Vcelku ma to teší... :)

Teší ma, že aj dnes som si poriadne zabehal.  Po ceste smerom k susednej obci. Bežal som takým nenáhlivým tempom. Veľa som prebehol a zvládol by som ešte aj dvakrát toľko. Mám neobmedzený zdroj energie!  To svedčí o tom, že prežívam veľa stresu. Ten stres človek pociťuje na to, aby v prípade nebezpečenstva života vládal buď bojovať, alebo utekať. Stres mobilizuje fyzické sily človeka. V minulosti ho naši predkovia veľmi potrebovali. Napríklad sa asi stávalo, že na poľovačke k nim pribehol vlk. A čo teraz? Buď zobrať nohy na plecia a utekať preč

, alebo pevne zovrieť v pästi kyjak a odušu s tým vlkom bojovať.

My sa v súčasnosti do nejakého vážneho nebezpečenstva, ktoré by ohrozovalo náš život, často nedostávame, ale ten stres pociťujeme aj v iných situáciach. Stačí, že nám napríklad niekto vynadá. A v organizme sa dejú všetky potrebné prípravy na boj alebo na útek. Toto sa píše v knihe o strese. Takže ho musím vybehať. Už sa teším na zajtrajší večer. Zase sa rozbehnem.

Ja rád prispievam do tejto témy.  Tak teraz napíšem, že sa teším, že sa mi vrátilo pozitívne zmýšľanie. Zase verím, že všeličo sa u mňa ešte zlepší. 

A chcel by som povzbudiť všetkých vás, drahí priatelia, aby ste sem tiež prispievali, lebo toto je taká pekná, príjemná téma. Podeľte sa svojimi radosťami so všetkými ostatnými.   

PS: Aj ten obrázok v Tutovom príspevku s mačičkou a psíkom, ktorí sa doširoka usmievajú, je pekný. 

Teší ma, že sa mi darí pozerať televízor. Nejaké tie dokumentárne filmy ma vedia celkom zaujať.  

Dnes ma teší, že dopadlo vyšetrenie zraku veľmi dobre a že som si dokázal horko-ťažko nasadiť tie šošovky do očí. Pravú mi vložil na ukážku doktor sám, lebo sa mi to nedarilo, ľavú som si však nasadil už sám a aj som dostal pochvalu, že som si ju dal na začiatočníka veľmi dobre. Obe oči mám teraz mínus 2,75. Vidím dobre a bez okuliarkov. Je to zvláštny pocit. Trochu som zmenil kukuč tváre, takže som zvedavý, aké budú zajtra reakcie v práci na môj nový imidž. Aj tatino mi povedal, že vyzerám inak a že si treba zvyknúť, keď som zhruba 8 rokov vkuse nosil okuliare a boli tak zarytou súčasťou mojej tváre.

Okrem toho ma teší, že som vybavil banku, solárko (tento raz iba 4 minúty, aby som nebol červený), a takisto som bol na zmrzline a kúpil som si aj džús, čo je môj obľúbený nápoj. Dobre to dopadlo.

Neteší ma príliš naopak, že som prespal tri hodiny od obeda do pol štvrtej. Ale ukľudňujem sa tým, že v takom horku keď sa mi nechcelo vôbec nič robiť, že to je reku normálne. Ešte ma čaká sprcha, vlasy, hygiena, vybratie čočiek. Ďalej poliatie rastlín, zľahka upratovaie, nejaké to čítanie, spočítavanie peňazí, vymýšľanie zajtrajšieho plánu stravovania a toho, čo si oblečiem. A to je asi všetko. Snáď to bude dobré.

Prajem Vám všetkým, aby ste si našli každý kúsok potešenia aj na tomto svete.  

matej

Dnes ma vcelku teší, že som si už tretí deň po sebe dal čočky do piatich minút.  A tiež ma teší, že som schudol nové kilo váhy po 2 mesiacoch stagnácie, a to na úroveň 81,9 kg.   Teší ma aj chladnejšie počasie.  Neteší ma to naopak, že sa mi nedarí rýchločítať, takže môj plán prečítať všetky najpredávanejšie novinky v kníhkupectve je vážne ohrozený.  

 

Mám výročie -

Rok bez Zyprexy!

kto sa teší so mnou?


  

Blahoželám, milá kwecko!  Ja sa teším s Tebou a želám Ti, aby si sa držala v pohode a dobrej duševnej kondícii.   

Gratulujem aj ja, kwecko!  

Dnes sa teším aj ja, a síce tomu, že včera som v práci, keď som bol na obede a "kúpiť do prevádzky pitný režim", tak som stretol bývalého spolužiaka zo základnej. Už som ho aj v minulosti stretol, ale nejako sme sa pohľadom vzájomne vždy vyhli. Teraz som sa s ním priamo konfrontoval a pozdravili sme sa i vymenili úsmevy. Som nadšený. Je to dôležitý predpoklad pre ďalší vývoj, že reku sa už nebudem schovávať a vyhýbať známym, ako voľakedy, ale pekne pozdravím všetkých, pokiaľ možno bez hanby.

Teším sa.  

matej

Dnes som dostal 1 mail a 2 správy na FB. Z tohto mám radosť. Asi sú to obyčajné, bežné záležitosti, ale ja sa vždy teším, keď mi príde nejaký mail či správa. Som rád, že si na mňa niekto spomenul.  Ten dnešný mail je takou spätnou väzbou. V piatok som poslal príspevky do dvoch literárnych súťaží a dnes mi organizátor jednej z nich odpísal. Poďakoval sa za tie príspevky. Niektorí organizátori tak zvyknú robiť. 

A tiež ma teší, že som dnes prečítal nemalo príspevkov na tom nemeckom fóre. Voľačomu rozumiem, voľačomu celkom nie, ale hádam by to nejako šlo.  Pôvodne som sa chcel zaregistrovať na anglickom a na nemeckom fórach pre schizoafektívnych pacientov. Ale tak by som nemohol povedať nikomu zo známych a príbuzných o tom, že píšem po nemecky a po anglicky. Musel by som to tajiť, nesmel by som sa tým pochváliť, lebo my nikomu nehovoríme, že ja mám F 25. Preto ma napadlo, že by bolo lepšie pohľadať si také všeobecné fóra, zamerané na rôzne témy. Takže mám takéto plány učiť sa AJ a NJ. 

Toto som uplietol z muliniek.  

  

Moje ďalšie výrobky.