decka, ako vyzera laska?

ako sa prejavuje laska? ja myslim, ze keby som bol zamilovany, ze by som to urcite vedel a povedal by som si...aha! som v tom az po usi

este nikdy som nebol skutocne zamilovany, vzdy to bola skor akasi citova zavislost a myslim, ze citu lasky nie som schopny...som o tom presvedceny, ale vobec mi to nie je luto...tak ako nemam nejaku potrebu sexu...a nemyslim, ze je to z liekov...skor chorobou...moja choroba osciluje na hrane medzi viacerymi dg. schizofrenneho okruhu a pre tento okruh je typicke prave citove oplostenie, najma u schizotypovej poruchy, schizky simplex alebo pri rezidualnych negativnych priznakoch inej schizky...

ludia mi neveria, ked im poviem, ze som bez citu...zvlastne...ja sa ale poznam najsamlepsie a viem, ze to tak je

cuduju sa, ze o tom otvorene hovorim....ved ked si to uvedpomujem...je to zvlastne...neveria mi

no a tak...

povedzte mi ako vyzerala vasa laska...ako sa prejavovala...mysleli ste na dotycnu osobu neustale, chybala vam, boli ste k nej pozorni, dbali ste o seba, o nu

ach, ta laska nebeska

Lapaj, to je super, že takto úprimne píšeš o svojich citoch aj necitoch. Tak trochu Ti závidím, že nikdy nie si zamilovaný, lebo ja často som, ale vždy sa to končí sklamaním a utrpením. Zo začiatku je to síce nádherný pocit. Samozrejme, stále túžim byť s tou osobou, alebo ak nie sme spolu, tak si aspoň predstavujem, že sme spolu a myslím naňho. Keď ho vidím, srdce sa mi rozbúcha, cítim príjemné teplo pri srdci, nálada sa mi zlepší o 100% a mám pocit, že spolu zvládneme všetko...
Ale potom príde realita, bližšie sa spoznáme a každý má svoje chyby, zistím, že si v mnohom nerozumieme, alebo zistím, že som si len namýšľala a on ma vôbec nemá rád ako ženu, len ako priateľku... Mám moc bujnú fantáziu a domýšľam si. A som aj žiarlivá. Napriek tomu v kútiku srdca ešte stále dúfam, že raz , keď mi bude lepšie, lieky budú na minime a budem si trošku aj veriť, tak sa nájde niekto, kto ma bude mať rád takú, aká som.
Prajem Ti, aby si aj Ty raz prežil pocit zamilovanosti, je to krásne ako keby si letel v oblakoch slobodný ako vták...

jeee, a aky vtak...dufam, ze nie sup, nechcem sa zivit mrtvolami...ale ani nejaky drbny vtacik nie, to by ma zas nejaky dravec uchytil...chcem byt straka a zhromazdovat poklady

To je zlatučké a vtipné Prajem veľa šťastia v zhromažďovaní pokladov

dakujem

Hehe, dobrá téma
Tiež som nebola nejak zbavená zmyslov, čo sa týka vzťahov. A tiež som si myslela, že to nie je v poriadku. Ale ono je to v poriadku

Ono sa dosť líši zamilovanosť a láska. Zamilovanosť je také prvotné poblúznenie, kedy človek stvára neskutočné veci, len aby sa čo najviac zapáčil a zaujal a poistil iné kreposti. A láska je niečo, čo už toto nepotrebuje. Jednoducho chceš niekomu robiť radosť, a už nerobíš blbosti preto, aby si sa zapáčil, ale aby si potešil toho druhého len tak - lebo to robí radosť tebe.

Či?

kwecko napísal:Hehe, dobrá téma
Tiež som nebola nejak zbavená zmyslov, čo sa týka vzťahov. A tiež som si myslela, že to nie je v poriadku. Ale ono je to v poriadku

Ono sa dosť líši zamilovanosť a láska. Zamilovanosť je také prvotné poblúznenie, kedy človek stvára neskutočné veci, len aby sa čo najviac zapáčil a zaujal a poistil  iné kreposti. A láska je niečo, čo už toto nepotrebuje. Jednoducho chceš niekomu robiť radosť, a už nerobíš blbosti preto, aby si sa zapáčil, ale aby si potešil toho druhého len tak - lebo to robí radosť tebe.

Či?

Nesuhlasim (ale pisem z vlastnej skusenosti a samozrejme, kazdy tieto udalosti preziva subjektivne) ze v zamilovanosti stvara clovek veci, aby sa opacnemu pohlaviu zapacil.

Moja zamilovanost bola prave fazou, kedy som sa citila najviac sama sebou. Najprv dlhu dobu pred tym. Prijala som vsetko a prijala som seba. Par rokov som na tom pracovala a venovala sa duchovnu ( ale o tom potom, pri mojej diagnoze... prave ma cely svet presviedca, ze mam znovu chodit do kostola a zacat "duchovne" zit, suchat nohami a drzat hubu).

Takze v skratke, moja zamilovanost bola ako najdenie samej seba. Komunikacia na telepatickej urovni, prepajanie cakier, extazy, neskutocny sulad..... aky som s nikym inym v zivote nezazila.... Par mesiacov pred tym, skoro tristvrte roka, som citila, ze to pride...
A ked ma opustil, tak som sa zrutila, tyzden som nevstala z postele, hltala lieky ako lentilky, rok som mala co robit, aby som na neho nemyslela a dnes si vravim, ze vam vsetkym, co prezivate lasku ako nieco "okoloiduce", zavidim!
Na druhej strane ale vnimam ludi, co spolu ziju z pragmatizmu, ako ochudobnenych o spoznanie prapodstaty.
Nevadi, zajtra mam kontrolu u psychiatricky, rozpoviem jej tento pribeh a snad mi zvysi davky

Vsetkym prajem tolko lasky, kolko zvladnete!