F23.0 - čo si o tom myslíte?

Ahoj

Momentálne mám diagnostikovanú F23.0 - Akútna polymorfná psychotická porucha bez príznakov schizofrénie. Tento stav trvá už 1 rok. Chcel by som Vám popísať
celý priebeh mojeho ochorenia. Počas strednej školy som sa dostal do partie kde sa fajčila tráva a tak ďalej. V tomto období som skúsil marihuanu, LSD a pervitín. V zásade som tieto veci skúšal len preto že som sa vyskytoval v ich blízkosti, nie preto že by som ich vyhľadával. Čo je ešte zaujímavejšie, nikdy som si tie stavy neužil, skôr som mal nepríjemné zážitky. Najmä paranoju a dysmorfobické stavy (nechcem konkretizovať o čo išlo, no jednalo sa o moju tvár). Čiže v tomto čase som sa prvý krát stretol so psychózou, čo som vtedy ešte nevedel že je psychóza, to viem až teraz spätne posúdiť. Bolo to celkom obmedzujúce, ale vtedy som si neuvedomoval že je to duševná choroba, myslel som si že môj pocit dysmorfofóbie je opodstatnený, že vychádza z reality. Toto obdobie trvalo cca rok, v stave paranoje som zmaturoval a prijali ma na VŠ.
Počas prázdnin moje stavy paranoidné ustúpili a našiel som si priateľku. Znova sa my moje problémy vrátili asi po cca dvoch rokoch, potom odozneli (bez lekára a liekov), potom kľud 2-3 roky, znova paranoja na cca 2-3 mesiace, zasa kľud až do minulého roku. Za toto obdobie som doštudoval VŠ, oženil som sa, mám 2 deti, zodpovednú prácu. Všetko bolo ok až do minulého roku, paranoja pomáličky začala nabiehať a tiež dysmorfofóbia, bolo to silnejšie ako v minulosti. Myslím že stresy v práci a v rodine (deti) tomu napomohli. Musel som zájsť k lekárovy, ten stanovil F23, psychológ doladil diagnózu na F23.0. Keď som menil psychiatra, do výstupnej správy napísal ako možný vývoj mojej choroby do BAP.

Čo si o tom myslíte? Je tu medzi vami niekto kto má diagnostikovanú BAP so psychotickými prvkamy? Prípadne čo si myslíte, aký vývoj môžem očakávať? Viem nenapísal som veľa detailov ale všetko doplním ak budete chcieť.

Ahoj kerut

S dysmorfofóbiou s psychotickými príznakmi som sa stretol pri svojej hospitalizácii v Trnave v roku 2010. Vtedy som chodil na skupinku úzkeho okruhu psychotikov, ktorí tam akurát boli (lebo inak v drvivej väčšine tam boli hospitalizovaní alkoholici) a práve na tejto skupinke bola jedna mladá švárna žena, ktorá týmto trpela. Vysvetľovala veci ohľadom svojej tváre a svojich dojmoch, aké zo svojej tváre má. Cítila sa škaredá. Nevedela to presne opísať, alebo myslím že sa skôr o tom trochu ostýchala hovoriť, lebo bola v akútnej destabilizácii stavu, kedy ešte stále verila, že my ako ostatní spolupacienti môžeme tie jej "škaredosti" a "nedokonalosti" vidieť, a vystaviť ju tak ani nie posmechu, ale skôr nežiaducej pozornosti a nežiaducemu posudzovaniu.

Myslím si, že môj prvý psychiater narábal bežne v mojom prípade s týmto psychiatrickým termínom a usudzoval, že aj vysvetľovanie mojej sociálnej fóbie, ktorú som vedome zakladal na vlastnej červenavosti, je len psychotickým bludom vrcholiacim v dysmorfofóbii. Činil tak zjavne preto, že nikdy nevidel moje červené fľaky na tvári. Ale mám dosť svedkov v priebehu života, ktorí mi potvrdili, že moje obavy sú reálne a nie sú bludné a prehnané. Preto sa od tohto typu psychotickej delúzie upustilo, pričom pri prevalení schizofrenických symptómov sa už tento pojem s mojou psychiatrickou kauzou definitívne prestal spájať.

Môžem Ťa, drahý kerut, aspoň tak pochopiť, že tiež moje dlhoročné strachy a problémy boli spojené s tvárou a tiež som pacient liečený na psychózu, hoci moja diagnóza je inakšia. Cesta vedie, myslím, cez postupné navyknutie na problém tak, aby Ti zovšednel. A to za pomoci určite antipsychotík a antidepresív, obzvlášť antidepresív, ktoré zmierňujú a liečia pošramotenie Tvojich sociálnych schopností, ako je komunikácia s ľuďmi, otázka sebavedomia, sebaprijatia a sebaprezentácie, ako i zvládanie Tvojej sociálnej roly v živote. Pamätám si, že minimálne 5 rokov som neriešil vážnejší problém vo svojom živote ako červenanie a problémy so svojou tvárou. To bol proste top problém, ktorý nasiakol celou mojou psychikou a osobnosťou do špiku kosti. Všetko sa točilo len okolo neho. Mal som z toho značné depresie, žiadne sebavedomie, prežíval som temnotu, vhĺbal som sa do negativizmu a do nefalšovaného pesimizmu. Postupne, ako šli mesiace, som pri úspešných liekoch, ktoré beriem poctivo každý deň, dosiahol čoraz prijateľnejší stav, kedy som už nevnímal tento problém ako niečo podstatného. Dokázal som sa oslobodiť a od veci odosobniť. Dokázal som vystúpiť v zbroji proti svojim dojmom a posudkom o tom, aké dojmy majú údajne druhí zo mňa.

Takže chce to poctivé branie liekov, najmä antipsychotík a antidepresív zo spektra bojovníkov proti sociálnym strachom. Ďalej úplná abstinencia od akýchkoľvek návykových látok, vrátane alkoholu. Psychohygiena v celej svojej zložitosti - mám na mysli najmä čítanie kvalitnej motivačnej literatúry, zameranej na sebavedomie a zvládanie sociálnych interakcií. Osobne ja napríklad k tomuto využívam aj služby solária - lebo mám výrazne bledú a bielu pokožku, ktorá sa mi jednoducho nepáči. Preto sa pravidelne opaľujem v soláriách, hoci to niektorí považujú za babské a takých chalanov majú tendenciu podozrievať z homosexualizmu alebo metrosexualizmu. Ja to jednoducho potrebujem pre svoje vlastné sebavedomie a preto, aby som sa cítil v tvári dobre. Pomáha to, tak čo, no nie? Ty máš ešte navyše vzťah s manželkou, snáď Vám to vychádza dobre a mohla by Ti byť v týchto psychotických dekompenzáciách oporou.

Pýtaš sa na možný vývoj Tvojej poruchy - neviem to síce odhadnúť, ale ako laik by som to videl optimisticky. Veľa môžeš urobiť Ty sám, ako som Ti už tak trochu naznačil, a síce svojím proaktívnym prístupom. Schizoafekťáci a schizofrenici to majú ťažšie v tom, že často majú oslabenú vôľu, až to vyúsťuje do chorobnej avolície, takže si nemajú sily pomôcť sami zo seba. Tvoja psychóza má v tomto veľkú výhodu, takže Ti ju odporúčam smelo využiť.

Držím Ti mocne palce a želám všetko dobré.
Zdravím Ťa, kerut.
S úctou
Matej

moj nazor (podlozeny nazormi psychiatrov) je, ze ta tie stavy budu tazit cely zivot
je to ako ked otvoris Pandorinu skrinku- uz nikdy nezabudnes, co si videl
zial, prilis vela mladych ludi neveri, ze nasledky uzivania drog sa tykaju aj ich

Ahoj,

páni ďakujem za reakciu.

Matej po tvojom príspevku sa mi zlepšila nálada. Uvedomil som si že mám nádej aby sa to vyvinulo do pozitívneho konca a že zatiaľ nemám diagnostikovanú schiz. a ani SAP. Pri čom si myslím že k SAP mám dosť blízko, preto že som zažil aj obdobia hypománie, kedy som bol naozaj šťastný a spokojný so svojím životom. A priznám sa že najviac sa bojím toho že my schiz. alebo SAP diagnostikujú po čase, táto neistota je strašná a je zdrojom mojich úzkostí a depresií. Viem že je jedno čo mám, dôležité je ako sa cítim. To vraví moja psych. Ale ja sa tej možnej nálepky veľmi bojím, nedokázal som si to zatiaľ racionálne prebrať. A z toho podľa mňa pramení celý problém tzv. veľkých psychiatrických diagnóz, že pokiaľ ju máš tak musíš brať lieky do konca života a už sa toho nezbavíš. Myslím že lekár by mal dať na začiatku pacientovi nádej, preto že tá tu je, a až keď je stav chronický potom by sa malo začať hovoriť o celoživotnej liečbe. Mne tú nádej môj psychiater dal, no obavy zo SAP mám stále.

Zatiaľ som nenašiel takú kombináciu liekov ktoré by mi vyhovovali. Momentálne beriem Cymbaltu 60 mg a Zeldox 40 mg + sem tam anxiolitiká. Mám pocit že som od začiatku liečby ohlúpol, môže to však byť iba môj pocit. V tomto ťažkom období som prijal veľkú výzvu v mojom profesnom živote, stal som sa vedúcim pracovníkom a sústredenie a čistú myseľ naozaj potrebujem - uvidíme do kedy sa na tejto pozícii udržím, zatiaľ je to veľmi náročné. Samé o sebe by to bolo náročné, ale pridružil sa môj psychický stav a to je niekedy peklo.
Každopádne chcem bojovať, preto že mám dve krásne a zdravé deti a chápavú manželku, ktorá ma ťahá v pred.

Hypomaniak ty si napísal že som otvoril pandorinu skrinku a to máš asi pravdu. To že som skúsil drogy som už trpko oľutoval. Jediné čo chcem je aby sa môj stav stabilizoval do takej miery aby my branie liekov nerobilo problém a prípadná dekompenzácia by sa vyriešila dočasným zvýšením dávky. Hospitalizovaný som nikdy nebol.

Prajem veľa zdaru, Ahoj

kerut, verim, ze v tvojom pripade sa to zastabilizuje. A co sa tyka necjakej nalepky-to neries. Aj ja mam istu nalepku, dozivotnu liecbu a predsa zijem a pracujem na VŠ poste...u teba bola diagnostikovana akutna psychoticka porucha BEZ PRIZNAKOV SCHIZOFRENIE a tato sa moze skor vyvinut do poruch nalad, nez do chorob sch. okruhu. Tak drzim palciska

Ahoj filipka. Ďakujem za reakciu.

Toto fórum sledujem už dlho, takže viem že tebe sa darí pracovať. V tomto ti fandím a držím palce. V mojom prípade je práve práca to čo ma najviac trápi. Psychóza nastúpila keď som bol na pozícii, kde som pracoval sám za seba, pri pc, čiže toto sa dalo zvládať. Dostal som však príležitosť na novú pozíciu, zodpovednejšiu aj lepšie platenú. V tedy to začalo byť horšie. Ponuku som prijal, že vyskúšam a uvidí sa. No už na novej pozícii fungujem nejaký čas a je to poväčšine dosť ťažké. Nikto si nič nevšimol, že mám nejaké problémy, ale musím sa mocne pretvarovať. Je to boj. Stále verím že nájdeme takú kombináciu liekov ktorá ma udrží v pohode. Zatiaľ je to skôr o prežívaní zo dňa na deň. No čo už, zberám úrodu ktorú som v mladosti zasial. A je to pekelne ťažké.

Ahojte