(psycho)Terapia online

Ahojte,
zaujímalo by ma čo si myslíte o online psychoterapii a či s ňou máte nejaké skúsenosti...ja som pozerala už viacero stránok napr. hedepy.sk, kde ponúkajú sedenia so psychológom. Isteže naj by boli osobné stretnutia, ale vieme dobre akí sú psychológovia vybookovaní (nielen oni). Ja neviem, chcem skúsiť nejakú terapiu na posilnenie sebadôvery a eliminovanie mojich väčšinou zbytočných obáv a strachov. Musím zmeniť nastavenie mysle.
P.S. čítať knižky s touto tematikou sa mi nechce. potrebujem k tomu nejakého človeka, čo ma navedie na správnu cestu.
Ďakujem za prípadné reakcie.

Well, tak ako vo všetkom, tak aj na toto neexistuje jednotný názor.. Poznám psychoterapeutov, ktorí na online terapiu nedajú dopustiť a psychoterapeutov, ktorí tvrdia, že takáto terapia má viac nevýhod ako výhod. Osobne sa prikláňam k tým druhým - dokonca až do takej miery, že som riskoval Covid (a teda prípadné vážne dôsledky ochorenia), len aby som mohol byť osobne na terapii.

Nevýhody:
-- skype je neosobný - aj s priateľom sa lepšie cítiš, ak je v jednej cimre, na rozdiel od skype.
-- psychoterapeut vidí len tvár a nevidí celé tvoje telo, mimiku rúk, nôh, tvoju nervozitu ap. - aj to je pre terapiu extrémne dôležité.
-- terapeut riskuje, že si človek bude sedenie nahrávať - takže to IMO vplýva na to, čo povie (min. nie je uvoľnený) - btw. toto je "no go" zóna a dôvod na okamžité ukončenie terapie zo strany psychoterapeuta (lebo strata dôvery).
-- riskuješ, že ti do cimry niekto vpadne (mama volá, že večera je hotová)
-- na terapiu mimo byt sa musíš pripraviť (umyť zuby, obliecť, navoňať sa), cestuješ aj v zime (keď je škaredé počasie a nechce sa ti vstávať - ak je terapia skoro ráno ako to bolo u mňa) - aj toto prekonávanie nepríjemných prekážok je súčasťou terapie vs. v gaťkách s cesnakovým dychom zapneš notebook a si na terapii .

Online terapia je IMO vhodná v prípade pozitívnej psychológie t.j. hľadanie zmyslu, zlepšovanie sa v dovednostiach (skills). Ty ale píšeš, že by si chcela "posilniť sebadôveru, eliminovať zbytočné obávy a strachy" - to už IMO do pozitívnej psychológie nepatrí, skôr do klasickej, ktorá rieši rôzne duševné obmedzenia alebo symptómy porúch osobnosti.

Btw sme "zvieratká", ktoré sa grupujú vo svorke (potrebujeme blízkosť) a ukazuje sa, že skype/zoom je málo. Preto preferujem osobnú terapiu, online by som neakceptoval - na druhej strane (ako som už písal) je to vec názoru/vkusu/osobných potrieb a preferencií..

Každopádne ďakujem za reakciu a tvoj pohľad na vec.

Možno ti pomôže aj uvedomenie, že čo sa týka strachov a obáv, tak to nefunguje tak, že odvážny človek necíti strach ani obavy .. ale že má zároveň aj kuráž, popr. si vypestoval nezdolnosť t.j. vedomie, že si poradí s čímkoľvek, čo nastane (čo ťa nezabije, to ťak posilní). Odvážny človek koná aj napriek tomu, že má obavy resp. cíti strach. Veľmi účinná je terapia "vystavením sa situácii", pričom proces liečby nie je zrovna najpríjemnejší (nie je to sladké ako kremeš alebo veterník ). Lenže emócie majú tú výhodu, že netrvajú večne (ak sa nejedná o patologický stav typu úzkostná porucha etc). Tak ako sa nemôžeš smiať 24 hodín vkuse, po vystavení sa "ohrozujúcej" situácii, je nepríjemná emócia slabšia. Postupne si tak buduješ toleranciu, až to nakoniec nie je tak nepríjemné a otravné. Kľúčové je, uvedomiť si, že tie obavy budú prítomné navždy (evolučne ťa chránia pred zranením). Absencia strachu je definícia psychopatie..

Jediné samoterapie, ktoré vediem sú terapia hudbou, terapia čítaním, terapia študovaním a vlastne, veškerú činnosť v dome a záhrade. Mimo dom som mal šachovú a šípkovú ligu plus vychádzky a prechádzky. Keď potrebujem rozjimat, tak pri knihe alebo v kuchyni pri káve a cigarete.

Keď som bol v Pezinku niekoľko krát, tak tam som bol na rôznych terapiach, a či pomohli, ťažko usúdiť, nakoľko som potreboval sa len na jeden deň vyspať.

U psychológa som nebol za celý môj pobyt tu na zemi ani raz. Stačí mi psychiater, kde sa rozprávame priam o všeličom, len nie o psychopatogii a jej príčine a dôsledku. Mám tak veľmi málo záznamov o chorobe. Väčšinou sa rozprávame o živote a pod.

Dobrý psychoterapeut je ten, ktorý vie dobre počúvať a klásť tie správne otázky. Väčšinou by mal byť ticho a snažiť sa načúvať svojimu pacientovi.

Ahoj Julka, nemám bohužiaľ skúsenosť, ale asi naživo je to o dosť lepšie. Hoci na niektoré vecí je aj ten najlepší psychoterapeut krátky. Musíš sama chcieť v prvom rade. Môj problém je napr. ten že nedokážem nič robiť dlhodobo, hoci by som chcel to veľmi. Pevná vôľa je u mňa jednoznačné mínus. Všetko by bolo dobre, keby som nemal nejaké tie pozostatky na psychózu. Nepodarilo sa mi celkom zotaviť. Osobne by som na tvojom mieste hľadal aj možností na relax, aby si aj odpočívala. Áno, nielen pracovala. Nájsť si nejaké koníčky a tak by mohla byť dobrá cesta. Kľudne nebáť sa aj športovať, hoci na začiatku bude to veľmi ťažké...

kimi2028 napísal:na niektoré vecí je aj ten najlepší psychoterapeut krátky. Musíš sama chcieť v prvom rade.

To máš ako s tým koňom, ktorého môžeš násilím dotlačiť k rieke, ale napiť sa už musí sám. Psychoateraput nie je všemohúci - tá najväčšia práca spočíva mimo terapiu, keď padáš, vstávaš, znova padáš, učíš sa, padáš a znova vstávaš, nedárí sa ti, cítiš sa ako Niemand, padáš a znova vstávaš..

A už som to tu písal, to isté platí o liekoch - tie sú len pomocná barlička. Nedokážu žiť za teba, ani urobiť nepríjemnú činnosť, do ktorej sa ti nechce. To máš ako s cukrovkou - zbytočne sa budeš liečiť inzulínom, keď popri tom budeš žrať hafo veterníkov a krémešov. Najprv musíš prekopať životný štýl (vyhodiť veterníky a krémeše z okna) a potom po čase zistíš, že možno ani ten inzulín (veľké dávky liekov etc) nepotrebuješ..

Ahoj, ja som mala online, ked som bola odcestovana ze som nemohla osobne, tak cez skype, viackrát, bolo to pre mna to isté, ziadny rozdiel nevidim ako osobne sedenia. A mala som aj cez telefóny so psychologičkou viackrat ,,sedenie". Bolo to dobre a hlavne ona je super psychologicka, takze tam nebol rozdiel či osobne ci cez telefon pre mna. Dôležité je dobre si vybrat a vediet co chcem, pocuvat svoje dojmy a rozum, lebo ja som sa v tom terapeutovi  sklamala na celej ciare. A doslo mi to az po roku. Ale ta psychologicka velmi dobra. Aj v cechach by som hladala ked online hlavne nech je odbornik. Niekde na youtube sa aj predstavujú niektori ako robia akymi metodami...to sa mi pacilo.

Všeobecne platí, že pocity sklamania sú jasným indikátorom, že niečo NEfunguje (bolo NEúspešné, NEúčinné etc).

Čiže ak sa "v psychoterapeutke sklameš na plnej čiare", je to do očí bijúca indícia, že terapia nebola úspešná. V tom prípade tvrdenie, že "terapia pomocou telefónu je super" stojí na vode. Super by bola, ak by si NEbola sklamaná na celej čiare z terapeuta a ak by si vnímala objektívne pozitívnu zmenu t.j. zmenil by sa ti život k lepšiemu (neviem, nepíšeš).

Chybka môže byť na strane terapeuta ("nesadnete" si, terapeut je arogantný) alebo terapeut používa nefunkčnú formu terapie (viď predmet tohto vlákna) alebo je chybka na tvojej strane (nereálne očakávania, prekračovanie hraníc etc).. Upozorňujem, že nepoznám kontext, takže nehodnotím, nekritizujem, len komentujem.

Inak niekedy fakt stačí dobre sa vykecať cez telefón (o tom je toto fórum, že), ale to nie je psychoterapia - na to poslúži aj dobrá kamarátka alebo spovedník v kostole.

S tym terapeutom som sa stretavala rok, sedenia online sme mali skor v druhom polroku ..kazde dva tyzdne tu nehra ziadnu ulohu ze boli online, on bol mimo a pritom je popularny, ze v mediach a v ich skupine vseckych terapeutov co su smečka , este som si raz kupila knihu a tam ze kazdu kapitolu iny napisal a jednu on tam fotka na celu stranu...zbytocne vsetko s nim bolo...jedina skusenost ze viem ze aj toto sa deje, lebo nie som sama. A to boli riadne ked sa niekto zahrava s nasim zdravim tymto sposobom..hajzel. s tromi vecami som prisla za nim ..hoci mam toho nalozene viac..nikam sme sa nepohli za rok ..nevedel o mne nic a cudoval sa ..vasi rodicia obaja pijú? Po pol roku a viac co ma poznal. A potom sa ho pytam....ste unavený? Lebo si opieral hlavu o stenu. Ze ano ze je piatok a mal toho vela. To by mi nevadilo, ale posobil tak viackrat. Ani to by mi nevadilo keby bol uprimný a nenatahoval ma bola som naivná, verila som mu. Nikoho ineho som nemala ako autoritu. A ked mi zacal vyvracat moju vieru v Boha to bol vrchol, koniec. To nasledne stretnutie som to ukončila. Raz som mu vycitala ze nikde sme sa nepohli..chcela som riesit,ze neviem požiadať o zvysenie platu, klaustrofobiu ze výťahom nemozem chodiť co mi zabranuje cela veci  robit....chodit..a ze vo vztahu sa mi meni osobnost, co bude ked zas budem mat vztah. Tak to sa nahneval..ze nepohli sme sa? Tak podte výťahom....a išli sme jedno poschodie . Nepomohlo. Plat my zvysila dirma sama lebo videli ze som blba to riesit.  Hovorim mu raz sme boli v nejakom byte a toto je trava na zemi? a on..a co by sa zmenilo by sa nieco keby bola? Taky sikovny v slove.  ..nepytal vela 30 eur bolo to davnejsi dnes uz take ceny malokedy z lutosti,  bez bloku dokladu, myslim ze mi nevedel ani priezvisko...a ked som neprisla tak dajte 60 eur, aj za tu hodku co som neprisla 50 minutove stretnutia, aj to mi dochadzalo ze mu ide o peniaze lebo kvalita ziadna, inak by mi to nevadilo, proste mi to dochadzalo po aly, veľmi ma zranilo toto ze ma psychicky zneuzil vyuzil, fuj,potom sa zenil tak asi zarabal na mne alebo co a to len kusok vravím, ze ako sa staval k mojim problemom a to velmi som aj zle dopadla, on totiz vedel mi pomoct ale nechcel..odkladal, az neskor som xitala viac o terapiach, postupoch.  Cez telefon psychologicka bola super, poradila..ja som odstupila lebo mi zatala do ziveho. Ona bola teraz pred par rokmi, on pred 14 timi rokmi. V Postoji s nim bol rozhovor, dost povedal nad ramec prezradil, ale neverim ze sa zmenil, on fakt len s detmi, aj ja som bola ako decko s nim, ini by s jeho pristupom odisiel skorej. Ten moj problemy co som za nim prišla boli zastupné, mala som ovela vaznejsie problemy zivotne dolezite a on mi mohol pomoct aspon trochu, nešlo o to, ze sme mali par krat online, ked ma natahoval cely rok vlastne, tu máte kartičky, vyberte, idem vas hypnotizo at a nahravat vas ,nebude vam to vadit?  Viem ze vedel pravdu ako to je so mnou aspon viac ako ja a ako mi pomoct a nepovedal. Len jedno slovo mam na neho. Po tolkych rokoch ma to stale takisto nahneva.
Zivot sa mi zmenil k horsiemu, nebolo inej cesty s mojim stavom, bola som mimo, nijako mi nepomohol,  si pamatam kazdeho psychologa, psychiatra co povedali hlavné co som pokaldala ze ma doatane do obrazu, do zivota, reality.. lebo tuzim po vedení..vedieť..on..jedine ze som sa ho spytala co to znamena ked čumím na seba do zrkadla. A on pekne povedal, ze nemame nikoho iba seba ci tak. To je vsetko co od neho mám. On toleroval u mna netolerovatelnenapriklad. Ale ako som odišla od neho islo to dole vodou poriadne, co on neni chyba

Ďakujem za zdielanie tvojej skúsenosti. Predpokladám, že ten nemenovaný teraput by mal svoju verziu "pravdy", takže to, čo napíšem nie je jeho kritika, píšem všeobecne. Možno to niekomu pomôže..

-- Píšeš, že ten terapeut vedel, v čom je tvoj problém a napriek tomu ti to nepovedal. Ono to nie je také jednoduché, dokonca utekaj rýchlo preč, ak ti nejaký terapeut šplechne do ksichtu, čo je tvoj problém a čo máš s tým robiť (v tom prípade je to šarlatán). Terapeut často vie, o čo ide, ale NESMIE ti to povedať hneď na začiatku - na to musíš prísť sama. Pretože človek má vytvorené obranné mechanizmy, aby ho chránili pred ukrutnou bolesťou a bolestivým poznaním o sebe (napr. "nie som taký úžasný a jedinečký, ale človek s chybami, nedostatkami a obmedzeniami" ap).

Čítal som článok, v ktorom sa psychiater priznal, že keď začínal, tak sa snažil vo svojej horlivosti vyvracať bludy schizofrenikom. Raz sa mu to podarilo a ten človek na druhý deň spáchal samovraždu (realitu proste neuniesol). Šplechnúť do ksichtu "pravdu" môže iba arogantný blbec. Pravdu musí terapeut hovoriť v hádankách, len naznačovať - vyslovene do teba len jemne ťuknúť. Terapia nie je rozstrel v biliarde na začiatku, keď celou silou d.r.bneš do loptičky, aby rozrazila tie ostatné. Terapeut sa skôr pýta ("a nemohlo by to byť takto?", "čo by sa zmenilo, ak by to bolo takto?" <- takže tá jeho otázka s trávou bola kóšer, ale znova, nepoznám kontext).

-- Terapeup by nemal vyvraciať vieru v Boha. Niektorí dokonca sami veria - samozrejme nie v zmysle "mechanicky chodím x krát do týždna do kostola, mešity, synagógy" (to je skôr karikatúra viery), ale na hlbšej spirituálnej rovine. Viera v Boha a z nej uvedomenie, že mám limity a obmedzenia; že moja schopnosť riadiť svoj život má svoje limity; že niektoré veci holt nemám v rukách (sú v Božích rukách, Vesmír, osud, karma <- všetko je to nick pre Boha) - to všetko pomáha v procese zmeny.

-- Existuje mnoho typov terapií a každá je vhodná na iný typ problémov. A zaťať do živého je súčasťou terapie, bez toho to nejde. Terapia typu "chcem zmeniť život k lepšiemu, ale chcem, aby to bolo bezbolestné, príjemné a super zábava" neexistuje - teda ezo terapeuti budú s tebou skákať po žeravých uhlíkoch a pri tom bubnovať. Budú ti hovoriť sladké ňuňuňu príjemné reči.. ale to je skôr zážitkový výlet a vyvolávanie pozitívnych emócií.

Kvalitná terapia je bolestivý proces. Nie bolestivý v zmysle terapeut je sadista, ktorý mi non-stop ubližuje, aj keď v prípade napr. hraničnej poruchy to pacientka môže takto vnímať (v prípade HPO je vnímanie kompletne odtrhnuté z reality). Ak by si chcela schudnúť, tiež by to nebol skvelý zážitok ("jééj, konečne mám hlad a škrká mi v bruchu, cítim iba príjemné pozitívne emócie" - no, nebudeš ich cítiť, budeš cítiť skôr miernu nervozitu, ktorá sa ale dá zvládnuť). Každý, kto chce schudnúť vie, že to nie je jednoduché - je to dlhodobý, nie zrovna najpríjemnejší, proces. To isté platí o (kvalitnej!) terapii.

Neviem, či bolo najlepšie, že si ušla, keď terapeutka zaťala do živého (ale je možné, že pritlačila resp. išla na to príliš rýchlo - znova, nemám kontext).

-- Poznám terapeutov, ktorí z pacientov robia obete. Tvrdia, že patologický stav; duševné problémy; poruchy osobnosit etc. sú spôsobené traumou (napr. pseudopsychológ a šarlatán Gábor Maté). Celé ezo hnutie na tomto blude fičí ako na drogách. Je to nezmysel, pretože traumy majú samozrejme vplyv na psychiku človeka.. ale nie sú jediné, čo vplýva na rozvoj duševných problémov (sú to napr. genetika, životný štýl, nesprávne životné voľby, ZLO-zvyky ap).

Mne psychiatrička hovorila, že by som potreboval psychoterapiu. Ale je to veľmi drahé a ja si to nemôžem dovoliť. Inak táto téma mi pripomenula, ako som bol po vypuknutí psychózy na vyšetreniach u jednej psychologičky v Bojniciach, a tá mi do papierov napísala divné veci. Napríklad že pseudofilozofujem, že používam bizarné slová, a že ma nezaujíma sociálne dianie. Plus tam boli ešte ďalšie divné veci. Neviem čo si mám o tom myslieť, moc to moju dôveru v psychológov neposilnilo.