Průvodce vysazovaním léků

Ahoj Matej, ako dlho si na zníženej hladine čo pozorujes zhorsenu naladovost? Ináč v zmysle príručky - zistenie, že lieky potrebuješ a prispievajú ti je len dobre. Je dobré, že si zistil čo ti robí dobre. Ak by to bolo krátko - mesiac dva tri po znížení dalo by sa to považovať za nezvyk tela že už nedostáva onu látku. Ak je to už dlhšie tak azda ti fakt je lepšie s ním. Nie je dôvod sa cítiť sklamane. A v zmysle minimalismu? Nepoznám presne tú teoriu ale bral by som to takto: našiel si minimálne množstvo liekov ktoré maximalizuje tvoju pohodu. Tolko za mňa. Drz sa!
Jožin

xkrchnav napísal: Ak by to bolo krátko - mesiac dva tri po znížení dalo by sa to považovať za nezvyk tela že už nedostáva onu látku.

Vďaka, Jožin, za pohotovú reakciu. Môžem potvrdiť, že si ma citovanou vetou povzbudil. Nakoľko naozaj som na nižších dávkach krátko, asi mesiac, a aj to nie vždy. História je takáto:

• do júna: Orfiril 1500 mg denne (500-0-1000) - cítil som sa prevažne dobre (okrem jari, kedy dr. experimentovala so znižovaním Escitilu)
  
• jún-júl: Orfiril 1000 mg denne (500-0-500) - cítil som sa prevažne dobre
  
• august až do 13. septembra: Orfiril 500 mg až 750 mg denne - boli zhoršené stavy, no myslím si, že aj pre prudké zníženie Escitilu
  
• 13. september až do konca októbra: Orfiril 1000 mg (500-0-500) - cítil som zlepšenie, stabilizáciu
  
• november do súčasného decembra: Orfiril 750 mg denne (pravidelné vynechávanie večernej dávky) - cítim zhoršenie, výkyvy, náladovosť, zlé znášanie stresov, podráždenosť, sociálne utiahnutie
  

Z tohto prehľadu vyplýva, že už viac ako pol roka som na ordinovanej dávke 1000 mg denne, ktorá stačila na stabilizovaný stav. A na zníženej dávke 750 mg som len počas novembra, čiže sotva mesiac. Je to v zmysle Tvojej otázky krátko. Preto sa teším, lebo v duchu Tvojich slov môže ísť len o to, že mozgu chýba tá látka... valproát.

To je následne vlastne dobrá správa, lebo ešte smiem odvážne pokračovať v zníženej terapii a dôkladne pozorovať svoj stav. A vyčkať do januára, či sa mi to ustáli alebo zlepší. Možno moje nádeje na minimalizované množstvo liekov si môžem živiť naďalej.

xkrchnav napísal:našiel si minimálne množstvo liekov ktoré maximalizuje tvoju pohodu.

Veľmi krásne povedané. Vďaka.
M.

Matej,

ja si myslím, že to dosť silíš a unáhluješ. Organizmus si musí zvyknúť na nižšiu dávku a to chce čas. Pokojne aj pol roka až rok na jednej dávke - podla mna. Silnú rolu v tom hrá i ne/priazeň obdobia. Keby bolo obdobie na vysazovanie vždy priaznivé, šlo by to rýchlejšie, ale občas nám okolnosti nemusia "hrať do karát". Chce to trpezlivosť.

Držím palce!
regina

Ďakujem, regi.

Veru, je to ťažké znižovať ten Orfiril. Cítim jasné negatívne dopady. Včera som mal deň ešte ako tak dobrý, ale chytá ma často akási vážnosť vo výraze tváre. Som proste "bez nálady". To je asi pomenovanie, ktoré môj stav často vie dobre vystihnúť. Verím, že je spôsobované nedostatkom valproátu - hapruje mi to hore-dole od skvelej veselej nálady smerom k "beználadovosti". Táto beználadovosť nie je depresívnym výkyvom, hoci občas také črty naberá. Vtedy sa mi nechce usmievať, som vážny, nemám zmysel pre humor, nechce sa mi vtipkovať, rozprávať, som mĺkvy, zamyslený, unavený a celkovo aj sa mi nechce plniť povinnosti. Nehovoriac o určitej podráždenosti v mysli a hádaniu sa v sebe s imaginárnymi predstavami. Reginka a X ste ma veľmi povzbudili, takže dúfam, že naozaj treba dlhšiu dobu brať zníženú dávku, a nie hneď zvešať nos a vyhodnocovať zníženie ako neúspešné po sotva mesiaci snahy. Zapisujem si na spôsob Jožina tiež do tabuľky, ako sa mám a ako zvládam znižovanie. Tabuľku som si zaviedol hlavne preto, aby som získal jasný prehľad, kedy večernú dávku vynechávam a kedy si ju naopak dávam. Občas sa totiž stane, že si ju nedám 2 večery po sebe, čo potom znamená pokles nie na 750 mg denne, ale ešte menej. A to nie je dobré.

Skúsim byť na takejto dávke dlhšie, baraj až do konca januára, kým s dr. nevymyslíme ňou kontrolované znižovanie pomocou 300miligramových orfirilových dávok.

V práci ma čaká už len týždeň a pol náročného obdobia, takže predpokladám, že to už nejak zvládnem, aj keby som mal mať občas "beználadovosť". Vynasnažím sa.

M.

Vo štvrtok som bol na kontrole "u sestričky", pričom mi dala recept na lieky. Potvrdil som jej do záznamu, že prechod na Invegu bol hladký, neboli žiadne komplikácie, žiadne nové nežiaduce účinky a že aj stav je naďalej ok. Stále beriem lieky, jak už ma poznáte, teda Escitil 20mg, Invega 6mg a Orfiril Long cca. 750 mg. Valproát je, stavím sa, hlboko pod terapeutickou hladinou, keď bol nízky už pri tisícke denne. O to ľahšie by mohlo byť, dúfam, jeho vylúčenie zo "systému" tela. Okolo 20. januára by som nabehol znovu na kontrolu, tento raz si aj počkal na lekárku a podľa našej predošlej dohody by sme vykročili v ústrety 300miligramovému Orfirilu. To by znamenalo zníženie zo "750" mg na 600 mg denne. To už je fakt len symbolická dávka, nakoľko na moju hmotnosť a pohlavie by som pod 1000 naozaj nemal ísť, ak by som mal záujem o jej terapeutické účinky. Neviem, ako dlho budem brať tých 600 po januári - múdrejší budem až po kontrole.

Čo sa týka psychického a zdravotného stavu, tak zdá sa, že je naďalej stabilný a dostatočne kvalitný na to, aby som znášal stres v práci, vianočný zhon, depresívne počasie, tlaky vo vzťahoch s ľuďmi a tak podobne. V tento uplynulý týždeň moja spomínaná beználadovosť nebývala až tak často, skôr len na krátky čas a sporadicky. Vyzerá to tak, že by som mohol nízku dávku valproátu dotiahnuť do konca a vydržať to. Veď už len 4 smeny vianočného zhonu...

Záver: Vidím to celé optimisticky. Už teraz sa teším, keď Orfiril zmizne z mojej krvi a vrhnem sa na zníženie Escitilu z 20 mg na 15 mg, aby som jedol lieky len čisto ráno.

Hurá do toho.
M.

Asi ma zbijete, ale som nedočkavý, a tak som si pred vyše týždňom znížil Orfiril na 1-0-0 (teda iba ráno 500 mg). Môj mozog kupodivu fungoval normálne a beználadovosti nebývali časté, ani zdĺhavé. Dá sa povedať, že posledné smeny pred Vianocami som frčal bez nejakých problémov - zdá sa, že ešte lepšie, než v dobe okolo 10. decembra. Takže stupňujúci sa nápor v práci v kombinácii s púhymi 500 mg Orfirilu mi nespôsobili žiadne zhoršenie stavu. Som tomu nadšený a už si vedome po zdolaní tejto skúšky večernú dávku nedávam vôbec. Večer už nejem žiadne lieky.

Takže teď už len ráno Invegu (6mg), Escitil (10mg) a Orfiril Long (500mg), potom na obed jeden Escitil (10mg) - a to je všetko.

Som rád, že telo si už na katastrofálne znížený valproát akosi zvyklo. Vyzerá to celé nádejne. Už sa teším na január, keď ho s doktorkou oficiálne zlikvidujeme.

Matej

Ešte 2 týždne, kým pôjdem lekárke na znižovanie Orfirilu. Osobne by som ho už vyhodil z medikácie teraz hneď. Som už vyše 2 týždne bez večernej dávky a necítim žiaden negatívny dôsledok takéhoto kroku. Naopak, mám pocit, že mi je bez neho lepšie a cítim sa slobodnejšie, že si nemusím večer nič dávať.

Bojím sa ale sám od seba si dať Orfiril z 500 mg denne na nulu. Mám pred tým akýsi rešpekt, že či to nie je nejak naviazané na mozgové chémie, že by som mohol dostať dajaký šok, epiletický záchvat alebo tak. Tak je možné, že to vydržím až do kontroly... aby to korigovala sama psychiatrička radšej.

Zatiaľ hodnotím svoje znižovanie v roku 2015 ako kladnú skúsenosť. Spôsobovalo mi to rôzne turbulencie v náladách, niektoré z nich boli veľmi zlé. Ale vo výsledku som dnes v situácii, kedy môžem hovoriť o úspešnom znižovaní. Predpokladám, že jar 2016 bude o znižovaní Escitilu z 20 mg na 15 mg, aby som bral iba 1 antidepresívnu tabletku denne. Doktorka by určite súhlasila, lebo mi to viackrát sama navrhovala, to len ja som sa veľmi bránil siahaniu na escitalopram.

Pokračujem teda ďalej v bojoch.  
M.

Matej, chcel by som sa Ta opytat, ako si sa dokazal zbavit benzodiazepinov. zaujima ma to najma v suvislosti s kolisanim Tvojho stavu. ze ako si si vedel rozkazat, ze si ho nedas, hoci si mal napriklad depresivny vykyv alebo prazdnotu.

ja uzivam rivotril, ale nie kazdy den. chcel by som sa ho vsak uplne zbavit, len neviem ci zvladnem odolat a neuzit ho v case krizy. chcel by som to dosiahnut, preto sa Ta tu pytam, ako si to zvladol Ty. ako si zvladol jednoducho pretrpiet krizu bez bzd?

vdaka.

Nie som si istý odpoveďou. Najviac mi pritom pomáhala externá motivácia, a síce že mi sestrička skrátka odmietala anxiolytikum v dostatočnej miere predpísať. Takže som bol v situácii, kedy som mal jeden blister Oxazepamu a vedel som, že mi nabudúce aj tak Oxazepam nepredpíše, lebo trvá na názore, že by som si mal dávať sotva 2-3 tbl. za mesiac. Tento názor sestričky, ktorý nepriamo podporila svojou nečinnosťou aj doktorka, ma posunul do krajností, kedy som mal krízy a výkyvy a červenania, ale bol som nútený si tabletky šetriť na tie extrémnejšie psychické stavy. Postupne som si všimol, že dokážem aj týždeň nezjesť žiaden Oxazepam, pričom krízy postupne tak, ako prišli, aj odišli, a to bez pomoci anxiolytika, skrátka samé od seba, alebo vyspaním sa, alebo motivovaním sa. Keď som dosiahol stav, že som si dal anxiolytikum zrazu len raz až dvakrát za celý mesiac, tak som si povedal, že skúsim aj extrémne stavy (napr. silné červenania a trémy v škole a na ulici) jednoducho riešiť bez tabletky. Bol som v tej dobe už navyknutý, že všetky tie úzkostné stavy netrvajú dlho a prejdú samé. Jedného pekného rána v lete som sa obhliadol za sebou do minulosti a zistil som, že som si už nedal benzodiazepín dosť dlhú dobu. To už som začal básniť o tom, že som ich akože vysadil, takže som sa posilnil v rozhodnutí si ich nedať na základe silného nadšenia, že ich aj tak vlastne už nejem.

Takže najviac mi pomohla vlastne politika mojej doktorky a jej sestričky, ktoré, keď ma prebrali z Bratislavy, tak ihneď so zlou dušou sledovali moje každodenné užívanie anxiolytika. Zatiaľ čo u predošlých lekárov to bola bežná vec, u tejto doktorky sa to stalo predmetom svárov a jednoducho mi to zatrhla. A ja som sa tejto novej situácii chtiac-nechtiac musel prispôsobiť.

Hlavnou motiváciou si nedať tbl. v čase krízy mi teda bolo to, že som tých tabletiek mal žalostne málo k dispozícii a bál som sa, že ich nebudem mať poruke, keď príde skutočnejší extrémnejší psychický stav. Toto presne mi fungovalo, že prečo som si tú tbl. vlastne v čase kríz nedával a že prečo som radšej zvolil ich pretrpenie.

Držím palce.
Matej

Matej, dakujem za vycerpavajucu odpoved.

na seba zrejme aplikujem to, ze si ich budem davat predpisovat co najmenej, aby som ich mal teda relativne malo v zasobe a tiez budem nuteny si ich setrit na najhorsie casy. myslim, ze je to dobra strategia, aj ked mi je trochu luto, ze Ty si bol k nej vlastne donuteny. no dolezite je, ze to malo u Teba pozitivne vyustenie a si bez dalsieho lieku naviac. tiez by som to chcel dosiahnut.

skusim to teda takto. ale tiez sa budem snazit vedome, volou, nebrat si ich, hoci ich mam este dost.

vdaka a vsetko dobre, nech Ta pocitiy prazdnoty, ktore si nedavno spominal obchadzaju a Ty sa mas fajn.

Ešte by som rád doplnil, že ako sa mi postupne menila predstava, že čo je to vlastne extrémny psychický stav.

Skrátka, na začiatku februára 2015, keď som prešiel k novej doktorke, som považoval za nutné, kedykoľvek vyjdem von z bytu na ulicu, si dať anxiolytikum. Čiže bežné rozrušenia, psychické nepríjemné stavy, úzkosti a červenania v kontakte s inými ľuďmi som považoval za dôvod už len z princípu prevencie si dať benzodiazepín. Ako som začal mávať u novej lekárky tabletiek nedostatok, tak som začal nejak pomaličky posúvať hranice, oddeľujúce situácie, kedy si už anxiolytikum dám, a situácie, kedy to skúsim vydržať bez tabletky. Náhle som chodil na ulicu bez tabletky a Oxazepam som jedol, keď som mal ísť na omšu, alebo do školy niečo prezentovať na seminár, alebo na kurz. Neskôr, pri ešte väčšom nedostatku tabletiek, som už skúšal nedať si tabletku ani pri omši, ani na bežnom seminári, tobôž nie iba keď idem po ulici. Za vážny psychický stav, kedy je nutný benzodiazepín, som považoval napr. silný chlad vonku, ktorý zhoršoval úzkosti, alebo keď som bol na kurze účtovníctva. A napokon som skúšal vynechávať tabletky aj cez "extrémne stavy", pričom už sa začalo otepľovať, takže už mi počasie nerobilo úzkosti. V podstate až na jeseň 2015 sa mi začali s chladnejším počasím obnovovať úzkosti a červenania a zlé stavy na uliciach. To už som však bol zvyknutý si nedávať žiadnu tabletku, riešil som to len vrátením Escitilu späť na 20 mg.

Takže sa mi to takto postupne posúvalo. Bol to vlastne akýsi proces odvykavania si. To by som doporučil aj Tebe, hoci by si mal u svojej lekárky benzodiazepínov dostatok. Tiež sa dá postupne posúvať to, čo považuješ za "bez tabletky nezvládnuteľný psychický stav". Postupne sa dá osvojiť skúsenosť, že existujú viaceré stavy, kedy sa to dá prebolieť aj bez benzodiazepínu. Možno by si to dokázal aj bez externého tlaku zo strany reálneho nedostatku Rivotrilu.

Držím palce.
Matej

Lístie, Tebe ten Rivotril na niečo pomáha? Lebo mne benzodiazepíny nikdy neboli osožné, maximálne ma uspali, ale že by som sa po nich lepšie cítila, to nie. Ani v minulosti, ani teraz. Suším tiež doma nejaký Rivotril, ale asi ho vyhodím v lekárni do zberu. Na druhej strane zase cítim zmenené dávky Alventy, preto som rada, že sa mi ju tento rok podarilo znížiť po 5 rokoch z 225mg na 150mg