Zákulisia zamestnania

Prebieha/la u vás práca v pohode? Akú stratégiu správania a prežívania v práci máte? Je tam u vás všetko v pohode?

...............

U mňa tieto otázky robia smutnú náladu. Áno, záujem o zamestnanie som mal vždy, ale v reále sa to všetko pokazilo. Najdlhšie som pracoval 3 mesiace. Žiaľ vždy sa mi zhoršoval zdravotný stav. Vždy to začína problémami so spánkom, pri hypománii je to jeho skrátenosť, stačí mi pár hodín, ale celkovo sa už začínam správať "divne". Pri depresii sa zase neviem dlhodobo dospať, chodím do práce unavený, ospalý, stresovaný... Neskôr začínam pocit úzkosti, ktorá sa deň po dni stupňuje čo vedie k zvracaniu, ktoré je dosť časté. Ešte aj po opustení zamestnania je pravdepodobnosť, že pôjdem do nemocnice. Ak mám nejaké schizo. príznaky, zhoršia sa, podobne aj neurotické príznaky.

V skratke asi všetko

Ja som zatiaľ najdlhšie v kuse pracoval 22 mesiacov, a síce v kníhkupectve.  

Už v prvých dňoch som pochopil, že je veľmi dôležité, aby som čas noci bral ako odpočinok a výdatný relax, a to bez ohľadu na to, či spím alebo nie. Totiž robieval som aj tri dvanástky po sebe, a vtedy som mával trochu úzkosť, že prídem o 21:45 domov a hneď idem spať a ráno vstávam o 7:00, aby som zase išiel do roboty. Čiže som nemal nič voľného času, čo ma frustrovalo. Na tohto prekonanie som si vsugeroval, že aj čas, keď iba tak ležím v posteli a akože spím, hoci nespím, tak aj tento čas je súčasťou môjho akože širokého voľného času. Možno sa to zdá ľuďom ako drobnosť alebo samozrejmosť, ale tento prístup mi celkom dobre napomohol zvládať tri dvanástky po sebe bez toho, aby som sa trápil, že sú moje dni len o robote.

My sme vcelku boli malá predajňa, takže sme nemávali toľko zákazníkov - navyše sa predajňa ešte zariaďovala. Takže sme nerobili ani veľké upratovania, ani vratky komisných tovarov. A ani veľa tovaru nechodilo - každý deň asi 4 krabice, možno 5, takže to sa dalo za dvanástku zvládnuť. Čiže v tej dvanástke bolo aj veľa priestoru pre oddych a rozprávanie sa s kolegyňami. Situácia sa komplikovala len postupne, pribúdali nové povinnosti, trebárs štandard vizuálu rozloženia kníh podľa firemnej politiky, čo zabralo dosť času. Alebo aktívny prístup k predaju (oslovovanie zákazníkov), ktorý zhltol veľa mojej energie a náhle z mojej predavačskej roly urobil pomerne náročnú profesiu, lebo niekedy je ľuďom veľmi ťažké poradiť knihu.

Ale hovoríme o stratégii v práci. V jej rámci hrala dôležitú rolu moja motivácia. Totiž veľmi ma baví zarábať peniaze, čo som premietol aj do predaja, nakoľko som sa usiloval zvýšiť tržby predajne. A vždy, keď sa nám podarila o kúsok vyššia tržba, tak som sa strašne tešil a ma to nakoplo. Fungovalo to ako odmena pre mňa. Už na pozícii predavača som "sa hral", že je tá predajňa môj biznis.  

Napriek týmto prvkom mojej stratégie som mával aj emočné vyčerpania, kedy sa mi nechcelo usmievať, ani riešiť zákazníkov a robotu. Tie som zvládal len v rámci rozhodnutia, že som nechcel pripustiť, aby mi to vyrobilo depresívne myšlienky. Totiž vnímal som to napoky len ako skleslú náladu, vyčerpanosť, jednoducho len druh pocitov, ktorý neodráža skutočnosť, či ma tá práca baví alebo nebaví. Jednoducho si potrebujem pospať, odpočinúť, som si hovoril. Veľmi mi v tom pomáhala tá smennosť, a síce že som mával 2 alebo niekedy aj 3 dni po sebe úplné voľno.

Dosť je pre mňa podstatný v práci kolektív, ktorý vie podržať v ťažkých chvíľach a nenamieta proti mojim emočným vyčerpaniam. Mal som naňho skutočné požehnanie.

Zamestnanie celkovo má na mňa efekt taký, že sa cítim, že žijem plnohodnotne a zarábam peniaze (totiž nemám dôchodok ). Skôr než by ma lámalo, ma povzbudzuje, aby som sa špeciálne snažil zostať "pri zmysloch" a usiloval sa o normálnosť. Aspoň do tej miery, do akej to môžem mať ja pod kontrolou.

Moja stratégia v rámci kolektívu je aj to, aby som sa čo najčastejšie usmieval a bol milý. A bol čo najviac prispôsobivý témam, ktoré rieši kolektív. To sa mi viacmenej podarilo. Pamätám si, ako mi jedna kolegyňa spomínala, že sa bála, o čom sa bude so mnou baviť na pracovisku, keď jej vedúca povedala, že prijala do zamestnania bakalára filozofa-teológa. Ale nakoniec bola vraj šťastná a spokojná s našou schopnosťou konverzovať. Bol to môj úmysel.

Aby som mohol mať výkon na pracovisku, tak mojou stratégiou je tiež piť energy-veci. Najmä energeťáky, neskôr som pridal kofoly bez cukru, ku ktorým sa už ale vrátiť nehodlám.

Toľko asi moja stratégia. Ak mi ešte z nej niečo dodatočne napadne, tak napíšem.
Matej

Tuto napísal:Prebieha/la u vás práca v pohode? Akú stratégiu správania a prežívania v práci máte? Je tam u vás všetko v pohode?

Tak na to ti hneď odpoviem ne neprebieha u mňa práca v pohode. Mám konečne voľný víkend a vstávam o piatej ráno....a aj keď som unavená zaspať už nejde...cez týždeň som robila do 11-12 hodiny, čo úplne nabúralo moju spaciu stratégiu....totižto o 10 som vždy chodila spať a tak ma aj únava chytá, ale keď mam ešte plno práce tak idem neskor spať....no zaspať môžem len veľmi ťažko....cez deň som zrejme unavená....hlavne oči...o mojej chrbtici sa ani zmieňovať nebudem ale tŕpnu mi ruky....Verím, že to sú len prvé dni proste naučím sa ako spĺňať normy a potom to možno pôjde rýchlejšie aj prax budem mať....proste zatial práca - no dosť ťažká.....a nezaplatená úplne.....ďalší problém je, že asi nedostatkom sebavedomia tak aj keď niečo poviem niekomu v práci kolegyni atď.....tak potom si to v mysli ešte prehrávam a rozmýšľam čo si asi mysli ta osoba ....ako to asi pochopila...či dobre či zle ....a čo si mysli asi o mne.....proste toho sa musím zbaviť, ale zatial nemám žiadnu stratégiu na to.....proste ta zodpovednosť, alebo čo mi narúša moju spaciu stratégiu...a tiež veľa prace....absolútne som na to nebola zvyknutá....a teraz prepínam zase raz svoje sily.....ale ma to aj jednu výhodu mozog mi pracuje trošičku rýchlejšie a to mi v práci treba.....ale zase nie až do mánie alebo tak sa nedostávam....

Matej napísal:Zamestnanie celkovo má na mňa efekt taký, že sa cítim, že žijem plnohodnotne a zarábam peniaze (totiž nemám dôchodok affraid ). Skôr než by ma lámalo, ma povzbudzuje, aby som sa špeciálne snažil zostať "pri zmysloch" a usiloval sa o normálnosť. Aspoň do tej miery, do akej to môžem mať ja pod kontrolou.

Presne taký efekt ma aj na mňa zamestnanie....

Ahoj Mischelll!

Hneď v úvode Ti chcem najprv povedať, že si veľmi statočná a silná, držíš sa dobre!

Čo sa týka spánku a slabého sebavedomia, to je veľmi podobné, čo som mával aj ja v prvé týždne v zamestnaní. Zaoberal som sa tým, ako zákazníci asi berú moju pomalosť, čo si o mne myslia, ako ma vnímajú, tiež kolegyne či ma majú radi, že či nie som trápny alebo či ma neohovárajú. Chcel som sa každému páčiť a byť s každým zadobre. Bolo to dosť ťažké, vypĺňalo mi to v hlave najmä doma po práci veľa myšlienkového obsahu. Rozoberal som pri zaspávaní každú komplikovanejšiu situáciu z práce. To potom súviselo aj s mojou malou schopnosťou dobre regulovať spánok.

Myslím, že ak vydržíš ešte nejaký čas, tak sa to postupne utrasie. Vidím, že si silná osobnosť, ktorá ma preštudovanú motivačnú literatúru a riadi sa ňou. Máš aj vďaka tomu potenciál to zvládnuť, obzvlášť ak zvážim, že na Teba má zamestnanie celkovo efekt priaznivý čo do vplyvu na zdravotný stav a ochorenie. To je veľké plus. Naďalej nám píš, ako sa vec vyvíja. Veľmi Ti držím palce a prajem z celého srdca, aby sa to utriaslo a stala sa tá práca pre Teba veľkým prínosom po každej stránke.

Všetko dobré, Mischelll!

Ahojte, hodil by som kúsok aj z mojej stratégie, resp. skôr nestratégie. Po prvej atake som bol v práci ešte stále v skúšobnej dobe. Ale nejak sa podarilo ju prečkať. Na vysokých dávkach olanzapinu som bol ale veľmi unavený. Čo mi pred tým šlo bez problému, šlo stále horšie a horšie. Začal som si vyberať každú stredu dovolenku, aby som to trochu dospal. Moc to nepomáhalo. V práci pridali nejaký plán hodnotení - myslel som, že sa na základe toho len zmení plat - hodnotenie A B C. Dostával som C zakaždým ale robil všetko pre to aby to bolo lepšie. Nezlepšovalo sa... až dom tam nakoniec pohorel. V novej práci, ktorú som našiel relatívne rýchlo bolo všetko super. Až do prvého relapsu. Ale našťastie mi vyšli v ústrety a povinnosti na mňa dávali postupne a tak sa mi podarilo úspešne zapracovať. Teraz po 5 rokoch v tej novej firme som si našiel prácu novú. Už pred dvomi rokmi som o nich sníval a teraz som sa tam dostal. Všetky tie pracovné začiatky tu budú znova. Aké bude tempo práce? Aký budú kolegovia? Aký bude šéf? Ako často budeme cezčas? Na všetko toto mám vieru, že to bude lepšie ako to bolo v súčasnej práci. Ale istota nie je nikdy. Takže sa snažím riadiť 4 dohodami -
1. Nechrešiť slovom - zbytočne neohovárať starú prácu alebo príliš sa neobávať a v myšlienkach tak hrešiť nad novou prácou.
2. Nebrať si nič osobne - to že som opustil starú prácu neznamená, že ich nemám rád, že si ich necením, že som hodný zavrhnutia starými kolegami, bola to moja voľba a cesta ktorú som si teraz volil.
3. Nerobiť si domnienky - opäť ak mi nová kolegyňa napíše čosi čomu nerozumiem, radšej sa na to napriamo opýtam než aby som si myslel že to povedala alebo nepovedala preto a preto
4. Robiť všetko najlepšie ako viem - a teda do môjho nástupu dám celú mojú poctviosť, s maximálnym úsilím budem vykonávať pridelenú prácu a zároveň v starej práci zanechám všetko podľa najlepšieho svedomia tak, aby tí čo prácu budú preberať nenadávali zbytočne...

Toľko asi moje stratégie. Mischelll mám trochu zlý pocit z tvojej práce - že je to skutočne nezaplatená námaha. Verím, že si z nej vezmeš to najlepšie pre teba a bude to len k dobrému. Keby ale náhodou si chcela skúsiť ponuku kamaráta z KE, jeho ponuka stále trvá.

Majte sa pekne, nech sa darí!
J.

Ahojte

Tak už prvú xrchnavovu dohodu porušujem....totižto vďaka novej práci a par koleginam už začínam nadávať nie len na prácu....inak ja som nikdy predtým nenadávala....ale začínam mat už toho dosť....v práci zo mnou najlepšia kamoška vypiekla/oklamala ma.....a ja to riešim ešte stále.....bola som ukrivdená....ale čo život ide ďalej a musím s ňou vychádzať....tak len zatínam zuby....a pijem radle-ra aby som sa trochu upokojila....už tradične nemôžem ráno spať....budím sa o piatej....dnes výnimočne o šiestej....aj to som si ešte dve hodiny mohla pospať, ale čo už keď nemôžem znova zaspať.....ale aspoň, že som včera išla spať o deviatej.... aspoň aké také pozitívum....treba hľadať na všetkom....a podla motivačnej pesničky za všetko ďakovať....takže zatial toľko odo mňa.....

Ja mám svoju prácu v podstate rada. Nie je to ideálne, ale je to fajn. A to, že je to fajn si hovorím vždy ráno, keď tam idem... Viem, že to je s prácou ťažké... u mňa veľmi záleží od môjho psychického stavu... Keby však každí robil to, čo ho baví, tak by to vyzeralo inak...je to ale veľmi vyidealizované, ja viem... Chodíme do práce za peniaze a tie potrebujeme, čiže sa práce každí drží ako sa dá...
Mischell zmenilo sa niečo? Ako si na tom? Zvládaš to? Keď mi je ťažšie v roboty, zvyknem si spomenúť na tebe, že si veľmi silná, že to zvládaš. Neviem, či som to písala niekde, teda či som to aj poslala, ale ja som slaboch. V tomto si veľkým vzorom pre mňa, ako to zvládaš. Si veľmi silná žena a aj keby si odišla, môžeš byť na seba hrdá.

ester napísal:Mischell zmenilo sa niečo? Ako si na tom? Zvládaš to?

V prvom rade ďakujem za povzbudenia - až ma dojali....proste dobre to padlo....

Ach,....tak to čo som vtedy písala o tom ukrivdení som už spracovala...a zabudla....inak sa nedalo...zmena no skôr sa mi zdá, že k horšiemu musím len robiť či som v robote...či prídem domov....či je sobota či nedeľa....a ešte dobrovolné a zadarmo....výplata príde až koncom mesiaca....ale žiadne nadčasy nebudú preplácané.....proste nič...ale som rada, že to stíham a mam prácu...aj keď fantázia ma už opustila pri tvorbe tých materiálov...čo je trochu problém....mam aj s tým problém...že obsedieť a robiť v kuse....proste musím si robiť prestávky....lebo moja myseľ odmieta pracovať....som unavená....a ako vidno vstávam stále o 5:20 pričom kľudne by som mohla o 6:00 ale proste ja neviem vždy sa zobudím skôr....ale aspoň nie ako pred tým keď som riešila aj to ukrivdenie tak som vstavala o 4:00 takže asi lepšie....konečne zajtra som objednaná k doktorke....plánujem jej všetko do podrobná povedať....aby nejako to riešila to moje ranné vstavanie...inak bez rannej kávy ani neviem fungovať....a bez obednej taktiež....proste tak...ako zvládať - zvládam....ale nepamätam čo to je volný čas pripadne povinnosti doma...aj keď mama ma stále otravuje pod mi pomoc, no fakt robím ako ja si nevymýšľam....asi tak

Ahoj Mischelll,
dúfam, že sa to všetko po čase normalizovalo, teda tá práca. Viem, že si tie začiatky nemala vôbec jednoduché a verím, že teraz je to lepšie.

Ja sa vlastne nemám na čo v práci sťažovať. Teší ma nielen to, že pracujem s milými ľuďmi, ale aj skutočnosť, že práca nie je monotónna, ale naopak sa aj niekoľkokrát za deň mení. Sa mi to ráta, hoci výplata bude skromnejšia. 

Mischelll, držím Ti palce, aby si to všetko v zamestnaní zvládla a prípadne mala "šťastie" aj v ďalšom pracovnom živote. Prirodzene na Teba myslím, keď už "bývame" spoločne na fóre aj Zelle a prajem všetko dobré.

Súčasné moje zamestnanie je vcelku záťaž, hoci ktorá práca ňou nie je, však? Dá sa povedať, že sa mi sumár povinností rozrastá, pričom už cítiť nával, ktorý je spojený s vianočným obdobím. Objem tovaru, ktorý musím v systéme spracovať, sa zvyšuje, pričom decembrový nápor bude skúškou celej mojej psychiky. Už teraz chodí okolo 20 kartónov, veľkých krabíc plných tovaru denne. Zdá sa, že v decembri sa budem musieť vyrovnať so 40 krabicami a dodacími listami i faktúrami denne. Po Vianociach sa zas robia hromadné vratky, takže popri tovare budem spracúvať a baliť aj tie. Hoci v druhej polke zimy už sa vráti štandard tovaru na 10-15 krabíc denne, spolu s vystavovaním vratiek, reklamácií a riešením štítkovania, bude nápor na mňa aj vtedy, aj na jar naďalej porovnateľný s vianočným obdobím.

Takéto zavalenie povinnosťami ma subjektívne napĺňa pocitom užitočnosti, hoci skutočnú hodnotu generujú kolegyne predavačky, ktoré "vyberajú" od zákazníkov peniaze. Ale aj tak sa cítim, že robím niečo, čo svoju cenu má. To považujem za kladnú stránku môjho zamestnania.

Negatívom je početné babské "kolégium", ktorých častou témou sú klebety a druhí ľudia, ich správanie, čo povedali alebo nepovedali, ako to povedali, a tak. Sú v tom emócie, a to sa na mňa prenáša a občas ma to na pocit trápi. Ale nie je to taká vážna vec našťastie, iba drobnosť. Ja osobne mám stratégiu sa na ohováraní nepodieľať, nezúčastňovať sa na rozčulovaní, na nepokojoch, ani na žiadnych témach, ktoré riešia vzťahy medzi ľuďmi. Skôr nahadzujem taký akýsi úsmev a snažím sa usmievať, alebo rovno smiať. To mi prišlo doteraz ako najvýhodnejší prístup, pričom vďaka tomu obvykle nebývam terčom rečí. Som akýsi neutrálny polepetko, ktorý je s každým zadobre.

Akurát som aj ja, podobne ako Jožin, ukončil skúšobnú dobu. Práca sa mi páči, hoci niekedy je to ťažké na emócie, alebo na vyčerpanosť. Osobne však preferujem, keď mám tam stále čo robiť, než keby som mal hluchý čas. Momentálne mám sklz asi 1 deň, to znamená, že chodia maily s povinnosťami a musím ich dať "do poradovníka", kým sa k nim dostanem. Ale lepšie mať sklz, než sa nudiť, lebo aj to už som tam párkrát zažil.

Snáď to vydržím a pôjde to. Ak by to podmienky dovolili, rád by som zotrval v tomto zamestnaní aj viac rokov, možno dlhodobo.
Ďakujem za vypočutie.
M.

Za zákulisie zamestnania považujem aj psychickú pohodu zamestnanca (trebárs mňa). Dnes som prišiel do práce s tým, že som spal asi 2-3 hodiny a aj dni predtým neboli žiadna sláva. Prvú hodinu to ešte ako tak išlo, ale potom som cítil silnú únavu. Snažil som sa zautomatizovávať činnosti, aby som nevyzeral tak nefunkčne oproti tomu, ako som naozaj aj bol. Snaha o prekonávanie akosi nevychádzala a môj stav som si uvedomoval, ale nemohol som to zásadne ovplyvniť. Šéf mi síce nič nepovedal, ale asi si myslel svoje. Doma som si trocha zajedol a poď ho pod paplón. Pospal som asi 3 hodiny a dosť ma to občerstvilo. Uvidím aká bude noc teraz. Ide piatok a vííííkend, teším sa na dospatie.

Ja som sa v ziadnom zamestnani dlho neohriala, lepsie povedane, vzdy som zahodila skvelu prilezitost. Studovala som konzervatórium, husle, klavír, gitaru a mám z neho titul dis.art( diplomovaný umelec) a celkovo som bola hodnotením vždy pomerne vysoko. Ale ako mi prepuklo ochorenie, tesne tesne po škole, teda ešte po maturite a do absolutoria som sa akože doplazila, tak potom aj talent aj vsetko slo dolu vodou. Prestala som cvičiť...uchytila som sa ale v orchestri v Ziline, kde som sa ohriala 4 mesiace a potom ma dirigent vyrazil so slovami, že hoci som vynikajúca huslistka,ale mizerná tímová hráčka, nevedela som sa podriadit, spolupracovat, isla som ako vlk samotár a orchester takto nemože fungovat. Bud ťahajú všetci za jedno lano,alebo sa to cele rozpadne. Potom som šla učiť na základnu umelecku školu...pohoda. Male deti čo posluchali na každý ,,povel,, , minimalna namaha,ale potom mi riaditel pridaval viac a viac deti a bolo mi horsie. Halucinacie, hospitalizacia, depresie a potom znova dokola, tak dalsia vypoved. Potom som sla do anglicka, kde som hrala v mensom jazzovom orchestri a popritom cez den pracovala na páse v kozmetickej firme , kde som balila prípravky.A vyhodili ma po 2 dnoch, lebo som bola manualne poleno a hlavou mi prudili ťažke myslienky a na pracu som sa vôbec nesustredila a pás stál kvôli mne každých 5 minút. Potom som šla pracovat ( všetko v anglicku a stále popri jazz orchestri) do food-u, kde som pripravovala chlebíčky, čo som takisto nezvládla, lebo pás šiel na mna prirychlo a stihla som šmariť na toast plátok šunky a to bolo všetko.Ale držali ma tam až 15 dní...tak som po priznaní, že som absolutne manulane neschopne poleno kaslala na tento druh roboty a venovala sa muzike. a takisto teraz ked sa chystam studovat ten film.Ja som schopna len na umenie. Keby sa mam zivit inou prácou, neprežijem jeden týžden..takže to je moje tajné zákutie, umenie...