Kauza vrana

Je dávno po večierke a bol Som nútený túto kauzu stiahnuť dole. Celý deň Som tak presedel za počítačom a niekoľko krát Som tu kauzu aj upravoval a viedol v duchu diskusie. Ale v posteli toho už bolo na mňa moc, jeden telefonát za druhým z každej strany. Už nikdy viac (ne)budem písať o sebe.

Určite tí skalní, čo ma poznáte, Som tvrdil, že mám ráno a celé doobedie akési duševné prekážky. Ako napríklad, že sa cítim ako dement a retard, že mám zalepené oči, že ma to ťahá do postele a že nie je so mnou reč, ale za to poobede Som majster sveta.

Už dlhšie na sebe vidím akési povolenie tejto duševnej prekážky. Totiž Som dávkovanie antipsychotík posunul z 22:00hod na 19:00hod. A je vidieť pokroky. Už ráno a celé doobedie nie Som taký, aký Som byjaval snáď celú večnosť. Som tak povediac, čulejší, sviežejší, vitalnejší. Rozmýšľam, že by Som lieky posunul na 17:00hod.

Oznamujem, že odchádzam z tohto fóra natrvalo, alebo čiastočne. Nerobí mi to dobre. Neustále mám dilemu, akou formou písanej reči sa tu vyjadrovať a to tak, aby to nebolo na škodu druhým a mne.

Majte sa pekne, krásne, mám vás rád a držte sa!

Ahoj Duško, ja vnímam ťa kladne. Máš určite na tomto fóre svoj prínos a viackrát si mi aj dobre poradil, čo si veľmi vážim... Predsa len ja nemám ešte veľa skúsenosti, aj keď bojujem s tou našou chorobou nejakých 7-8 rokov... Keď si to nerozmyslíš, tak drž sa. Prajem ti len to najlepšie... Papa...

Chcel by Som prispievať o tom, čo Som konal, činil a nie, čo si myslím. Veľa príspevkoch je tu o mentálno-emociálnych myšlienkach. Žiadne skutky a činy.

Keď Som celé dni len doma, nemám o čom písať. Kde Som bol, ským, čo Som zažil, ako bolo atď.

O čom písať a hovoriť
O hmotných a hnuteľných veciach
• Kde Som bol
• Čo Som zažil
• Ským Som bol
• Čo Som videl a zažil
• Aký skutok, čin Som vykonal
• Čo Som činil
• Ako bolo
• ...

O čom nepisať a nehovoriť
O nehmotných nehnuteľných veciach
• O mentálno-emociálnych myšlienkach
• O spirituálno-percepčnom vedomí

Ja som tiež jedného času mal taký pocit, že keď tu píšem, tak mi to zhoršuje zdravotný stav.

Dušan, určite neodchádzaj, tvoje príspevky sa dobre čítajú.

Ja som mal jedného času pocit, že ma všetci za chrbtom ohovárajú - bolo to strašné obdobie, veľa konfliktov. Furt som sledoval, kto je prihlásený a veril som rôznym pseudobludom..

Pomohla mi až psychologička (nepriamo), za čo jej veľmi ďakujem..

Kauza: December 1978

• Trnava
• ID a eGo
• Žiadna duša, nevedomá duša
• Nižší čierny čarodejník
• Obeť a otrok v pekle a podsvetí
• Posolstvo otroctva


V spoločnosti ľudí Dušan žil uzavreto, nedával najavo svoje myšlienky a emócie. Potuľkami ulíc a prírody po zväčša oslavoval, tancoval, spieval, radoval sa a tešil sa. Podľa Sugmund Freud psychoanalýzy bol ID - oNo. Ovládali a riadili ho tak inštinkty a pudy. Tak povediac zdedil ich.


Ako tínedžer spoznával ulice a prírodu. Svoju duševnú pohodu riešil cigaretami, alkoholom a drogami. Pri tomto opojení už bol otvorený a riadená strela. Dával najavo svoje myšlienky a emócie. Zrkadlil a parafrázoval svet okolo seba. Bol jeden z nich. Ovládali ho a riadili Alfred Adler eGo - "ja", eGo ako (cigarety, alkohol, sex a drogy).


Bez opojení Dušan tak povediac nemal vlastné názory, fakty, myšlienky, dohody a presvedčania. Podľa Eckhart Tolle ovládal a riadil ho parazit - Veľký Sudca, obeť, otrok, kat a kazateľ, ktorého si neuvedomoval. Neuvedomoval si tak svoje myšlienky a emócie. Zbrklo tak reagoval, choval sa a správal tak, ako činil.


Tým parazitom bola jeho nevedomá duša, myseľ, ID, eGo a emočné telo bolesti. Ovládali ho a riadili jak myšlienky tak aj emočné telo bolesti. Mienka o sebe samom i o niekom druhom bola po zväčša deštruktívná. Nevedel seba a iných povýšiť, povzbudiť, či riadiť ich a ovládať. Jeho slovná zásoba bola úbohá a po zväčša v spoločnosti ľudí bol viac poslucháčom a tichým pozorovateľom, ako rečníkom.
🦟🦟🦟

Podľa Don Miquel Ruiz bol nižším čiernym čarodejníkom pod nadvládou vyššieho čierneho čarodejníka. Bol tak obeťou a otrokom v pekle a podsvetí, čo znamená, že si neuvedomoval parazita v sebe a v ostatných ľuďoch.


Popri škole Dušan si chodieval privyrábat, aby mal na život v uliciach a prírode. Domov chodil len sa najesť a vyspať sa.


Potom mu došiel povolávací rozkaz. Zostrihal všetky kartičky, ako občiansky, zdravodku, bankový účet ba i vodičský.


https://dusanfajnor.blog.pravda.sk/category/kauza/

Kauza: Február 2000

• Kasárne Zohor
• Domnienka č. 1 - Symbol duševnej premeny
○ Prvé zjavenie
§ Duša - vojak telepat
§ Zrodenie eGa, mysle, sna, emócií
• Domnienka č. 2 - Symbol duchovnej premeny
○ Druhé zjavenie
§ Prázdny krucifix
§ Prebudenie vedomia
• Transformácia
• Otvorená myseľ
• Hlas poznania
• Otvorené spirituálne oči
• Jemné krehké energetické telo
• Skúmanie mysle
• Depresia
• Povýšenie eGa
• Vedomie a tichý prítomný pozorovateľ, poslucháč
• (Psycho)logický čas
○ Budúca prítomnosť 10%
○ Bývalá prítomnosť 50%
• Merateľný čas
○ Prítomný oKamih 40%
• Kasárne Piešťany
• Čarodejník
• Big Boss
• (super)eGo

Po absolvovaní branného výcviku v Šuranoch Dušan sa ocitol na Zohore vo funkcii operátor diaľky na radaroch protivzdušnej obrany.


Vo februári došiel k nemu do mašiny Marek a oznámil mu, že sa na tyle bude vyvolávať duch a že on je čarodejník. A tak si Dušan pomyslel, že takého ducha by prijal.


Celý deň sa o ničom inom nerozprávalo len o príchode Veľkého Šéfa vojaka telepata. Ako sa blížil večer Dušan a spolok sa všetci uložili k večierke na bydlo. Po pár minútach došiel veliteľ na kontrolu. Z chodby u dozorného stolíka sa ozývalo, že počas mojej služby sa Nič mimoriadne nestalo.


Ako tak Dušan pozeral svojim zrakom cez všetky steny na chodbu, videl ako po nej kráčajú veliteľ a dozorný. No veliteľ nebol ako veliteľ, ale bol ako nafúknutý panák, veľký svalovec so šiltovkou na hlave. Pri každej izbe sa zastavil a niečo zažundral.
🧐🧐🧐

Jelikož Dušan a spolok mali izbu ako poslední v jeho smere kráčania po chodbe, sa zastavili aj pri jeho izbe. Dušan tak povediac celú túto šaškáreň sledoval až do konca, nakoľko brutálny duch v ňom predstavoval nebezpečenstvo. Bol pripravený mu jednu šlahnuť, keby otvoril dvere.


Potom, ako prehovoril rozpoznal hlas, skutočného veliteľa namiesto brutálneho ducha, ktorého prežíval. Chvíľu na chodbe stáli a veliteľ sa na chvíľu čudoval, že prečo je toto takto? Neskorej po rokoch Dušan zistil, že sa čudoval jeho postoju a reakcii.


Domnienka č. 1 - prvé zjavenie: Po chvíli sa otočili a vydali sa obaja naspäť k dozornému stolu. A znovu sa prepol veľký svalovec. Niekto v izbe vykríkol, že on to vyhral. V tom momente Dušan zareagoval a bol nejako presvedčený, že vyhral nad duchom. Tomuto javu dal nálepku duch vojak - telepat, symbol duševnej premeny - transformácie. Povstalo, zrodilo sa myseľ, eGo...


Dušan si ľahol na brucho a začal sondovať celý uplynulý deň. Zastavil sa v sne, tam kde stál Dušan a spolok. Všetci rozprávali cudzím jazykom, jedna dvojica anglicky, druhá francúzky a ďalšie ruusky, či nemecky. Jediní, kto na buzeráku stáli osamotení bol Dušan a Marek. Hneď, ako Dušan spozoroval Mareka tichým hlasom ho onálepkoval symbolom "čarodejník". V tom momente z vedľajšej izby sa Marek ozval a skríkol "to kerý kkot! ".


V tom momente sa Dušan oddelil od seba a vystúpil tak so sna na buzeráku, do skutočnej reality, na bydlo. Medzi ním vo sne na buzeráku a na bydle bolo ešte celé spojenie v podobe čírej, čistej priehľadnej astralnej šnúry, rúry.
🤩🤩🤩

Domnienka č. 2 - druhé zjavenie: Po pár sekundách túto astrálnú šnúru nevedomky odtrhol, nakoľko viedol ťahanicu buzerák verzus bydlo. Po ďalších sekundách nasledovalo druhé zjavenie: krucifix, symbol duchovnej premen - transformácie. Prebudilo sa vedomie, Bytie.


Ako tak ležal na bydle na bruchu, pocítil na hlave veľký tlak. Niečo do jeho hlavy násilne vstúpilo. Nech robil, čo robil, aby tomuto tlaku zabránil, padol. Vstúpil do neho prázdny krucifix, ktorý mu otvoril myseľ a zakotvil sa tak na ohryzku v krku.


Všimol si, ako mu jazyk stvrdol a v tom momente si uvedomil, že sa počuje a že všetci ho počujú. Podľa Don Miquel Ruiz, to bol hlas poznania, hlas parazita, hlas mysle, hlas eGa..., ktorý začal šíriť klamstvá a nepravdy o Dušanovi a spolku. Podľa Eckhart Tolle parazit vedie súdy a obviňovania...


Ako druhé, čo si Dušan všimol bolo, že všetci mu vidia jeho myšlienky. Kto si v izbe skríkol, kto si? Pred jeho zrakom sa Dušan zjavil v meste kráčajúc ulicami s kamaradami. Zrazu vzlietol zo spomienky knemu k bydlu, aby sa pozrel na seba spolu so všetkými s ktorými zdieľal myseľ.


Prvé nálepky o ňom v jeho podaní boli "panic". Pozeral sa na ústa a na pohlavný orgán. Začal sa červenať a hanbiť. Po chvíli zosondoval ešte ducha či je vonku, no nebol. Všimol si, že sa mu otvorili aj oči. Podľa Don Miquel Ruiz to boli otvorené spirituálne oči pravdy, čo značia nebo a raj na zemi, kráľovstvo nebeské, Nirvánu, zasľúbenú zem, či nový sen o planéte.


Dušan sa posadil a ušulal si cigaretu. Zoskočil z bydla na zem a ozval sa mu hlas, že kto je? A tak si Dušan pomyslel, že teraz vojak. V tom momente pocítil v tele podľa oSho jemnohmotné krehké energetické telo, ktoré vyvolávalo v ňom príjemný silový pocit. Na chodbe, ešte ten večer Dušan skúmal svoj jazyk, a potom šiel si ľahnúť.


Nasledujúce dni, vždy keď ležal na bydle bol v depresii. Otázka "Kto si? " s ním mávala každý deň. Myšlienky sa nedali zastaviť. Neustále sa premietal pred jeho očami film o Dušanovi. Ľutoval sa, oči mu slzili, pri pomyšlienke z frustrácie, že prečo toto všetko až teraz a nie pred vojenčinou. Ľutoval sa najmä preto, že ako Dušana, jeho život všetci ovládali a riadili. Všade kde bol, bol podľa Don Miquel Ruiz, nižším čiernym čarodejníkom, poslom otroctva a obete v pekle a podsvetí, pod nadvládou vyššieho čierneho čarodejníka, posla duchovného boja v očistci. Ovládal ho a riadil tak jak vyšší čierny čarodejník tak aj myšlienkový parazit.


Zrazu z bydla vyskočil Šimon a odišiel niekam preč. Na chodbe skríkol Dušanové meno a dal mi nálepku niečo ako "kickbox". Povýšil ho tak z Freudovského ID na Adlerovské eGo. V tom momente Dušan zareagoval a posadil sa. Pomyslel si, že je "debil", alebo "macher". Vybral si nálepku macher.


Ďalšie dni Dušan chodieval tyl vs bojovka. Cez deň bol po zväčša dňa tichým prítomným pozorovateľom, dobrým poslucháčom, snažil sa, aby mu všetci nečítali myšlienky. Nevedomky meditoval. Za to bydlo bolo o depke.


Život na vojenčine prebiehal v bojovom duchu, priateľsky. Chodieval on a spolok do najbližšieho mesta, dediny na pivo, zábavu. Keď sa neoperovalo, našla sa robota okolo kasární. Dostávali on a spolok za robotu žolt, za čo si kupovali cigarety a alkohol.


Raz bol Dušan pozvaný na vychádzku. Do kasární tak došiel tesne pred 24-tú hodinu. Mnohí si všimli tú zmenu. Dušan bol v opojení jeden z nich. Cítil sa zase svoj. Prehodil pár reči aj zo starími a aj so svojíma.


Ďalší deň mal problém s jedným starím, ktorý mu odrezal všetky gombíky na pyžame. Keď Dušan vošiel do jeho izby, boli tam po zväčša starí, sa ho opýtal, kedy si tie gombíky zašije. Impulzívne Dušan zareagoval a odpovedal mu nahnevane, že si ich nezašije. V tom momente všetci zareagovali, Dušanovi sa zjavili čierne duše, pri ktorých sa zľakol a navyše starý mu stihol urobiť monokla. Vybehol von na buzerák a kričal na starého aby si to s ním rozdal, no nedošiel.


V ďalších dňoch mu Šimon navrhol, aby sa dal prevelit. A tak zašiel za veliteľom, či by ho mohol preveliť do Piešťan. Deň pred odchodom Dušan kúpil chlast a chcel svoj odchod osláviť, no nikomu sa nežiadalo s ním chlastať. Tak to všetko vypil sám.


Na druhý deň, v deň odchodu mal takú opicu, že ignoroval rozkaz ísť za veliteľom. Dozorný nervózny a aj podôstojník, ktorý ho došiel priam vyhodiť z postele. Rozhadzal mu bufetku, nariadil, aby sa zbalil a po rozkaze z veliteľom, ho vyhodil priam cez bránu.


Podľa oSHa človek žije psychologický a merateľný čas. Ten psychologický u Dušana predstavoval prevažnú väčšinu prežívania. Budúcu prítomnosť 10% a bývalú prítomnosť 50%. Merateľný, teda prítomný oKamih zhodnotil na 40% prežitia.


Príchod do kasární v Piešťanoch bol o reakcii. Ocitol sa na deväťárni, kde sa hlásili vojaci. Ako tak deväťák si zapisuje mená a hodnosti, jeden v tichosti skríkol generál, naznačujúc, že si ho niekto privlastní. Dušan sa na chvílu zamyslel ale nakoniec zahlásil vojin.


Keď sa dotrepal do kasární, dozorný ho odviedol na izbu, aby sa tam zložil. V zápätí mu Dušan dal list od veliteľa zo Zohora s tým, že by ho mohol odniesť veliteľovi v Piešťanoch. A toto bola ďalšia chyba eGa.


Totiž nasledujúce týždne Dušan nemal ani službu a ani žolt. Nemal si za čo kúpiť cigarety. Chodieval na vychádzky pešo do Trnavy. Od rodičov tak dostal nejaký peniaz, ale ten v bare, či herniach stihol hneď prešustrovat. Dušan bol totiž gambler a závislák ma cigaretách. Život u neho vonku znamenala zábava, ako zábava za automatom, pivo a kamarádi a rôzne akcie. Všetky peniaze, čo mal išli tam.

Na chodbe sa Dušan stretol s ašpirantom, ktorý si vypýtal odo neho vojenskú knižku. Keď ju prelistoval, mu povedal aby zašiel za veliteľom sa zahlásiť. A tak on učinil. V nasledujúcich dňoch dostával jednu službu za druhou. Ale, čo čert nechcel, on si vojnu takto nepredstavoval. Chcel sa naučiť bojovať, válčiť. Namiesto toho dostával služby u dozorného, služby v kuchyni, pochôdzkové služby...


Raz keď došiel do izby Peter vytiahol slovník a preložil dve slová "Big" a "Boss". Čo znamenalo vtedy Veľký Šéf, dnes veľké zviera. V tom momente Dušan a spolok spozorovali, ako zo slovníka vyletela modrá postava a vzlietla na bránu kasární sediac za TV. Niekto chytrejší mu dal nálepku čarodejník.


Prvý Dušanov rozkaz bol v mysli v podobe obrazu a symbolu a to červený krížik na telefónej budke, kde ju vojak z biezbolkou devastuje. Totiž celý čas na vojenčine sa Dušan snažil nevysielať žiadne myšlienky, žiaden vnútorný hlas a ani obraz a symbol. Bol tak povediac, akokeby urazený, naštvaný, za to, čo sa mu na Zohore stalo.


Počas pobytu na vojenčine aktívne sledoval výkony slovenských športovcov, kde dosahovali majstrovské výsledky. Východnárské basketbalistky, či strieborných hokejistov na majstrovstvách sveta. Sledoval ich cez rádio a TV. V mysli si vytvoril svet rádia a svet za ním. Komunikoval s týmto svetom, ako Veľký Šéf, čarodejník. Každému prial a želal to najlepšie. Ale i telka si zaslúžila od neho pozornosť. Zbieral tak trofeje.


Domnienka - V Dušanovi sa začalo prebúdzať Jungovksé (super)eGo. Ruizov vyšší čierny čarodejník, posol duchovného boja v očistci. Sen o planéte, sen duchovného boja. Začali naberať na vedomí a to ho dostalo v prítomnom oKamihu do problémou.


Začal svojvoľne opúšťať kasárne a prichádzať späť neskoro nad ránom. Jedna strieborná hviezda, podôstojník, si ho zobral na mušku a sledoval každý jeho krok. Dušan ako starý odmietal veškerú službu v kasárňach. Bol tak posadnutý samým seba, že to viedlo k podpisom, že nesplnil rozkaz.


Mal nevyčerpanú dovolenku, tak na ňu šiel svojvoľne. Počas dovolenky Dušan viac času trávil doma s rodinou. Párkrát vybehol do ulíc žiť. Pozväčša automaty a pivo a kamarádi. Po dovolenke si do kasární zbalil aj civil, s tým, že keď sa mu služby v armáde skončia, sa má do čoho obliesť.


https://dusanfajnor.blog.pravda.sk/category/kauza/

Kauza: Leto 2000

• Justičný palác
• Tichý prítomný svedok pozorovateľ
• (super)eGo
• Veľký Šéf
• Čarodejník
• Nápravnovýchovný ústav
• (Psycho)logický čas
Budúca prítomnosť 25%
Bývalá prítomnosť 0%
• Merateľný čas
Prítomný oKamih 75%

Keď Dušan došiel do kasární ho zarazil fakt, že mál vyrabovanú skrinku, odlomený zámok. Impulzívne tak zareagoval, prevliekol sa do civilu a na dobro odišiel z kasární. Dozorný u stola sa ho vypytoval, že kam ide, že je neskoro po večierke, odpovedal mu znechutene "do pike" a to tiež dozornému u brány. Znovu sa mu zaslzili oči. Celú noc Dušan kráčal pešo do Trnavy.


Vôbec si neuvedomoval situáciu v ktorej bol a čo bude nasledovať. Nechal to na prítomný oKamih, nerobil si starosti. Už jeho tatko mu dohováral, aby nebláznil a vrátil sa späť do kasární. Neuplynul ani jeden deň a tatko otvoril dvere od bytu a priviedol dvoch mestských policajtov do jeho izby. Tí si pýtali od neho vojenskú knižku. Podal im ju a odviedli ho von z bytu. Vo výťahu mu dali želiezka a vonku pred barákom ho odovzdali vojenskej polície.


Policajt sa ho pýta, ako sa dostaneme do Bratislavy, tak Dušan ho musel navigovat. Došli tak do justičneho palácu, kde ho posadili do vyšetrovacej väzby. Vyfasoval kopec handier. V priebehu pár hodín bol už v cele s ďalšími okupantmi.


Po krátkom zoznámení a určení pravidiel si ľahol na bydlo.
Celu okupovali piati. Šéf cele Rado - narkoman. Rudo - alimenty. Pažroš - krádež a hlboko veriaci - tiež krádež.


Počas pobytu v justičnom paláci Dušana a spolok Rado zásoboval časopismi, cigaretami a pod. S ostatními väzňami cez okienko na cele si na špagáte vymieňali veci. Čoho následkom bolo neskorej dostatočný počet čiernych bodov potrebných na samotku.


Boli aj dobré ale aj zlé chvíle. Keď Dušan čítal kovbojky sa jeho eGo hralo na Veľkého Šéfa, čarodejníka medzi riadkami. Zostrojil si v mysli super rádio, ktoré tam hralo non-stop celý deň až po večierku. Každý deň, inačšia frekvencia. S ostatnými väzňami nekomunikoval, bol za tichého prítomného svedka pozorovateľa.


Strava bola, ako taká, človek musel tak, či onak jesť. Toaleta bola otvorená a v zemi. Používali sa na ňu nohy stoličky. Do cele chodili balíky od príbuzných a známych. Vždy sa všetci o obsah s ostatnými podelili. S dozorcami a riadiacimi sa komunikovalo pomocou lístočkou s požiadavkou. Oproti cele bol bufet, ktorý sa navštevoval raz do mesiaca. Sprcha bola tiež raz do týždňa.


Celý pobyt v cele sa viedol v pokojnom duchu, až kým neprišiel ďalší vezeň. Z jeho úst vyšlo, že ukradol autobus. Rado si na ňom všimol, že je sprostý, tak ho začal využívať. Hral sa sním. Fackoval ho, ako panáka za každú jeho neuvaženú sprostosť. Keď Rado odišiel na niekoľko týždňov na samotku, opäť v cele zavládol pokoj.


Keď sa Rado vrátil, najprv vymyslel vojnovú hru na posteľnej bielizni, neskorej sa Dušan s ním pobyl, kvôli jeho kriku na Dušana. Roztrhal mu tými jeho pazúrmmi celé modré tepláky. A tak Dušan musel nosiť spodky. Ako čas plynul, si poniektorí všimli, že sa s nimi nič nedeje, žiadne obvinenie.


Tak Dušan napísal list prokurátorovi, že z čoho je obvinený. Na zadnú stranu obálku uviedol svoje meno, adresu a iniciály B. B. Po pár dňoch sa veci pohli a ocitol sa pred prokurátorom. Prokurátor ukázal na spis a povedal, že je prísne tajný. No Dušan neváhal ani sekundu a prelistoval ho. Bol obvinení s viac ako desať nesplnených jbnutých rozkazov a dezercie. Vyžiadal si obvinenie aj písomne listom.


V cele sa dal do práce a sledoval čísla. A našiel chybu, ktorá tvrdila, že počas služby sa nachádzal na dvoch miestach svojho času. Po čase sa otvorili dvere na cele, nakazali mu sa zbaliť. V cele sa spustila diskusia, čo bude s Dušanom. Jeden hovoril, že ide domov, druhý eskorta, treti súdne pojednávanie a pod...


Dušan sa dostavil spolu s bacharmi pred súd v Bratislave v justičnom paláci, kde sa rozhodlo aký trest mu výmerajú. Na súde bola jeho mama a aj sestra. Niekoľko prísediacich. Vonku na chodbe cítil veľký psychický tlak, ako sa kameraman snaží vojsť do pojednávacej miestnosti. No musel ho v duchu odvolať, nakoľko mu nesedelo, prečo by mal byť snímaný kamerou. Veď Nič vážne neurobil.


Prokurátor vzniesol obvinenie a navrhol 30 mesiacov bezpodmienečne. Dušan bol obvinený z nesplnených zo desat jbnutých rozkazov a dezercie. Obhajca, ako keby tam nebol, tak Dušan sudcovi predniesol pripomienku, že v obvinení je chyba. Sudca sa ho ešte opýtal, čo znamenajú tie iniciály B. B. na obálke listu. Tak mu hrdo odpovedal symbolom "Big Boss", že ho tak všetci volajú. Po chvíli ho napadla myšlienka ovládnuť sudcu duchom, ktorý bol vždy na blízku. Ako náhle neviditeľný duch vliezol do sudcu, sa sudca naštval a pokarhal ho. Vyniesol rozsudok 20 mesiacov bezpodmienečne v prvom nápravnovýchovný zariadení. V tom mu blislo hlavou, akú rolu tam bude hrať? Kkota alebo zadok? Vybral si kkot. Na súde sa tak odvolal na vyšší súd.


A tak ho eskortou odvliekli do Leopoldova. Najprv do samotnej cele, potom na oddelenie z uzamknutymi izbami. V cele bol iba starší pánko. Potom neskorej Mečiarove amnestie umožnili tomuto dôchodcovi ísť na slobodu. Do cele vošiel nový pacient. Čo si Dušan postrehol, že bol psychicky s nervami na vybuchnutie. Prevzal kontrolu nad celou. Vymieňal si s ostatnými vezňami veci. Raz po lagri došiel so zlomenou rukou v gipse. Dušan sa snažil od neho robiť odstup a nemiešať sa do jeho starosti. Dokonca pri výdaji jedla rozhodoval, kto a aké jedlo dostane. Kontroloval mu aj komunikáciu s dozornými, kde mu jeden lístok aj roztrhal.


Po pár týždňov nasledoval vyšší súd. No nedopadol dobre. Totiž jelikož Dušan o sebe v predošlích článkov o sebe tvrdil, že nemá bohatú slovnú zásobu, myšlieky a sny, názory a fakty, či nové dohody a presvedčania, sám sa nevedel dobre obhájiť, nevedel vysvetliť, prečo dezertoval a neplnil rozkazy. A tak ho sudca obvinil nepodmienečne na 20-mesiacov väzby. Vrátil sa späť do leopoldova a po pár týždňou požiadal o eskortu do Hrnčiarovce nad Parnou. Nasadili mu opäť medveďa na ruky a nohy a išli tam autobusom. Dostal sa na otvorené oddelenie, kde bolo zo 40 väzňou, prevažne narkomani, ... a iné ľahké previnenia.


Na oodeleni bola brigadirská izba, ktorá bola prostredníkom medzi väzňami a pedagógom a bacharmi. Starala sa o oddelenie a vydávala príkazi a rozkazy na deň. Nebezpečný väzni chodili pracovať len vrámci väznice a tí ostatní chodili pracovať mimo väznice.


Na oddelení boli zo desať izieb a po šesť väzňov a miestnosti ako kultúrna miestnosť s TV, čajovňa, kúpeľňa. V izbách bola normálna toaleta, postele, stoličky a skrine. Mimo oddelenia boli posilovňa, knihovňa, jedáleň s kuchyňou, dielňa... Každý večer pred večierkou všetci mali na chodbe nástup, kde sa spočítaval stav a robili plány na zajtrajšok.


Dušan cestoval z jednej izby do druhej, lebo sa mu nepáčil hluk na lágri. Nejaký čas bol ubytovaný v brigádírskej izbe a čerpal výhody oddelenia. Potom, ako mu na nástupe oznámili, že už viac nie je pre ústav nebezpečným väzňom začal chodiť pracovať mimo väznicu. Plat bol rozdelený na tri časti, nemalá suma išla jemu, aby si mohol robiť nákupy v bufete, druhá časť výplaty išla do šporenia - ktoré dostane každý väzeň po prepustení z basy a tretia časť išla za pobyt vo väznici.


Tesne pred prepustením si Dušan vybral pokojnú a tichú izbu. Nikto a Nič neotravoval. Čo sa týka jeho hlavnej úlohy v jeho príbehu, sa hral na Veľkého Šéfa - čarodejníka. Zaujímal ho jak šport, tak aj hudba a dianie sa doma a vo svete. Do všetkého strkal svoj nos.


Spoznal tam pár ľudí a spoznal aj ich príbeh. V médiách a hudbe bol Dušan ospevovaný, oslavovaný, každý ho mal rád, milovali ho. Až na pár výnimiek na oddelení. Nie každý mal pre neho to pochopenie. Nakoniec si ho predvolali pred komisiu a schválili mu podmienečné prepustenie. Na slobodu sa Dušan tak dostal v polovičke trestu teda niečo navyše po 9. mesiacoch.


Čo sa týka jeho hlavnej úlohy v jeho príbehu, Dušan trávil bývalú minulosť na 0%, budúcu prítomnosť na 25% a samotný prítomný oKamih zvyšných 75%.


https://dusanfajnor.blog.pravda.sk/category/kauza/

Kauza: September 2002

• Veľký Šéf, Big Boss, Čarodejník
• Domnienka č. 3, 4, 5, 6- Symbol duševnej premeny
• Tretie zjavenie
○ Dve duševné bytosti, hovoriacie a mysliacie bytosti
• Štvrté zjavenie -
• Boh dedko - dedko dušou, hovoriaca a mysliaca bytosť
• Piate zjavenia
• Chorá duša v podobe ľudskej chorej bytosti
• Šieste zjavenie
• Bohyňa dušou, hovoriaca a mysliaca bytosť
• Psychózy, bludy, halucinácie, velikáštvo
• Boj o vlastný myšlienkový názorový systém
• (Psycho)logický čas
• Budúca prítomnosť 0%
• Bývalá prítomnosť 90%
• Merateľný čas
§ Prítomný oKamih 10%

Po prepustení z väznice sa Dušan vrátil do rodičovského bytu. Domov si tak doniesol našetrených cca. 10 000SK. Neskorej si povybavoval doklady a nahlásil sa na úrade práce.


Doma sa scivilizoval a začal študovať, ako funguje nová schopnosť telepatia, telekinetika, psychokinetika, veštenie, proroctvo, šiesty zmysel...


Neskorej sa stal pravidelným divákom TV kanálov, kde sa hral na Veľký Šéf - Big Boss - čarodejník. Šéfoval a čaroval všetko, čo sa dalo. Prial všetkým dobro. Najviac sa zameriaval na šport a zbieral trofeje, hneď potom, ako mu vyšla stratégia a taktika telepatického čarovania. Ovládal a riadil tak ľudí, športovcov za pomoci čarovného ducha a obrazov a symbolov. Prehry, neboli a ani neboli vítané.


Vždy, keď v TV, rádiu, či na okolí začul svoje meno a nálepku naň Big Boss... vždy zareagoval a hneď začal telepaticky to opätovať, Dušan tak šéfoval a čaroval, teda ovládal a riadil človeka a jeho situáciu. Každý ho mal rád, priali mu všetko najlepšie a takým istým pomerom im to aj vracal. Nie nadarmo sa hovorí, čo vyšleš do vesmíru, to sa ti mnohokrát vráti.


Začal čítať dostupné rodinné knižky. V jednej čítal o anatómia človeka, kde si v duchu skoštruloval celého človeka od buniek, kostí, cez orgány v tele až po kožu.


Svoju sexuálnu stránku riešil Buď s TV, či rádiom, časopismi a prostitútkou. Ovládal a riadil tak orgazmus. Dosť často plytval sexuálnou energiou hlboko do rána.


Začali sa majstrovstvá v ľadovom hokeji. Bola to éra hráčov, väčšina z NHL. Uvedomoval si ich silu a kvalitu slovenských hokejistov a bol presvedčený, že to spolu dajú. Išli od jedného zápasu cez druhý. Sledoval tak štatistiky hráčov, v duchu ich v tabuľke štatistík posúval na najvyššie miesta. Tak napríklad Bondra, Šatan, Hosa, Chára, Demitra, Višňovský, Handzuš, Lintner, Lašak a ďalší, tých si dal do tabuľky, čo najvyššie a telepaticky ich tam držal až po koniec turnaja. A čo čert nechcel, vyhrali šampionát a stali sa tak po prvý krát Majstrami Sveta. Fandil aj ďalším slovenským svetovým športovcom a zbieral tak trofeje. Samozrejme, že bol fanúšikom aj zahraničných športovcou, ako Federer, Hingisová ale i české reprezentácie.


Raz mu preplo a pobil sa s otcom, kvôli nálepke, ktorou ho oškatulkovaľ. Tou nálepkou bol symbol pankhard, čo Dušan hneď zareagoval, bral to, ako urážku. Neskorej sa tatkovi ospravedlnil a povedal mu, že to nebol on.


Domnienka č. 3 - tretie zjavenie: Už ale po niekoľkí krát Dušan čítal psychológiu pre mladých, v ktorej sa stal Bohom Zeme. Počas čítania sa mu na chodbe zjavili dve na číro priehľadné duše. Jedna si o ňom omyslela "tak tu je debil". Vstal z postele a zatvoril tak dvere od chodby. Viac dušiam nevenoval pozornosť.


Domnienka č. 4 - štvrté zjavenie: Umrel dedko a ja Dušan ho nebol ani len pozrieť do nemocnice. Ako tak ležala Dušan v posteli, niekdo zaklopal na stenu, v pravo hore za reproduktorom. V duchu si predstavil dvere, asi tak veľké ako reproduktor a dnu vošiel Boh. Vzápätí si dal dole šat a zjavil sa mu tak polonahý dedko. Posadil sa a povedal mu, že "si Boh! ". Po nejakej dobe, asi tak týždeň, kam Dušan išiel v byte, tam išiel aj dedko. Nevedel sa ho zbaviť, nevedel, čo s ním. Pripadalo mu to priam komické, že po dome na stenách poletuje dedko na mráčku.


Domnienka č. 5 - piate zjavenie: Ako tak Dušan odpočíval v posteli sa mu zjavila postava z knihy, tá, ktorú v mysli skoštruloval, tá ktorá mala v sebe všetky bunky, kosti, nervy, orgány, kožu atď. Pomyslel si "fajn také telo chcem!" A toto bola ďalšia chyba v myslení, nakoľko mu trvalo uškodila. Začal sa proces rongenovania, v jeho prípade niečo ako inkarnácia. Celý proces predstavovania, či vyzualizivania trval snáď 15min. Zastavil sa pri rontgene hlavy a jemným hlaskom skríkol, že si hlavu chce ponechať. Potom nasledoval jeho pád a deštrukcia ducha. Dedko to v momente využil a tiež jeho polonahé telo sa do Dušana prevtelilo, či inkarnovalo. Rozbuchalo sa mu srdce tak, ako nikdy predtým. Prihovoril sa mu a skríkol "piánko!" A ono sa ukludnilo. Zjavil sa mu mozog, ako sa sfarbil do žlto hneda a pristáli na ňom bzučiace muchy. Následne si všimol, že sa mu poškodila predstavivosť. A tak si povedal, že všetko sa opraví a bude to tak, ako má byť, hneď ráno, keď sa vyspí. Zavrel oči a išiel spať. Ráno keď sa zobudil, si všimol, že má pokazenú predstavivosť. Posadil sa a zjavili sa v priestore otvorené nožnice a hlas sa k nemu prihovárajúc, že čo si najviac cení na sebe. V tom momente sa mu zjavil pohlavný orgán a orgán v mozgu - epifíza. Nožnice to odstrihli a niekto to do mixéra na jedlo hodil a zamyxoval. Výsledok bol tancujúci čurák na parapete okenice. Nevedel sa tejto predstavy dlhodobo zbaviť.


Domnienka č. 6- šieste zjavenie: V ten deň ráno ho napadla myšlienka, že vyvolá Bohyňu, pretože sa v duchu cítil sám. A verte neverte, toto bola jeho jedna z najväčších chýb v živote. A tak onú Bohyňu vyvolal. Stačilo iba nahlas povedať bohyňa vyvolávam ťa. A ona sa zjavila. Bol to proces, ktorý mu vyšiel z ľavého oka pred neho na stenu izby. Obraz subjektu bol priehľadný a nevyfarbený. Bohyňa vyzerala, ako priehľadná, na číro sfarbená hovoriaca a mysliaca duša.


Keď sa postavil, pocítil ako mu vŕzgajú kĺby na kostiach. Tak si pomyslel, že by sa mohli namazať a oni sa aj namazali. Chvíľku sa navzájom oťukavali, chodili z jednej izby na druhú a i pred zrkadlo, kde sa s ťažkým pohľadom do zrkadla ozval hlas "peknýýý". Potom prešli do izby a konkrétne do jeho skrini na šaty. Tam sa mu v ruke zjavil štetec a on ju lízol tým štetcom do zelenej farby. V tom momente mala na sebe zelený šat a vznášala sa na obláčku. Potom, ako si dali bozk na rozloučenou, vzlietla spod steny von za ňu a obkružila ich byt. Išiel za ňou a pri po myšlienke, čo s ňou, si povedal, že ju chcem mať v duchu. Tak, ako Herkules, ktorý sa prihováral k Bohom a oni sa mu zjavovali a reagovali tak na neho. V tom momente sa mu opäť v mysli začali zasekávať obrazy a symboly. Začal ju vidieť všade, kam Som pozrel, tam bola aj ona, zelený fľak vznášajúci sa mrak v podobe tamcujúceho čuráka a hovna.


Ako dni plynuli Dušan si všimol, že sa mu rozdvojuje telo, konkrétne ruky a nohy, vždy keď lehnil. Mával neuveriteľné bolesti nôh a panvy, ktoré pretrvávali roky. Nevedel sa ich zbaviť a prial si, čo najrýchlejšie zaspať, aby necítil tak, bolesť. Z ducha, čo sa nachádzal popri jeho boku sa stal v mysli ťažko - poškodenou - chorou - nečistou - čiernou dušou. Všade cítil prítomnosť čiernych duší.


Začali sa u neho prejavovať prvé príznaky schizofrénie a insomnie. Psychózy typu ohromného strachu, silného rozbúšenia srdca vtele a tlaku v mozgu za to, že je zodpovedný za to, čo urobil, neurobil. Zodpovedný za svoj život, zodpovedný za svoje stvorenie a ničenie. Mával bludy, najmä tie velikášske, a dosť často sa povzbudzoval myšlienkami, že je macher, velmacher, majster, veľmajster, čarovný bojový duch, Boh, Veľký Šéf, Big Boss, vojak a bojovník. Ale tieto nálepky mali krátku životnosť. Mával aj halucinácie. Vonku za oknom a i v TV, či rádiu sa ozývali hlasy a slová smerujúce na jeho adresu typu Dušan je kkot. Časté vulgárne nadávky, preklínanie, zaklínanie, posmešky.. . Svet naokolo neho ho prestal mať rád. Neprialo mu a ani on im.


Bojoval tak po zväčša v posteli o svoj myšlienkový názorový systém. Bol to nekonečný a nezmyselný boj, ktorý nepoznal víťaza a ani porazeného. Vždy padal. Raz vykrikoval z okna na ľudí, čo vysedávajú na lavičke a opätoval im paľbu. Jedna urážka za druhou na jeho osobu. Jeho mama si to všimla a navrhla, či nezájdu za psychiatrom. A tak na druhý deň aj išli.


Keď má Dušan hodnotiť toto obdobie z pohľadu prítomnosti, tak bývalá prítomnosť u neho zahrnovala 90% aktivity, budúca prítomnosť 0% aktivity a prítomný oKamih na 10% prežiťku .


https://dusanfajnor.blog.pravda.sk/category/kauza/