Otec opakovane podľahol mánií, s ktorou sa stretol prvý krát v roku 2006, kedy bol riadne hospitalizovaný, neskôr mániu vystriedala depresia, ale počas celej doby bral lieky (seroquel a orfiril) . Za posledného pol roka sa jeho stav výrazne zhoršil, lieky celkom vysadil, nespí, je absolútne sebavedomý, vymýšľa si povinnosti a aktivity od výmyslu sveta, narobil obrovské dlhy a kupuje nehnuteľnosti,autá... Pred dvoma mesiacmi mal autonehodu, vodičský preukaz mu vzali a je celý bez seba, pretože šoférovanie ho doposiaľ živilo. Teraz si našiel záľubu v inštitúciách, chodí po úradoch a polícií, stále má nutkanie riešiť nefunkčnosť systému nášho štátu, je oprsklý, impulzívny, arogantný,neskutočne rýchlo rozpráva a preskakuje z témy na tému,kričí,má neadekvátny humor...Už si konečne všimol, že naňho ľudia výrazne zmenili názor (ako rodina sme mu X krát vľúdne a pokojne vraveli,že nie je v poriadku a že by bolo vhodné ísť k pani psychiatričke). Spýtal sa ma, či ho aj ja považujem za blázna. Odpovedala som, že nie, ale že ho tiež nepovažujem za zdravého, pretože si nemyslím, že ak prebieha bežná konverzácia medzi dvoma ľuďmi, rozpráva len jeden. Odmieta pomoc, vysmieva sa do tváre, že jediný kto potrebuje pomoc, je celý svet, v domnení že on jediný je normálny. Prosím..ako mu pomôcť ? V psychiatrickej liečebni, kde bol viackrát hospitalizovaný, nám vrchná sestra poradila, že jedinou možnosťou ako ho liečiť, je vyčkať na udalosť, ku ktorej bude musieť byť privolaná záchranka a polícia. Chceme sa tomu ako rodina vyhnúť,ale zároveň chceme aby sa niečo posunulo ďalej. On totiž nie je blázon. Má všetky tieto psychoafektívne príznaky, ale je si vedomý svojej svojprávnosti, a tak nerobí zle len sebe, ale aj nám, a vlastne všetkým, čo mu prídu do cesty a nahlas hovorí, že jeho už nikto nezastaví v ničom...Prosím, ak mi viete poradiť, budem vďačná.