Letný tábor

Keď mi rodičia povedali, že ma dajú do letného tábora, tak som ich prosila aby to preboha nerobili. Hovorila som im že ja tam nechcem byť. Bála som sa ľudí ktorých stretnem, mala som strach že mi niekto z nich ublíži. Ale rodičia trvali na tom, že musím ísť, lebo ja som pre nich bola vždy len bremenom, a oni využívali každú šancu keď sa ma mohli zbaviť, čo len na týždeň.

Na začiatku prázdnin ma tam zaviezli. Cesta bola dlhá, lebo to bolo ďaleko. Keď sme prišli na miesto, odovzdali ma vedúcemu a odišli. Ja som mala veľký strach, lebo tam boli všetko samí noví ľudia ktorých som nepoznala.

Prvý deň poobede sme sa hrali rôzne hry, potom večer sme sedeli okolo táboráku. Jeden z učiteľov hral na gitare a my sme si spievali pesničky. Strach ma pomaly opúšťal a ja som začínala mať pocit že to možno nebude až také zlé.

Na druhý deň sme išli na túru. Cestou späť som sa kamsi zatúlala a stratila sa. Ocitla som sa sama v lese a nevedela som kam ísť. Vtedy sa tam objavil on. Patril medzi najstaršie deti v tábore, mal o rok viac ako ja. Zjavil sa náhle, ako keby vyrástol zo zeme. Vyzeral odporne, akoby bol pokrytý slizom. Prišiel ku mne a prikázal mi aby som si ľahla na zem. Urobila som čo chcel, lebo som sa ho veľmi bála. Potom mi vyhrnul sukňu, stiahol nohavičky, priľahol ma a začal ma znásilňovať.

Trvalo to asi minútu, prestal ešte pred vyvrcholením. Zapol si nohavice a zmizol. Ja som tam ostala sedieť. Dlho som plakala, potom som ani neviem ako našla cestu naspäť. Rozmýšľala som či niekomu povedať o tom že ma znásilnil, ale nakoniec som sa rozhodla si to nechať pre seba, lebo som sa veľmi hanbila za to čo sa mi stalo.

Na tretí deň sme išli na výlet do neďalekého mesta. Tam sme navštívili niekoľko múzeí, pozreli si divadelné predstavenie a mali sme aj voľno počas ktorého každý mohol ísť kam chcel.

Štvrtý deň sme mali krátky výlet v lese a potom sme v tábore hrali rôzne hry. Mňa hranie hier nebavilo, tak som nečinne sedela obďaleč. Večer tesne pred večierkou som sa rozhodla ísť na záchod. Problém bol že niektoré staršie dievčatá už fajčili a zo záchodu si urobili fajčiareň. Ja som sa nedokázala vymočiť keď tam boli, potrebovala som mať pokoj. Tak som si na to vystriehla vhodný čas. Prišla som tam keď tam neboli, stiahla si nohavice, sadla si na záchod, a… vtom sa tam opäť zjavil on. Prišiel úplne nečujne, ako keby sa vznášal pár centimetrov nad zemou. Uvidela som jeho, akoby slizom pokrytú tvár, jeho pohľad upretý na mňa. Znásilnil ma po druhý krát. Ja som po celý čas bola stuhnutá a nekládla žiaden odpor, lebo som mala strach že keby som sa bránila, tak by mi urobil niečo ešte horšie.

Počas ostatných dní sme boli ešte na kúpalisku, v meste, na hrade. Všetko bola strašná nuda. Bola som nešťastná a uplakaná, nevedela som sa dočkať až to všetko skončí.

Posledný večer v tábore sme mali diskotéku. Ja som stála pri stene a pozerala na ostatných ako tancujú. Keďže v miestnosti bolo horúco a dusno, išla som von nadýchať sa čerstvého vzduchu. Vtedy sa tam zjavil opäť opäť on, schmatol ma, zatiahol medzi kríky a znásilnil po tretí krát.

Ďalší deň si po mňa prišli rodičia a odviezli ma domov. Deň potom som sa v kúpeľni dorezala žiletkou a predávkovala liekmi. Keď som sa prebrala z kómy, dali ma na psychiatriu. Tam som sa naučila fajčiť a z oblbovákov ktorými ma napchávali, som pribrala dvadsať kíl. Už som viac nebola to nevinné bezstarostné dievča, stala sa zo mňa troska.