Nezvyčajné, desivé sny, alebo nočné mory

odkedy som začal brať ziprasidon (teraz ho už neberiem, problém zostáva) snívajú sa mi nezvyčajné, komplikované a mnohotváre sny, bez nejakého hlbšieho významu, niekedy sú však až príliš bizarné, alebo desivé. v popise vedľajších účinkov je táto vec zaznamenaná. lenže ziprasidon mi bol vymenený už pred pol rokom za quentiapin, v ktorého popise vedľajších účinkov sa tento nenachádza. stretli ste sa už s tým?

Abnormalne sny sa mozu prejavit po akomkolvek psychofarmaku, bez ohladu na to, ci sa to nachadza v pribalovom letaku. Pribalove letaky sa mozu lisit pri liekoch obsahujucich tu istu ucinnu latku a navyse sa stale aktualizuju pocas doby, kedy je liek na trhu.

Mávam veľmi skutočné sny odjakživa. Ale po vysadení liekov boli hrozné! Niežeby som sa budila s hrôzou, práveže nie. Zobudila som sa štýlom "mň, mň, mň, ale som sa vyspinkala doružova..." a v priebehu pár sekúnd mi nabehli všetky tie hrôzy:

Topila som dieťa, a v sne mi to pripadalo úplne normálne, bola som masová vrahyňa a schovávala telá na všetky možné miesta a bola som na to hrdá. S kadekým som sa vyspala a bolo mi to jedno. Umierala som na elektrickom kresle, alebo len tak v posteli som odratávala sekundy do konca života, a tešila som sa s toho...

ľudia z tých snov sa na druhý deň prechádzali okolo mňa v robote a ja som šla zošalieť! V mojich snoch fungujú všetky zmysly, cítim dotyky vône, chute... je to ako skutočnosť. (Raz sa mi snívalo, ako mi priateľ ukazuje, že mi zašil peňaženku. Vraj mi z nej už nebudú padať mince. Na druhý deň som platila v obchode a pár sekúnd som kukala jak puk, prečo tá peňaženka nie je zašitá )

Začala som proti tomu bojovať. kamoška mi poradila modliť sa. Väčšinou sa proti básničkovým modlitbám vyslovene búrim, sú hrozné - ale našla som jednu skvelú, tak som si ju zarámikovala. Na internete som tiež našla reklamu: "Plyšoví mackovia - chránime deti pred monštrami pod posteľou od roku 18xx" Keď som sa nad tým zamyslela, pripadalo mi to také zlaté, logické a skvelé, že som vyhrabala Emila - plyšáka z mojej osemnástky a teraz ma stráži aj on. Tieto dve veci fakt pomáhajú, buď si tie sny vôbec nepamätám, alebo sú akceptovateľné

Veru,modlenie a viera vôbec aj mne mimoriadne pomáha.

No sranda, že zrovna modlitba mi pomohla. Nie som veľmi cirkevne založená. Ale asi je to v každom človeku. Keď už prestáva veriť v tento svet, ľudí a lieky... Ten pocit, že niekto všemocný vie všetko a postará sa o to, aby to bolo ok. Stačí len nerobiť kreposti a neznepríjemňovať život iným. Proste byť dobrý

Tiež mávam desivé sny a ťažko sa z nich spamätávam, ťažko sa preberám do reality.
Zaujímavé však je že niektoré sny sa mi snívajú na pokračovanie, ako seriiál. Nie sú desivé, skôr naopak príjemné, no vnášajú mi do života zmätok, niekedy neviem, či sa niečo stalo v skutočnosti alebo sa mi to len minule prisnilo...

NO veď to, už sa mi pár krát stalo, že som niekomu vravela - "Pamätáš, ako sme..." a on na mňa kukal ako puk... Je to silné ako ozajstná spomienka!

Dlho som vstávala bez toho, aby som si pamätala sny. Vedela som, že sa mi snívalo čosi, ale ani som sa nechcela rozpamätať...

Dnes sa mi snívalo, že sedím po kúpeli a obzerám si lýtka. Na pravom som objavila veľkú hrču. Dotkla som sa jej a ona praskla. Potešila som sa, v hlave mi prebehla myšlienka - "konečne mi dodali ten syr" . a z tej rany som začala vyťahovať kusy syra v malých hranoloch. Posledný sa mi rozlomil tak, že v rane na lýtku kus ostal... Na druhom lýtku som tiež našla hrču, ale tá nechcela prasknúť...
Potom som šla do kúpeľne, vzala telový sprej a striekala ho na seba. Ale zrazu som bola celá lepkavá, ako keby som na seba nasprejovala lak na vlasy. Zobrala som sprej a čítala popisky vo všetkých možných jazykoch. Nakoniec som niekde našla, že je to sprej na topánky, aby nepremokali. Začala som sa obzerať, a mala som na sebe od spreja modré kruhy. Pozrela som sa do zrkadla, otvorila ústa a videla som, že mám úplne-fest-absolútne kriklavo modrý jazyk a ústa. Rozmýšľala som, ako to zo seba zmyť...

Jak sa do hlavy môžu dostať takéto kreposti???

Prečo ten smutný smajlík pri opise toho bláznivého sna? Často sa mi snívajú hlúposti, ale vždy ma to pobaví. Napríklad túto noc sa mi snívalo, že moji rodičia prišli do mojej novej školy a tatino mal špinavé ponožky. Spolužiak sa mu začal smiať a ja som ho preto uškrtil k smrti. A potom ma prenasledovali ako teroristu po celom meste, pričom už bol rok aj 2030. Všade celá Trnava bola posiata ozbrojencami, len aby ma chytili. Nakoniec to vrcholilo tým, že som prišiel domov a čudoval sa nad tým, že je v júli vonku sneh.  

Potom to už za bdelého stavu rozprávam mame a spolu sa nad tým smejeme.  

No dosť dlho som sa smiala aj ja, ale sú čoraz živšie a hroznejšie... Už si topil dieťa? Sedel na elektrickom kresle? Odpočítaval sekundy do svojej smrti? Kúpal sa krvi? Cítim úplne všetko. Bublinky vo vode, čo bublú okolo prstov, putovanie elektriny po všetkých nervoch v tele, cítim pachy, dotyky, teplo, zimu, počujem aj to, čo sa ani nedá počuť. Druhá realita.
Dnes som sa zobudila na to, že na mňa volá kamoška z poza okna. Jej hlas, moje meno zúfalým tónom. Bývam na druhom poschodí. Zliezla som z postele a kukala cez tie žalúzie, že kde je  
Desí ma hlavne to, že sny nie sú filmy. Sú moje, produkuje to môj mozog, a rozhodne ho to veľmi baví, pretože jeden sen presnívam niekedy aj 5 x.  Myslím, že ak to môj mozog vie takto dať dohromady, tak som toho schopná aj za bdela. Ktovie, aká tenká-hrubá hranica je medzi tým a tým... to ma desí.... Z toho som nešťastná

Zdá sa mi, že ja vo svojich snoch mávam len vizuálne a sluchové vnemy. Niekedy si po prebudení pamätám nejakých pár slov, ktoré mi niekto v tom sne hovoril alebo čo som hovoril ja. Občas sa mi sníva, že sa rozprávam po anglicky alebo po nemecky.  A tuším, že naozaj hovorím celé vety v týchto jazykoch. Samozrejme, že to nie je ideálna reč, lebo dosť dobre to neovládam, no mám pocit, že to je asi na takej istej úrovni ako za bdelého stavu. A čo sa týka iných zmyslových vnemov, ako sú napr. dotyky alebo aktivácia čuchu, tak tie asi ani nemávam, resp. možno aj mám, ale ony potom sú veľmi slabé.

Teraz, i keď to bude trochu mimo témy, nejdem písať o desivých snoch ale, naopak, o tých príjemných.  Ja mám nesmierne rád, keď sa mi sníva, že som v nejakom interiéri, v budove. Napr. v knižnici, na úrade, v bytovke, keď chodím po schodoch, prechádzam sa po novostavbách ale i po už obývaných domoch, či keď sa nachádzam v nejakom pekne zariadenom byte. V tých mojich snoch v takých priestoroch býva úžasná atmosféra. Je tam pekný starý nábytok, krásne veci, knihy, kvety v kvetináčoch; robia na mňa dojem aj dvere a schody so zábradlím a pod. Veľmi si užívam pobyt v takých interiéroch, zaplavuje ma vtedy pocit blaženosti.  Všetko mi tam pripadá ozaj pekné. Ale keď navštívim najakú budovu v realite, nikdy z toho nemávam také príjemné pocity. Pripadá mi to celkom obyčajné. Na náš byt som, samozrejme, zvyknutý, takže ani v ňom nič podobné nezažívam.

Aj dnes som mal takýto sen. Chodil som po bytovke. Len škoda, že tentokrát to trvalo veľmi krátko. Tieto sny sa mi naozaj páčia.  

Išla som do obchodu, ale zamyslela som sa tak, že som sa ocitla niekde za mestom. Stála som na cestička uprostred tak sviežej trávy, až ma to hrialo pri srdci. Odniekadiaľ pribehol ku mne vlk, zavrčal, uhryzol ma do kolena a mykal ním. Vôbec som nemala strach, pozrela som na neho a poškrabkala medzi ušami. Pustil mi koleno a zavrtel chvostom. Zohla som sa k nemu a prehrabávala rukami kožúšok a jemu sa to hrozne páčilo. Potom povedal "Poď, niečo ti ukážem" a viedol ma tunelu, čo vyzeral ako dlhokánsky podchod. Bola tam úplná tma, ale vedela som, že tam je plno monštier. Zvieratá a znetvorení ľudia. Vytiahla som maličkú baterku a priložila si ju na čelo, aby som pred seba videla. V tme sa blýskali oči a sem tam sa mihli akési údy. Tunel bol hrozne dlhý, ale po dlhom kráčaní sme došli na koniec. Bolo tam svetlo, bola to vlastne chodba, z ktorej sa vchádzalo do niekoľkých bytov. Vošla som do jedného z nich, bol úplne maličký. V kuchyni mohol byť len jeden človek, lebo dvaja by sa tam hýbať nevedeli. Ale bolo tam útulne, čisto a ľudia sa neskutočne šťastne usmievali. Povedali mi, že sem ušli pred svetom. Že tu im je dobre a nepotrebujú sa škriepiť tam vonku. Občas zájdu nakúpiť a inak im vôbec nič nechýba...