstávanie atď).

Filipka ahoj, veľmi ma zaujíma ako si zahmlievala psychoticke príznaky, alebo čo si mám pod tým predstaviť. Vieš sa prosím trochu rozpísať?
Ďakujem a prajem veľa síl