Nízke dávky sulpiridu

Súhlasím s @Jaro123444, čo sa týka kvetiapinu, enormne zvyšuje chuť do jedla. V kombinácii večernej s Mirzatenom 30 mg to u mňa dopadlo tak, že o polnoci som bol schopný zožrať všetky sladkosti, čo som videl v obývačke. No hrúza. Aj zníženie dávky zo 100 mg na 50 mg (retardovaná forma) u mňa vyvolá besnenie do jedla. Tak som na pár dní vynechal, apetít sa znížil a zatiaľ postačuje Mirzaten - rád by som ostal len pri ňom a kvetiapin dám už len situačne, keď ozaj budem mať veľký problém spať.

K tomu Kventiaxu/Hedoninu: Keď som bol u psychiatričky v septembri, tak som sa sťažoval že nemôžem šoférovať, lebo mám z Hedoninu spomalené reakcie. Psychiatrička povedala že to nie je Hedoninom, ale chorobou. Neskôr som si spomenul, že keď som v roku 2019 ochorel, tak mi predpísala Hedonin so slovami že mi ho dáva aby spomalil moje myslenie. Keď som u nej bol teraz v októbri, tak som jej to pripomenul. Psychiatrička trvala na tom že som spomalený z choroby, argumentovala tým že keď som bol na testoch, tak sa tam preukázalo že som spomalený. (Jediný test ktorý mohol také niečo dokazovať bol spájanie písmen a číslic, tam som sa pomýlil. Ale keď som bol na tých testoch, tak som Hedonin už užíval.)

Toto má Hedonin napísané na príbalovom letáčiku: Vedenie vozidiel a obsluha strojov. Vaše tablety môžu spôsobiť, že sa budete cítiť ospalý. Neveďte vozidlá a neobsluhujte stroje, kým nezistíte, aký má liek na vás účinok.

To je poriadne hlúpo napísané. Nie aby jednoznačne napísali že človek užívajúci tento liek nemôže šoférovať, lebo je spomalený, ale oni to napíšu takto nejednoznačne. Ale myslím si že aj z toho ako to napísali je zrejmé, že ten liek spomaľuje reakcie.

Nie je to podľa mňa hlúpo napísané. Pravdepodobne sa nepreukázala kauzalita t.j. liek spomaluje (myslenie etc), ale iba korelácia a možno iba u niekoho. Možno to bolo dokonca iba v spektre (kontinuum), čiže u niekoho to má neg. účinky viac, u iného menej. Práve preto sa psychofarmaka dolaďujú "až na mieste činu" (začneš ich užívať a následne zistíš, či sú vhodné pre teba.. pretože každý človek je iný).

Je extrémne náročné preukázať kauzalitu, napr. pri fajčení trvalo desiatky rokov, kým sa naozaj preukázalo, že spôsobuje rakovinu.

Mňa napr. escitalopram (SSRI) uspával, ale nebolo to priamo liekom. Bolo to spôsobené tým, že moje telo si konečne mohlo oddýchnuť t.j. nebol som v neustálom fight/flight móde, ktorý je výhodný, ak ťa napadne medveď, ale dlhodobý mód "hrozí mi niečo" je pre telo toxický.. A tým, že si telo konečne mohlo oddýchnuť, začalo opravovať bunky ap. zničené nadmerným stresom - čo v praxi človek pociťuje ako spavosť (počas chrípky človek spí viac).

Ja som si to ale interpretoval (nesprávne), že liek Escitalopram uspáva - čo nie je pravda.

Tu však pri kvetiapíne nastáva situácia, že sa silno viaže na histamínové receptory - pričom pôsobí na nich ako antagonista, čo má za následok únavu, útlm, priberanie na váhe v dôsledku zvýšenia chuti do jedla a podobne (typický príklad je antihistaminikum Dithiaden, po ktorom málokto dokáže robiť kotrmelce ), no a na podobnej báze fungujú aj ďalšie AP, napríklad chlorprothixen, levomepromazin, olanzapín, zotepín... Aj niektoré antidepresíva - hlavne tricyklické (Prothiaden, Amitriptylin či Anafranil sú preto dosť sedatívne),no a čo sa týka napríklad Mirzatenu, tak som doteraz nepočul o nikom, kto by na ňom dokázal mať vôbec oči otvorené po rannej dávke.
Takže fungovať na nich cez deň bez obmedzenia vigility (vedomia), obzvlášť ak sa užívajú vo vyšších dávkach - je priam nemožné. Samozrejme, časom si telo vie akosi poradiť s pocitom únavy (zázraky prírody), všetko však záleží od dávky a jedinca.
Ako si @Saladin poznamenal, pri iných liečivách, ako je napríklad escitalopram, sa neuvádza vzťah k histamínovým receptorom, ale nie je vylúčená ani spavosť, ani naopak nespavosť.
Dokonca mnohé stimulujúce AD na niektorých pôsobia mimoriadne utlmujúco cez deň, a preto ich užívajú na noc (paroxetín či venlafaxín).
Darmo, každý jedinec je jedinečný...

Takže ak som to správne pochopil, je to tak napísané preto, lebo kvetiapín nespôsobuje spomalené reakcie všetkým ľuďom, ale iba niektorým (napríklad polovici ľudí). Len potom nechápem že ak ja patrím k tej polovici ľudí ktorým spomaľuje reakcie, prečo doktorka odmieta priznať že mám tie spomalené reakcie z toho lieku.

@Juraj - úprimne, neviem prečo. Ale nedá sa poprieť, že kvetiapín výrazne tlmí vedomie každého človeka práve vyššie uvedeným spôsobom účinku (súhrn charakteristických vlastností lieku).
Jedinou možnosťou by bolo potom prejsť na iné AP, ktoré má výrazne menšie tlmivé účinky...

Juraj napísal:Takže ak som to správne pochopil, je to tak napísané preto, lebo kvetiapín nespôsobuje spomalené reakcie všetkým ľuďom, ale iba niektorým (napríklad polovici ľudí). Len potom nechápem že ak ja patrím k tej polovici ľudí ktorým spomaľuje reakcie, prečo doktorka odmieta priznať že mám tie spomalené reakcie z toho lieku.

Možno to dr. odmieta priznať, pretože si myslí, že liek nie je príčinou, prečo sa cítiš spomalený. Tak to bolo u mňa v prípade antidepresív - dohadoval som sa s 2 lekárkami . Fakt ma ten liek unavoval, ale v skutočnosti (dnes viem) to nebol liek per se..

Je to ako s tvrdením, že antidepresíva spôsobujú samovraždy - čo je samozrejme nezmysel, nič také nespôsobujú. V skutočnosti človeku, ktorý má ťažkú depresiu, antidepresíva pomôžu zdvihnúť sa zo dna a až následne spácha samovraždu (pretože má na to konečne dostatok energie). Prečo sa niekto zabil mohlo mať tisícky príčin, ale to neznamená, že by antidepresíva priamo vplývali na samovražedné konanie. Neznalý človek si však vytvorí jednoduchú kauzalitu AD = samovražedné sklony, ktorú potom šíri na nete.

Alebo mýtus, že antipsychotiká, elektrošoky znižujú inteligenciu (IQ). Jedným z vysvetlení je, že pacient pred liečbou trpel patologickým narcizmom (ľudovo povedané si myslel o sebe viac ako v skutočnosti bol(a)) a po liečbe sa jeho-jej vnímanie o sebe "zreálnilo". Pacient to vníma tak, že mu-jej liek (liečba) znížila IQ.

Takto mi to vysvetlila psychiatrička, ale mohla sa samozrejme mýliť..

Ešte ma napadli 2 mýty ..

Dlhý spánok je nezdravý. V skutočnosti človek, ktorý je chorý, potrebuje viac spať.
Ibubrofén spôsobuje infarkty. V skutočnosti človek, ktorý cíti bolesť (ktorú citi, pretože už je mierne chorý - predinfarktový stav) užíva ibubrofén.

@Saladin
Alebo mýtus, že antipsychotiká, elektrošoky znižujú inteligenciu (IQ). Jedným z vysvetlení je, že pacient pred liečbou trpel patologickým narcizmom (ľudovo povedané si myslel o sebe viac ako v skutočnosti bol(a)) a po liečbe sa jeho-jej vnímanie o sebe "zreálnilo". Pacient to vníma tak, že mu-jej liek (liečba) znížila IQ.
Toto ti povedala psychiatrička? Veľmi zaujímavé vysvetlenie, žiaľ, nielen z mojich osobných skúseností ďaleko od pravdy. Srdečne ju pozdrav aj s ďalšími psychiatrami a neurológmi, ktorí uznávajú kognitívne poškodenie po ECT.
Mal som v priebehu niekoľkých rokov pre depresívne a úzkostné stavy počas mnohých hospitalizácií (nemám dôvod zveličovať) cca 70 elektrokonvulzií s kvantom antipsychotík ... Nebola mi diagnostikovaná narcistická porucha osobnosti, kedysi mi boli robené IQ testy pre vstup do OS SR (bolo 115 - čiže priemer). Pri posledných psychotestoch bol konštatovaný inteligenčný podpriemer (hodnota neuvedená), pamäť podpriemerná na základe dotazníkových testov. Myslím, že to o niečom svedčí. Apropo, mám ukončené gymnázium a chcel som študovať na VŠ. Keď som v liečebni sa dožadoval opäť o ECT pre depresívne stavy, izbový lekár sa ma opýtal: "To ozaj chcete zo seba urobiť debilka?!" Vtedy som sa zarazil...
Myslím, že je tu samostatná téma ohľadom tejto ošemetnej témy, no len v skratke za seba môžem povedať toľko, že áno, ECT je veľmi účinná - ale ako všetko veľmi účinné si vyberá aj svoju daň! A ako sa vraví - všetko s mierou. Žiaľ, u mňa sa s mierou nepristupovalo zo strany lekárov... Mala by sa skutočne uplatňovať len pri stavoch život ohrozujúcich (akútna psychóza nereagujúca na kombináciu AP, ťažká manická epizóda, katatonická schizofrénia, ťažká farmakorezistentná depresia).
Po poslednej hospitalizácii, keď som mal 12 elektrokonvulzií počas mesiaca v nemocnici, som po prepustení nevedel, kde je sever. Nejdem tu nikoho strašiť, len už sa to proste tak naakumulovalo v súbehu s kombinovanou antipsychotickou liečbou, že som sa odznova učil, ktoré autobusy kam chodia, názvy ulíc a ich miesta, no proste všetko. Nebyť silnej podpory rodiny, užívania nootropík a niekoľkých rokov (!) čistenia sa od AP a stopECT, zrejme neposkladám tu ani jednu vetu. A cítim i viem, že to už nikdy nebude ako predtým...

Rozumiem, každý prípad je ojedinelý, veď aj preto som napísal "jedným z vysvetlení" (Sám si napísal "Darmo, každý jedinec je jedinečný"). Nie som expert na ECT, ale 70+ asi nebude primerané množstvo, či?? V každom prípade panuje všeobecný konsenzus, že sa nedá generalizovať a zamieňať koreláciu za kauzalitu (už sa opakujem) - preto sú informácie na príbalových letákoch sformulované tak, ako sú sformulované.

Apropos, keď mi preplo, tak som nebol schopný pochopiť písaný text. Vedel som to prečítať ("Mama má Emu. Ema má mamu."), ale po prečítaní som nevedel zrhnúť základné myšlienky článku. Netušil som, o čom ten článok bol. To, čo dnes čítam (prebehnem) za 5-10 min., som čítal 4 hodiny. Podľa toho, čo som sa neskôr rozvedel, som pravdepodobne zažil otras mozgu z traumatizujúcej udalosti. Mozog si potom musel vytvoriť nové spojenia (najčastejšie v opačnej hemisfére ako postihnutej). V mojom prípade sa napr. rozvinula kreativita ("jazva" zničila štruktúry v ľavej časti hemisféry, ktoré boli nanovo vytvorené v pravej časti hemisféry). Takto si aspoň informácie, ktoré som sa dozvedel, interpretujem ja.

Myslím, že podobne funguje aj ECT, ale opakujem, nie som expert. Takže chápem, že si sa na novo musel učiť veci, ktoré si bol naučený pred tým. Mozog si musel vytvoriť nové spojenia a psychiate dúfal sa, že nové funkčné i štrukturálne zmeny budú pre život prospešnejšie (nie sú natoľko patologické)..

EDIT: v DVTV bola češka, ktorá na ECT nedá dopustiť - tvrdí, že jej zachránili život..

Kompletný dieľ je asi na ich webe (stránke)..