Neviem čo mám robiť ;(

keď som mal 16 išiel som na psychiatriu dobrovoľne, v 17-tich tak isto. keby ma do toho niekto nútil tak tam nejdem. vždy sa mi páčila dobrovoľná hospitalizácia v sprievode polície, kukláčov, hasičov a vysokohorských záchranárov, vždy som sa tešil na znehybnenie remeňmi a na sladučký tysercin

Políciu ? :/ A kebyže som tam išla dobrovoľne tak nedalo by sa s nimi tam nejako dohodnúť že by som nemusela brať žiadne lieky aj keby si mysleli že by som mala? ... Lebo potom by som tam možno aj išla aj keď.....ale aj tak, nechcem tam ísť. Veď je škola, nemôžem zameškávať hodiny, potom to nedoženiem a musím mať super vysvečko inak to budem mať doma ešte horšie :/ A čo všetko ostatné, nemôžem ísť niekde a všetko nechať tak. To nejde. Nie, nie nemôžem tam ísť. :/Ale nechcem aby má tam odviedli policajti

ahoj Rose

keď tam pôjdeš dobrovoľne tak sa určite bude dať niečo dohodnúť, ale lieky nie. možno ťa sklamem, ale lieky sú základ, bez nich nemôže fungovať psychiatrická liečba. čo sa týka školy prerušenie vôbec nevadí, keď na tej škole nie sú blbci, tak to pochopia. keby si sa dala na pár týždňov zavrieť na psychiatriu na 100% by ťa to oslobodilo od sveta, s ktorým bojuješ a so všetkým, čo s tým súvisí. a to je ten najreálnejší útek. má svoje nevýhody, ja som to bral ako že si to proste vyskúšam, keď ťa pustia zistíš, či to malo, alebo nemalo zmysel. tak či onak je to všetko na tebe, ty o sebe rozhodneš, nikto iný.

Čo sa týka liekov, myslím, že toto nie je v inej kompetencii na posúdenie ako psychiatra. Vlastne celá psychiatria je hlavne o liekoch a ich užívaní.

Na druhej strane, keby som sa mal vžiť do Teba, možno by bola ešte cesta mimo hospitalizácie. Na Tvojom mieste by som sa snažil dostať na niekoľko sedení k tomu klinickému psychológovi. Porozprávaj sa o tom s vašimi. On by s Tebou prebral do detailov, čo je vo veci a môžeš sa mu pokojne zveriť so svojimi myšlienkami a dojmami.

Cesta k takémuto psychológovi vedie buď priamo, teda objednať sa do ordinácie a zároveň si sedenia sčasti platiť (neviem ako je to u nedospelých), alebo zájsť ešte raz za tým psychiatrom a dohodnúť psychológa s ním, to by malo byť zadarmo. Doporučujem Ti práve tú druhú možnosť, ale nie s finančných dôvodov, ale kôli faktu, že psychiater bude vidieť Tvoju snahu problém riešiť a je pravdepodobné, že Ti na koniec vyhovie.

Čo sa týka tej polície, jedná sa o krajné riešenie. Na druhej strane vedz, že táto možnosť tu je. Snaž sa teda situáciu riešiť tak, aby si sa vyhla zbytočným negatívnym následkom.

Ohľadom školy sa nejako zvlášť neznepokojuj. Tieto veci sa pomerne dobre dajú vyriešiť a je možné, že Tvoj prospech ani neutrpí. Koniec koncov, keby si aj bola hospitalizovaná, nič Ti nebráni v nemocnici študovať a pripravovať sa do školy. Pri dlhšej hospitalizácii je vždy aj možnosť komisionálnych skúšok z predmetov, v ktorých si nemala dosť známok. Ako píšem, toto nech Ťa rozhodne netrápi.

Ahoj a drž sa a porozmýšlaj o tom psychológovi.

Mňa by zaujímalo čo ti vlastne je ? Ako to prežívaš ? Čo ťa trápi ? Je to iba veľmi zlá nálada , alebo to má problém niekde inde , napríklad v rodine a podobne , lebo v tom druhom prípade by som to radšej riešil tam , alebo u psychologicky .

Ahoj fúzo,
veď si poprečituj naše fórum a sám si nájdeš odpovede. Keďže opakovanie je matka múdrosti, u mňa to je F25, teda schizoafektívna porucha. Prežívanie je intímna záležitosť, takže o tom sa dozvieš viac v sekciách, ktoré sú už napísané. Trápia ma všedné príznaky, ktoré F25 sebou prináša. Niekedy treba zabojovať, inokedy popustiť paru, ktorá je nadbytočná. Jednoducho s chorobou je vždy trápenie. Áno, chcel by som byť v priemere, ale žiaľ som v chorobe, a tak sa ten môj život tak odvíja. Zažil som si už všeličo, niečo staršie si môžeš prečítať v kauzách (súbor tém, myslím "Kauzu Tuto"). Samozrejme to nevypovie všetko, ale ver, že chorí na psychiatrické choroby to majú v živote ťažké, hoci niekedy povrchne to tak nemusí vyzerať.

S pozdravom a želaním toho naj moderátor fóra Tuto. Buď zdravý!