Pochopenie od psychiatra?

Zatiaľ som sa u psychiatrov stretla len s totálnou absenciou pochopenia. Jediné, čo dokázali, bolo predpisovať lieky.

Niekto mi raz povedal, že psychiatri vedia len ako funguje ľudský mozog a tak nevedia vždy pochopiť, ako sa dotyčný pacient cíti, čo prežíva.

Ja teda mám zatiaľ skúsenosti s dvoma psychiatrami. Tú prvú som opustil z dôvodu, že pri atake nebula nápomocná. Možno jej to nemôžem vyčítať, že to bola len zlá zhoda náhod. Ale čokoľvek keď som potreboval vyplniť pre poisťovňu alebo niekam tak robila veľmi neochotne. Teraz mám novú. S ňou som nadmieru spokojný. Nielen sa pýta (tak ako aj tamta), že ako sa mám a čo robím, ale zdá sa, že sa vciťuje a hodnotí tak nejak komplexne. A dokonca to ochotne vysvetlí. Tá pred tým len sama pre seba usúdila, že ešte taka a taka dávka liekov a tak dlho. To že som bol po nich brutálne unavený a že mi vadili to nič. A že som z toho bol nakoniec smutný - na tu máš antidepresíva. A priberalo sa veselo. Teraz mám Pravda aj šťastie v tom, že nevnímam veľmi vedľajšie účinky, ale verím, že ak by som ich pociťoval, tak by sa snažila niečo zmeniť. Takže ak si z väčšieho mesta, tak hor sa hľadať toho správneho.

Ahoj G.L.,
psychiatri na to študovali tie roky, aby toto pochopenie vedeli spracovávať. Ja si myslím, že ich štúdium a prax je zárukou ich kvality, nech však za nich hovoria najmä výsledky...

Tuto napísal:Ahoj G.L.,
psychiatri na to študovali tie roky, aby toto pochopenie vedeli spracovávať. Ja si myslím, že ich štúdium a prax je zárukou ich kvality

Dlhoročné štúdium a prax ešte nie je zárukou kvality. Ako vravím, ja som sa s pochopením nestretla a keď tak, tak len s minimálnym. Väčšinou som sa stretla len s ťukaním do stroja a predpisovaním liekov. Že by som sa mohla vyrozprávať a psychiatrička by ma vypočula, či nedajbože aj pochopila, s tým som sa nestretla.

Ja už mám tretiu psychiatričku. Prvá na mňa vždy kričala, keď som niečo porušila, keď som sa priznala, že užívam viac liekov ako mám. Bola to moja chyba, ale kričať určite nemala. A objednávanie k nej bolo možné vždy až o mesiac a pol. Nemala čas na akútne prípady. Tá druhá mala taký istý systém. Zdĺhavé objednávanie, alebo objednanie na určitú hodinu za 10 Eur, čo som využila veľmi veľa krát. Ale peniaze neľutujem. Odišla som od nej, keď som potrebovala častejšie konzultácie. Tak som si s pomocou jednej lekárky na prijímacej psych. ambulancii našla novú lekárku. Táto posledná je veľmi ľudská, vždy má na mňa čas. Aj keď nie som objednaná, vezme ma. Lieky konzultujeme spolu. Keď potrebujem, môžem jej počas ordinačných hodín zavolať. Asi preto má toľko času, lebo má menej pacientov a tým sa venuje. Ordinuje v Košiciach, čo je aj omnoho väčšie mesto ako Poprad, tým to bude. Som rada, že som ju našla, lebo je milá, príjemná, stará sa o seba ale aj o mňa.

Ja psychiatrov takto nehodnotím. Oni majú svoju prácu, a to pravdepodobne dobre zaplatenú, a tak dúfam, že nie sú odkázaní na financovanie od chorých ľudí, ale od zdravotnej poisťovne. Myslím, že každý má vykonávať svoje zamestananie (v tomto prípade poslanie) v súlade so svojím najlepším svedomím a vedomím. Nech si každý psychiater uvedomí, že pracuje s ľuďmi, ktorí spravidla peňazí nazvyš nemajú a lekárovi plne dôverujú. Nech hovoria za nich výsledky, lebo v tejto spoločnosti, myslím, o klientelu strach mať nemusia.