Alkoholici v nemocnici

No, poväčšine na práve týchto pacientov mám tie horšie spomienky. Časť z nich dovezú na oddelenie posratých, došťatých a špinavých, a to buď "tvrdých" alebo spravidla dosť agresívnych, čo ich krotí polícia. Pár ich príde aj dobrovoľne. Keď ich doktori dostanú z najhoršieho, tak sa spravidla povyšujú nad ostatných pacientov.

...............................

Keď som bol na hopitalizácii v 17-tich. Bolo tam 12 alkoholikov. V tomto prípade môžem povedať, že boli celkom v pohode. Oni vlastne nepôsobia ako psychiatrický pacienti, sú v zásade Ok.

Minulý rok som sa s jedným stretol, teda po cca10 rokoch na stacionári. Spomínal, že sa preliečuje na depresiu a tie roky abstinuje. Nedalo mi a opýtal som sa, či sa vída aj s ostatnými. Odpoveď ma "trhla". Že býval v kontakte, ale teraz sú všetci, až na neho mŕtvi.

Jedného z nich som poznal o čosi viac. Stretával som ho občas v meste, ešte mu pomáhala rodina. Často ma pre opitosť nezpoznal. Druhý rok už bol polovičný bezdomovec, postával pri najlacnejších putikách. Niekedy som mu dal cigaretu. Tretí rok som ho videl len raz ako tak triezveho a aj rok nato bol už len v spoločnosti bezdomovcov. Štvrtý rok som ho náhodou stretol úplne tuhého v jednej krčmičke a keď trošičku prišiel k sebe krčmár ho neomalene vyrazil na ulicu. Odvtedy som ho už nikdy nevidel. Vzhľadom na to, že bol taká postavička v meste, nepredpokladám, že sa odsťahoval. Vzhľadom aj na to čo som ho posledne videl, môj tip je smrť.

Tyvole Tuto, to je celkom huste ze takto skoncili.

Ja mam na alkoholikov take neutralne spomienky, ked som bol vo vlekom zaluzi tak tam sme boli pomiesani s alkoholikmi, ale my sme mali vlastne terapie, a oni mali vlastne. Ale zvysok spolocenskeho zivota sme travili spolu. Na izbe som mal jedneho, ten bol v pohode, ale problem bol v tom ze nam nerozumel, nechapal ako som mohol cely vecer prespat od asi siestej vecer az do rana. No lenze na takych davkach liekov sa inac nedalo
Potom som mal jedneho, ktory povedal zaujimavu vec na to si pamatam, mali sme si pisat kazdy den dennik a tento si ho pisal ozaj dokladne a hovoril mi nieco v zmysle ze 'Nemozes len ako tak cely den prezivat, musis aj vediet nad cim rozmyslas, co robis, preco to robis' Vtedy som tomu nechapal, ale teraz myslim viem co tym myslel.

Alkoholizmus je vazny problem, my mame v rodine jedneho alkoholika, snazime sa ho primat k liecbe, teda ja sa ho sanzim primat k liecbe a aby s tym nieco robil, pretoze tak sa neda normalne fungovat a zit so zavislostou. No uvidime. Budem sa viac snazit, konfrontovat a apelovat, to je asi jedina cesta.

U mňa je téma o alkoholizme trochu osobná práve preto, lebo môj tatino je alkoholik-abstinent. Akurát teraz 8. septembra oslávil deviate výročie nultého dňa, teda dňa, odkedy už vôbec nemal až dodnes ani kvapku alkoholu. Je žiarivý príklad úspešne liečeného alkoholika, ktorý započal pred 9 rokmi žiť plnohodnotný život dobrého manžela a dobrého tatina.

Avšak potvrdzujem, že je čudné, ako sa alkoholici s psychotikmi zmiešavajú na oddeleniach. V Trnave to bolo v tejto veci dosť zlé, lebo sme mali len jednu jedinú činnosť za celý deň, a to bola akási besiedka doobeda. To sme sa zišli celé oddelenie, posadali na stoličky do kruhu a besedovali na rôzne témy, ktoré predkladala terapeutka. Po prvé: mne bolo psychicky zle a vtedy som sociálne motovidlo, ktoré sa nevie vyjadrovať, som zakríknutý a hanbím sa. A zrazu som mal komunikovať a obhajovať sa pred ľuďmi, ktorým okrem problému s alkoholom čo do psychiky vlastne nič nebolo. Oni absolútne nerozumeli mojim slabostiam a problémom. Keby sme diskutovali len psychotici spolu, tak by som sa cítil lepšie, lebo by ma chápali, možnože by mali aj podobné pocity. Ale 20 alkoholikov a 6 psychotikov do jednej besiedky? (Čísla som uviedol orientačne.) Naozaj som robil všetko preto, aby som tam na tú besiedku nemusel chodiť. Ale nútili ma, čo bolo jeden z hlavných dôvodov, prečo som prosil o urýchlené prepustenie do domácej liečby. To sa mi napríklad na Mickiewiczovej v Bratislave nestalo, tam sme mali spoločné aktivity tí, ktorí boli príbuzní nielen diagnózou, ale dokonca aj vekom, a to bolo najsamfajn.

Inak na oddelení na mňa tí alkoholici nezanechali temer žiadne negatívne stopy. Jeden sa ma aj pýtal na Pezinok, vraj ho tam chcú na kompletné liečenie alkoholizmu poslať, lebo tam majú viac programov a terapií než v Trnave, a u mňa sa na chodbe informoval, či to má nádej, či sa to oplatí a potešil sa, keď som mu vec vysvetľoval na úspešnom príklade môjho otca, ktorý bol vlastne pacientom práve v Pezinku. Tento alkoholik bol teda fajn. Iní mi nerobili problémy taktiež, iba tá besiedka, hovorím, bola nepríjemná.

Ahoj Matej,
ja som bol tiez v trnave pred piatimi rokmi hospitalizovany a aj na besiedku si pamatam len my sme ju nemali povinnu, teda psychotici, ktori sa nechceli zucastnit sa po dohovore s lekarom nemuseli =)

takto sa trochu miešajú hrušky s jablkami

Tiež som zažil ich pár na oddelení, ale boli v pohode. Možno aj preto, lebo nemocnica u nás má ešte 1 špeciálne oddelenie, kde drží ťažších alkoholikov,chorobných hráčov automatov či PC. Jednu kamarátku žiaľ po 2 týždňoch presunuli na tamto oddelenie, lebo potrebovali zrušiť ženskú izbu.