Průvodce vysazovaním léků

Práve som dopozeral jednak video, ktoré X uviedol ako propagačné k návšteve ČR, a jednak video, kde Will Hall hovorí o liekoch a možnostiach ich vysadenia:
https://www.youtube.com/watch?v=ESfzeiaiuQw

Najviac som si vzal z tých videí dve informácie:

• moje ochorenie je v základe určitou fatálnou krízou, do ktorej som spadol v priebehu puberty a adolescencie v dôsledku problémov s pleťou, červenaním, traumami z neharmonického domáceho prostredia (alkoholizmus), traumy z pedofila tiež. Bola to kríza, ktorá sa rozťahala medzi rokmi 2003 až 2010, pričom v rokoch 2010-2013 prebiehalo "recovery" z krízy. Ťažkosti boli dlhodobo podporované rozmaznanosťou, zlým životným štýlom, stresujúcim četovaním, duchovnými problémami, chronickou nezrelosťou povahy a vývoja osobnosti. Do značnej miery to bola moja chyba, ďalej príčiny sa nájdu aj v okolitom prostredí a okolnostiach. Od roku 2010 som započal recovery z dlhotrvajúceho obdobia temna, z "psychiatrickej krízy". To, že som bol v nemocnici dvakrát, neznamená nemožnosť zotavenia, nakoľko ani medzi jednotlivými obdobiami hospitalizácie nebola moja kríza v základe vyriešená a vysporiadaná. Takže elektrošoky len resetovali stav, no myseľ zostala vo svojom úze a vo svojom krízovom stereotype a myslení. Preto sa symptómy naďalej prejavovali, obnovovali, až napokon došlo k ďalšej hospitalizácii. Chcem teda povedať, že Will Hall mi tak trošku dopomohol teraz chápať svoju poruchu ako krízu, ktorá niekedy začala, nejak sa javila, dlho opantávala a z ktorej je napokon aj cesta von, čo sa istým spôsobom do značnej miery v rokoch 2012-2015 deje. A preto vlastne nejestvuje dôvod, prečo by som z nejakého princípu musel brať psychofarmaká do smrti z titulu diagnózy a jej definičného oboru. Hall mi ukázal, že vlastne po dlhotrvajúcom prekonávaní krízy a jej úspešnom zvládnutí, riešení a integrovaní by som mohol farmakoterapiu postupne opúšťať, hoci niektoré symptómy sa budú objavovať spontánne i naďalej. No už nebudú živené a rozmáhané krízovým režimom v mojej psychike.
  
• Will Hall má názor, že psychofarmaká pôsobia ako psychoaktívne látky, ktoré menia stav vedomia tak, že dokážu často v tomto zmysle pomáhať. Je to pre mňa nová informácia, preto neviem, či jej mám veriť. Doteraz som to vždy chápal cez hypotézu o chemickej nerovnováhe v mozgu, ktorú lieky riešia, a nie prirovnávať psychofarmaká k mechanizmu účinku drog. Ešte musím túto informáciu viacej spracovávať, nakoľko je to naozaj pre mňa nové, no každopádne zaujímavé. Zároveň je to dosť podstatná správa, nakoľko by sa potreba riešiť svoje už teraz mimokrízové stavy psychoaktívnymi látkami zdala ako nie nevyhnutná. Preto postupné a kontrolované vysádzanie môže mať takto otvorenú cestu.
  

Naďalej ma opantáva myšlienka Hallovho prirovnania mechanizmu účinku psychofarmák k mechanizmu účinku psychoaktívnych látok. Hlbšie sa nad tým celé poobedie zamýšľam a predstavujem si, aké by to bolo bez aktívnych látok vlastne fungovať. Že či reku by som dokázal normálne žiť v akomsi naturálnom vedomí, prirodzenom, prírodnom, bez dodatkov psychofarmák, kofeínov, taurínov. Teď vlastne chápem, že môj neúspech vysadiť dlhodobo kofeín a taurín sa realizoval preto, že som naďalej utlmený a unavený z psychofarmák, takže zbavenie sa energeťákov a kapučína by mohlo byť pomýšľané až v období po vysadení farmakoterapie. Neviem si presne predstaviť to moje čisté, naturálne a prirodzené vedomie bez akejkoľvek aktívnej látky. Zažil som ho naposledy buď v rokoch 2003-2005, kedy som sa ešte neliečil, no už som lietal v kríze, a teda mi bolo zle. Ale pred krízou, wau, pred krízou to bola doba. Voľakedy v rokoch 1995-2000 som bol na druhom stupni ZŠ, pričom vtedy som nepil žiaden kofeín, ani taurín, ani psychofarmaká. Žiadnu aktívnu látku, ani ginko. Mával som veľa energie, družnosti, dobrej nálady, všetko išlo akosi ľahko. Ale neviem, či má svoje opodstatnenie skúmať svoje stavy už tak hlboko v minulosti, nakoľko to už sú časy detstva a psychika i fyzično detí je svojsky špecifické. Ako sa píše v jednej múdrej knihe: "Deti, to nie sú malí dospelí."

Dúfam, že Vám moje úvahy až tak nevadia. Je to pre mňa všetko zaujímavé a nové, tak to vnútorne reflektujem. Redukovať psychoaktívne látky je pre mňa v súčasnosti vcelku dôležitá téma...

M.

Porovnávať psychofarmaká s psychoaktívnymi látkami je trochu zradné, pretože tie mechanizmy účinku na molekulárnej úrovni sú odlišné. Úlohou psychoaktívnych látok je dostať vedomie mimo normálneho stavu, úlohou psychofarmák je dostať vedomie do normálneho stavu. Pozor na neprimerané nadšenie z vysadzovania, následky môžu byť kruté...

Už aj ja som chcel napísať "krotivý príspevok" dokonca v tej knížke, ak si si ju kúpil - Cesty k zotavení - je písané o stave - zotavovací šok... alebo niečo v tom zmysle, žiaľ už ju doma nemám a nepamätám sa presne. Ale šlo o to, že ak sa človek dozvie, že cesta je monžá, prípadne ako na to tak začne nasávať informácií viac a viac, viac textov, videí, akcíí, spoločných stretnutí (apsoň u mňa to tak narastalo) a je viac a viac nadšený a dobre si napísal - opantaný. Takže opatrnosť je stopercentne na mieste. Ale každopádne držím palce a budem rád ak sa podelíš o tvoje pátranie na čo si v tomto smere došiel. K účinku na molekulárnej úrovni - mimo normálny stav a do normálneho stavu? Čo by sa stalo "normálnemu" človeku po 40 mg Zyprexy denne? Predpokladám, že by moc v normálnom stave nebol... Takže by som povedal že sú to psychoaktívne látky rovnako ale jedny aktivujú a druhé možno utlmujú ale princíp, že to nie je "normálne" je stejný... jedného jedny "rozjedú" jednému také nestačia... nie som chemik fyzik nič ale verím tomu, že to je proste kontrolovaná droga taká či onaká... ak by niečo normalizovalo tak normálnemu človeku by to nič nemalo spraviť nie?

A to som ešte nepísal o antidepresivach. Tam už tá podobnosť s rekreacnymi drogami je dosť veľká...

Nemôžeš porovnávať chorého človeka a zdravého človeka.

Prečo? Antibiotiká zdravému vyhlusia pár baktérií, ale zmení to niečo na povahe ATB? Nie. Takže antipsychotika a antidepresiva proste psychoaktivne látky sú... niekomu drogy "rozjedu" psychozu niekomu ne. Ale každému to robi sarapatu v hlave. Prepáč, trochu som sa rozohnil, nie je to mierne proti tebe ak to tak znie...

Nejdem tu nikoho presviedčať, aby lieky užíval, alebo neužíval, každý ma svoj rozum. Len aby ste si potom neobíjali hlavu o stenu.

Čo sa týka mechanizmov účinku liekov, odporúčam knižku Molekulárna neuropsychofarmakológia Pri psychofarmakách nejde len o nejaké tlmenie a povzbudzovanie, to je akoby som povedala, že počítač spočítava čísla a to je všetko. Ale keďže si sa neprimerane nadchol tým porovnávaním psychoafarmák a drog, je podľa mňa zbytočné tu niečo vypisovať, lebo ty si sa už rozhodol.

V základe máš U PC pravdu. Nič iné než 0 A 1 a ich sčítanie.... čítať knižku určite nebudem. Nenavadzam že lieky sú nahovno. Rad by som bol ak by si sem uviedla svoje znalosti A skúsenosti v tomto smere. Už v minulom príspevku som sa ospravedlnil. Nastvava má to to je pravda. Ale chcem vedieť z oboch strán. Díky ak máš so mnou ešte trpezlivosť.

Nemusíš sa ospravedlňovať, ja to neberiem osobne. Moje skúsenosti v tomto smere-myslíš, že ja som neznižovala a nevysadzovala? Tiež nie som nadšená z toho, že musím užívať psychofarmaká, ale bohužiaľ je to asi nutné. Teraz znižujem AD, pomaly, postupne, ale posledných 5 rokov sa mi nedarilo. Teraz to vyzerá, že sa dostanem na dávku spred 5 rokov. Keď porovnám život pred nasadením liekov a po ňom, tak je to neporovnateľné. Užívam to 18 rokov. Držím sa v práci, žijem samostatne a hlavne dokážem existovať v ľudskej spoločnosti, čo bolo predtým nemysliteľné. 4 roky som bola neliečená a nikomu neprajem tie stavy.

Aby som pravdu povedal, filipka, aj ja si ťa veľmi vážim. Čítam tvoje, teraz trochu sporadickejsie, príspevky rád. S myšlienkou, kto asi sedí za počítačom identifikujucim sa týmto nickom. Trochu tajné dúfam, že tá raz budeme počuť na zellu, lebo tam je pár ľudí, čo hľadajú radu s liekmi, a povedal by som, že momentálne tam nie je nikto, kto by o nich vedel tolko čo ty. Preto dúfam, že som ťa mojim osocovanim neodplasil tak, že túto tému pár dní neotvoris. Dnes už je neskoro, ale nehadz so mnou flintu do zita. Rozhodol som sa nasrat? Neviem. Dovolil som si to? Možno. Tak alebo tak znamená to, že je na mne ešte hodne práce než budem schopný hodný odvážny toho žiť bez liekov...