Sebanenavist

Psychologicka mi raz povedala: "Myslim, ze som este nestretla cloveka, ktory by sa tak nenavidel ako vy."
Vlastne to bolo nedavno, a to som si ista, ze jej sikovnymi rukami preslo uz vela ludi. Dnes som jej povedala, ze jej neverim, ze je autenticka (ako tak pekne hovori) a ze akekolvek pozitivne reakcie na mna mysli vazne. Viem, ze ju seriem, ze jej leziem na nervy, ze by ma najradsej nenavidela. Viem totiz, aka som, a ze tych par ludi, co sa ku mne spravaju dobre, to robi iba z lutosti.
Ziadam ju, aby voci mne prejavovala radsej negativne emocie, ktore ja sama nemam pravo prejavovat, iba ak voci sebe. Tak budem vediet, ze je to od nej pravdivejsie.
Mozno tymto tvrdim, ze sa pretvaruje a je mi to luto, ale nemoze predsa mysliet cokolvek pozitivne voci takemu niecomu, ako som ja.
Nenavidim sa za to, co som.

Ma to niekto podobne? Je to unavne, ale viem, ze je to realita.

A uz sa nenavidim i za to, ze som to sem postla

Môžeš to zmazať ak chceš...

Kaslem na to, mozno sa niekedy najde niekto podobny, kto aspon nebude musiet zakladat temu

Meret, síce máš čierno-biele cítenie a prežívanie, ale to neznamená, že Ťa musia ľudia nenávidieť. Napríklad ja nemám človeka, ktorého by som nejako nenávidela...to, že voči niekomu občas cítim hnev ešte neznamená, že ho nenávidím, pretože mňa nenaštve to, aký človek je, ale to, ako sa prejavil, čo sú dve odlišné veci. Každý občas zaváha a urobí chybu, ale to neznamená, že ho treba nenávidieť, no.

... ale to neznamena, ze aj ostatni vidia ciernobielo. No ano. Zabudam na to.
Tvoja predposledna veta je poucna, to si neuvedomujem! A znie to velmi logicky. Je zle, ako pri svojom podivnom zmyslani predpokladam, ze i ini uvazuju podivne.

Ale áno Meretseger,
ľudia uvažujú podivne. Každý je jedinečný a Ty tiež. Tá Tvoja podivnosť Ťa robí originálnu. Práve si to Ty. Niekomu by sa zdalo, že Ti treba iný postoj voči sebe, ALE to si Ty. Netreba nič zásadné meniť. Mňa si si svojím postojom k životu získala. 

Myslím to vážne. Ty si pre svoje okolie meradlom. Na Teba sa vzťahuje Tvoje miestečko na Zemi. Iste, nemáš to jednoduché, ale ako jediná môžeš vychutnať svoju jedinečnosť. Tak ako nakoniec každý človek. Si to práve Ty, kto riadiš svoje auto osudu. Je na Tebe, aby si preradila zo spiatočky na neutrál a následne jednotku dopredu! Tým čím si aj zostaneš, len sa auto posúva vpred...

Tuto

Tuto, moj postoj k zivotu je nacisto chory, aky iny by i bol, ked sa vecne pokusam zabit. Prave tuto svoju podivnost nenavidim, originalita a umelecka podivnost su fajn Ale o Tvojich slovach musim porozmyslat.

Ahoj Meretseger

Neviem, či Ti to pomôže, ale napíšem kúsok o tom, že som bol kedysi tak trošku Tebe podobný. Síce nie som hraničiar, ale býval som perfekcionista dlhé roky, a perfekcionizmus zmáha čiernobiele videnie, podobné trošička hraničnej poruche. Toto čiernobiele videnie v perfekcionizme nie je aplikované na vzťahy s druhými ľuďmi, tak ako pri hraničnej, ale skôr je aplikované na vzťah k sebe samému. Joj, a veruže ja som sa tiež veľmi nenávidel... Moje znechutenie zo seba samého vyplývalo okrem iného aj z toho, že som nevedel strpieť nič nezdravé, nič nenormálne, nič divné na sebe samom. Keď som býval červený v zmysle istého druhu sociálnej úzkosti, alebo keď som mal bielu pokožku, alebo som bol lenivý, alebo som sa nedokázal učiť, sústrediť, alebo som býval emočne nestabilný, alebo som bol málo inteligentný oproti druhým, alebo som niečo zle povedal a mal som výčitky, pocity viny, alebo moje celkové nazeranie sveta, ktoré ma obmedzovalo, toto všetko, celé toto bolo tvorené rôznymi mojimi nedostatkami, ktoré sa mi následne hneď stávali dôvodom, prečo sa nemať rád, a prečo byť so sebou večne nespokojný. A prečo sa nenávidieť. Chcel som na seba aplikovať úplný perfekcionizmus, byť podvedomo dokonalý, výkonný, morálne kvalitný, cnostný, super človek s mnohými sociálnymi kontaktmi a priateľmi, nestrpel som predstavu, že nejaké "zdravotné poruchy" ma limitujú a ja prichádzam o pocit normálnosti. Vypestoval som si takto vzťah k ľútostivosti, hnevu, komplexom menejcennosti a už spomínanej nenávisti. Trpel som depresiami viac rokov, nazývam to obdobím temna.

Najlepšie na tom všetkom potom bolo znovuvybudovanie si vzťahu so sebou samým. Keďže môj perfekcionizmus a čiernobiele videnie boli okrem tohto všetkého aj príčinou mojich neúspešných štúdií, tak som dospel k názoru, že musím nevyhnutne sa perfekcionizmu nejak zbaviť. Už netúžiť byť "pán dokonalý" alebo "pán normálny" alebo "pán zdravý". Nestarať sa proste o to, kým som a aký som, skôr sa sám so sebou nejak trošička kamarátiť. Kto iný nám, Meret, pomôže a bude nás mať autenticky rád, ak nie v prvom radi my sami? My sami seba. To nie je o výzve k pýche, často sa totiž hovorí už dnes, že pýcha je skrytý pocit menejcennosti. Autentické matie rád samého seba je snahou byť kamarátom samému sebe, priať si samému sebe dobro a príjemné dojmy, pocity, zážitky.

A tak som sa behom niekoľkých týždňov vzdal perfekcionizmu a odbúral čiernobiele videnie seba samého a toho, čo od seba chcem a čo od seba a napr. od svojho tela očakávam. Celý čas motivovaný len púhym rozhodnutím byť samému sebe najlepší kamarát.

V tejto situácii mi pomohol okrem iného aj ten escitalopram, ktorý je účinnou látkou Elicey, ktorý teraz užívaš aj Ty najnovšie. Ten veľmi dobre vie socializovať, prebúdzať a tieto pocity "matia rád" seba samého vie sprostredkúvať akosi v popise svojej práce.

Neskôr som si na nové myslenie neperfekcionistu zvykol a teraz mi príde prirodzené. Isteže, jeho ozveny a sklony k nemu sa ešte ozývajú. Ale nie je to nič, čo by spúšťalo zásadnú sebanenávisť a s tým spojenú depresiu. Myslím, že teda koreň Tvojho neprijatia seba samej je v tomto, že čiernobielo nazeráš aj na seba samú a hodnotíš sa len ako buď skvelá a úžasná, alebo potom ako priam zatrateniahodná. A keďže nachádzaš na sebe všelijaké chyby, nedostatky, choroby, tak inklinuješ skôr k tomu druhému, k tomu sebazavrhovaniu.

Myslím, že už len uvedomenie si tejto skutočnosti, tejto podstaty, Ťa môže nasmerovať, tak ako kedysi to nasmerovalo mňa a odhalilo mi dôvody mojich depresií a mojich zlých psychických stavov po tie celé roky. Možno ale už toto všetko si už aj počula, tak potom sa ospravedlňujem za mudrovanie. Iba som chcel napísať kúsoček o svojom príbehu, keďže sa čiastočne v Tvojej sebanenávisti, tak ako znie názov tejto témy, vidím.

Prajem Ti, Meretseger, všetko dobré! Držím palce. Posielam objatie.
matej

Co ked vsetci mohutne zachranuju cloveka, ked sa chce zabit, len preto, ze sa to tak nejak patri, a inak ma kazdy kazdeho na haku?

Ospravedlnujem sa, ale toto mi aktualne beha hlavou

Matej, po prve vdaka. Za zdielanie pribehu i za prianie na konci... Urcite nie som perfekcionistka, to by som teraz bola kdesi uplne inde, nez som dnes.
Cely zivot zijem v sebalutosti a sebanenavisti. Mozno dovodom tohto je moja podstata, a tym padom je to nezmenitelny stav... alebo je to traumami z detstva (tyranie, sex. zneuzivanie), a tym padom by sa s tym dalo nieco spravit. Akurat moja terapeutka s tym nechce robit nic, nechapem, preco k nej este stale chodim. Navyse, ked som beznadejny pripad, to viem. Neviem, ci sa niekedy dokazem zmenit, ci niekedy budem mat taku snahu. Mozno mi toto latentne vyhovuje.
Nedavno som si spisala taku hlupost s nazvom "I'm sorry" a dala to psychologicke, ktora mi na to napisala, okrem ineho, ze je dojata. Jasne... Mrzi ma vela veci, v prvom rade to, ze musim ostavat nazive a iba tu zaberat miesto.
Mrzi ma i to, Matej, ze si vyplytval tolko slov a casu na take cosi, ako som ja, co sa nedokaze mat rado. Nemam za co. A mat sa rada len tak, bez priciny? Preco by som mala mat to pravo?

Mať sa rád nie je právo, ktoré treba zdôvodňovať. Ono je to krok, ktorý nie je zakázaný, a poznáš to, čo nie je zakázané, je dovolené. Je dovolené sa mať rád. Ba dokonca je to aj vo všeobecnosti odporúčané, nakoľko ide o Tvoje blaho. Lebo platí logika:

• nemám sa rád = bude mi furt zle
  
• mám sa rád = budem mať mnoho dobrých chvíľ a často mi bude dobre
  

Kvôli tejto logike je to krok odporúčaný. A to, že je dovolený, a to aj pre Teba, je povedané v tom, že to nikto nezakazuje.

Na druhej strane by som vedel o sebe povedať, že sa extra v láske zase nemám. Keď si zoberiem len to fajčenie cigariet. Dobre viem, že mi to škodí, a možno sa budem neskôr kvôli tomu trápiť trebárs s rakovinou, alebo niečím podobným. Napriek tomu fajčím. A tak zneužívam slastný život teraz oproti vyváženosti zdravia v budúcnosti. Samozrejme do toho by som zaradil aj nadváhu a tým aj problémy s tlakom krvi. Sú to vlastne rôzne drobnosti, ktoré voči sebe podnikám. Nie že by som sa zrovna rezal, ale tiež som si už viackrát vyskúšal ako sa zhasína cigareta na ruke, dokonca som to urobil aj v nemocnici a musel som si ranu schovávať. Určitý typ sebapoškodzovania je aj vegetovanie doma, čo neprospieva celému organizmu po stránke kondičnej.

Vlastne keď sa pozerám na svoj život z tohoto uhla sebapoškodzovanie je u mňa prítomné pomerne dosť, ale nie je tak badateľné, a je zamerané na budúcnosť, kedy sa mi to pravdepodobne zráta.