Ako sa učiť a študovať knihu

Akú techniku používate pri učení a študovaní knihy!? Najmä tej ťažkej literatúry!?
Sú niektoré knižky, najmä školské učebnice príliž ťažké na čítanie a pochopenie.

Keď ich idem čítať, tak ich aj hneď zatváram, totiž príliž veľa cudzích slov, pojmov, výrazov, fráz . A veľa odražok!

Pri ľahkej literatúre sa vždy zastavím tam, kde niečo si osvojujem, (ne)chápem , chvíľu o to popremýšľam, v duchu si to zostavím, predstavím a čítam ďalej.

Ale pri ťažkej literatúre sa mi toto (ne)chce robiť, nakoľko by Som to musel robiť na každej druhej strane.

Akú techniku čítania, študovania používate? Pochváľte sa!

Ahoj @vrana.

Čo sa týka mňa, tak dosť to závisí od typu učebnice. Napr.:

• Pri učebniciach z humanitných vied sa snažím, kde sa to dá, uplatniť určitý variant rýchločítania. Konkrétne ten variant, kde si pomyselne rozdelím stranu na tri stĺpce a skáčem zrakom vždy z jedného stredu stĺpca do stredu ďalšieho stĺpca, pričom sa snažím zrakom zachytiť obsah, či význam, pointu toho textu, ktorý je na danom riadku v danom stĺpci. A idem takto relatívne plynulo, niekedy aj rýchlo, pričom sa strana takto "preletí" vcelku šikovno. Vyžaduje si to určité sústredenie, aby sa zraku a mysli podarila vždy tá myšlienka z úseku stĺpca zachytiť a aby sa v hlave potom jednotlivé úseky dobre zliepali do seba do výsledných informácií. Osobne týmto variantom rýchločítania napr. pri filozofii nesledujem snahu rýchlo prejsť textom, ale skôr nútiť mozog sa vo zvýšenej miere koncentrovať, čo ruka v ruke u mňa má efekt ten, že si lepšie zapamätám jednotlivé informácie a myšlienky. Ak sú v texte nejaké cudzie slová, ktorým nerozumiem, a pritom nie sú predmetom výkladu v danom odbore, tak si ich googlujem.
  
  
• Pri učebniciach, kde sa spomenutý variant nedá dobre uplatniť, lebo obsahuje text príliš hutný na informácie (je v ňom primálo vaty, slovnej omáčky), tak vtedy si prečítam každý bod či odsek (najčastejšie celú stranu) zvlášť, zastavím sa a skúšam si reprodukovať, čo som si zapamätal. Je dôležité poznať, aký typ zapamätávania náš mozog uprednostňuje - ja som rokmi zistil, že som motoricko-vizuálny typ. Potrebujem text vidieť, fotograficky si ho v hlave "odfotiť", potrebujem ho mať farebne rozlíšený, zvýraznený, a čo sa týka tej motorickej časti, potrebujem ho reprodukovať tak, akoby som ho v nejakom zmysle používal. Napr. ak ide o odbor humanitný, kde si neviem prakticky skúšať poznatky, tak sa snažím text reprodukovať nahlas akoby "druhému človeku"... hrám sa kvázi, že niekoho iného text učím. V podstate tomu fiktívnemu poslucháčovi vec vysvetľujem, akoby som sa nie ja ešte len text učil, ale akoby som ho už dávno ovládal a bol naňho expert. Odmalička som sa vlastne učieval "v praxi neskúšateľné" odbory tak, že som korzoval po izbe a učil "druhých", vysvetľoval to niekomu inému, kto v miestnosti v skutočnosti nebol. Na základke som tak učil dokonca istý čas plyšákov, posadil som si ich na posteľ a učil som ich nejakú látku, ktorú som sa mal naučiť do školy.
  
  
• Pri učebniciach z odborov, kde sa dajú poznatky prakticky skúšať, tak vzhľadom na svoj motoricko-vizuálny typ som si zvykol ich ihneď skúšať. Trebárs, ak sa učím IT učebnicu, tak si jednotlivé postupy napr. z nejakého programovacieho jazyka ihneď nahadzujem do IDE nástroja a skúšam si to programovať súbežne s učebnicou. Rovnako som tak robil s Excelom, kde keď bol výklad trebárs nejakej funkcionality, tak ani som nešiel v knihe ďalej, kým som si to nepreklikal v reálnom Exceli. Pri učebniciach logiky, či matematiky, alebo na strednej z fyziky zas, ak sa vyskytol nejaký vzorec a s ním spojený slovný príklad, kde sa ten vzorec dá uplatniť, tak som si ho hneď na papieri prepočítal spolu s učebnicou.
  

Takže ja si to rozlišujem podľa toho, či sa to dá prakticky precvičovať, a ak nie, tak sa ešte sám seba spytujem, či sa dá uplatniť ten spomenutý variant rýchločítania, alebo nie. (Nedá sa mi vtedy, ak je tam príliš veľa hutného textu takmer bez žiadnej slovnej omáčky.) Napr. učebnicu manažmentu som sa na skúšku učil tým variantom rýchločítania v spojitosti s prípadným googlovaním cudzích slov. Samozrejme aj v tomto prípade sa mi koniec-koncov nedá vyhnúť reprodukovaniu obsahu textu tým štýlom, ako som spomenul, a síce, že ho nahlas vykladám nejakému fiktívnemu poslucháčovi. Zvykol som si z minulosti niektoré takéto učebnice aj skonspektovať, robiť z nich výcuc hlavných myšlienok a informácií. To potom umožní si priebežne vec opakovať pomocou reprodukcie už len využitím samotného konspektu, takže vtedy nemusím ísť pozerať opakovane samotnú učebnicu. Ak je však text hutný a príliš informačne bohatý, že sa ani nedá dobre selektovať, čo je dôležité a čo je druhotné, tak vtedy ani nekonspektujem, rovno sa to učím reprodukovaním odstavec za odstavcom, pričom reprodukciou myslím snahu prerozprávať obsah vlastnými slovami tak, akoby som to učil a vysvetľoval niekomu inému. Kľudne si vtedy v rámci toho reprodukovania pridávam vlastné slovné omáčky a vaty - to mi práveže pomáha pri zapamätávaní, lebo tým, že si to takto prevediem do vlastnej reči, tak si to vlastne prekonvertujem do svojho spôsobu uvažovania a myslenia, a tým je to pre môj mozog akoby prijateľnejšie - ľahšie takú "informačnú stravu" strávi a začlení ju ľahšie do svojich, už existujúcich asociačných vzťahov.

A teda pri tých, kde sa dá poznatok priamo vyskúšať, tak si to idem hneď skúšať, veľakrát aj štýlom pokus-omyl. To sa mi pamätá úplne najlepšie, keď si vec vyskúšam sám a sám sa presvedčím, ako funguje. Ako sa aj vraví, že človek si najviac zapamätá to, čo si sám aj vyskúša - o mne to platí taktiež.

Držím palce.

Ďakujem @Matej za náčrt

Techniku (rýchlo)čítania poznám, len Som ju (ne)vedel uplatniť. Tak isto poznám vizualný, akustický a motorický typ človeka v účení. Učebnice sa mi čítjú ťažko a sú tým pádom, ťažké na pochopenie, či zapamätávanie. Vyskúšam rychločítanie na ľahkej literatúre, kde si poprípadne budem robiť, poznámky, či zostavovať slovnú zásobu.

Zaujalo ma, že ako študuješ takú učebnicu, u mňa ťažkú literatúru. Tvrdíš, že sa v čítaní (ne)pohneš ďalej, pokiaľ si (ne)osvojíš poznatok z jednej strany, pokiaľ si poznatok (ne)vysvetlíš vlastnými slovami a to štýlom dialógu s fiktívným poslucháčom, pokiaľ poznatok, slovnú zásobu nevygoogliš, či si poznatok (ne)zostavíš v duchu ako nejakú skladačku, čo by mala fungovať, a poznatok zapíšeš do poznámok.

Čo sa týka kurzov z IT, tvrdíš, že poznatok je dobré aj odskúšať prakticky.

Ak to zhrniem:
Ľahkú literatúru čítať rýchlym tempom, stranu (roz)delenú zrakom na tri odseky, kde sa tie odseky navzájom prepoja, robiť poznámky, slovnú zásobu.
Ťažké čítanie čítať normálnym tempom, zastaviť sa pri každej prečítanej strane a v duchu učiť fiktívného poslucháčka o poznatok, ktorí sme získali, prakticky poznatok aj odskúšať, ak si poznatok vyžaduje skladanie modelu, postaší si to poskladať v duchu, robiť poznámky, slovnú zásobu.

Ďakujem za tip a techniku. Snáď sa mi to podarí uplatniť. Čoho následkom boli frustrácie z toho, že nič (ne)viem, bo Som sa ponáhľal a ak nič neskúšal...