Zrovna v noci bdiete? Napíšte!

rasto napísal:dnes sa mi niejako nedarí zaspat dlhodobo to bolo so spankom v poriadku a teras sa mi vyskytla noc kedy nemozem zaspat len dufam ze taketo noci sa nebudu opakovat,vobec necitim ani najmensi naznak potreby spat tak uvydim ci sa to este niejako do rana nezmeni.

To ma mrzí, Rasťo. Dúfam, že ďalšia noc už bude dobrá a podarí sa Ti dobre odpočinúť i vyspať. Držím moc palce!

posledne dni spavam po 5 az 6 hodin zaspavam okolo 2 az 3 v noci a budim sa okolo 7,8 hod rano ale vyzera to ze mi takyto kratsi spanok staci tak uvydim do buducna ci sa zo spankom nieco zmeni.

rasto napísal:posledne dni spavam po 5 az 6 hodin zaspavam okolo 2 az 3 v noci a budim sa okolo 7,8 hod rano ale vyzera to ze mi takyto kratsi spanok staci tak uvydim do buducna ci sa zo spankom nieco zmeni.

To je fajn, že aspoň tých 5-6 hodín. Ako to máš vlastne s rodinkou? Oni chodia spať v normálnom čase a Ty si ešte niekde v nejakej miestnosti, obývačke, sám a ponocuješ? Mi tak napadlo, že ako svoju odlišnú potrebu spať zlaďujete navzájom medzi členmi domácnosti. U rodičov som mal ja vlastnú izbu, takže som v nej fungoval bez ohľadu na spánok rodičov. Iba mamina zväčša spávala v obývačke, a preto som bol trochu limitovaný v možnostiach ísť do kuchyne alebo na wecko, aby som ju nebudil.

ano presne tak manzelka spi v spalni dcera v detskej a ja v obivacke pozeram v noci televyzor a sem tak kuknem na notebook ale aj ked idem v noci si skusit lahnut ci nezaspim tak vlastne manzelke to nevadi ona sa nato vobec nezobudi a dcera ta chodi spavat okolo polnoci malokedy prvej ale tu tiez ked chodim po schodoch nezobudim vlastne to moje chodenie ju zo spanku nevyrusi.

No lahol som si ale akosi este niesom pripraveny na spanok. Rozmyslam nad tym ako som v zivote "zlyhal"... nad tym ako je vsetko relativne a vlastne na nicom nezalezi. Nadalej plavam svojim zivotom ale uz iba ako mrtvola na hladine lebo som uz davno vo vnutri zomrel. Vplyvom dlhorocnej tazkej depresie sa telo resp. mozog adaptoval a potlacil na minimum vsetky pocity ci uz dobre alebo zle. Je to tazky zivot ked nemozem citit... spoliehat sa len na logiku je sice vyhodnejsie ale neschopnost pocitit radost alebo bolest ma obrala o to najcennejsie. Som ako robot. Vidim, pocujem, analyzujem, pocitam a vyvodim vysledky... ale posledny najdolezitejsi krok a to vysledny pocit chyba alebo je minimalny. To iste by som mohol aplikovat aj na volu a motivaciu. U mna proste existuju oboje minimalne. Je to cista katastrofa. Neviem co mam robit. Ja vidim len 2 alternativy. Mozem pokracovat v biednom zivote alebo... ved viete. Na tu druhu moznost ale niesom pripraveny psychicky. Toto pisem s cistou hlavou. Momentalne niesom v depresii. Len som Vam chcel sprostredkovat taky nahlad na psychicku chorobu ktorou trpim. Paradoxne mozno pocutie hlasov nieje to najhorsie co moze cloveka stretnut pri tejto chorobe ale take nenapadne priznaky ako strata vole, motivacie, citov... Neviem ci je este niekto online ale ak ano tak pozdravujem.

Ahoj @matus

Nuž nezávidím tú myseľ, ktorá ťa požiera, len si uvedom kým myslíš atd. niesi v prítomnosti!

Ahoj, uz druhý deň som bez kventiaxu, a dnešná noc vypadá na bdelú pozornosť, skusim ešte dačo porobiť a pokúsim sa aspoň na pol hodku či hodku zaspať, rano idem do Gabčíkova po ďalšie body.

Z hlbokej noci vás pozdravujem
anti/fajny

Ahoj Matus!
Kokos neblázni! Nejako to musíme dať
Cítiť ,,príliš,, je taký istý blbý kríž ako cítiť menej. Detto nonstop pocity, že by bolo možna lepšie si od tej vyčerpanosti z pocitov oddýchnuť ...áno, veď vieš,..tam niekde ,,hore,, alebo inde. Proste neustále myšlienky, že takto tento blbý svet, čo si postavili na honbe za peniazmi a vydieraní chudobných, ,,citlivejších,, a lepších ludí nedáme... Sama som sa zničila posledné roky úplne, z hľadiska schopnosti na život. Proste som nezvládala city, bolesti. Sú mi príliš veľa. Nedokážem sa regenerovať duševne lebo dennodenne prichádzajú, a cítim všetko malé zlo príliš bolestivo. Odmalinka si vraj neviem žiadne životné veci, emócie odreagovať inak, ako ublížením si. A to všetko doslova. Takže dennodenne, skoro vždy keď je možnosť. Posledné roky mám iný jav. Ešte viac cítm všetko zlo okolo mňa, a dobro voči mne nejako ... dosť necítim, aj keď tam je. Takže furt ma veci bolia, a furt túžim po oddychu, a neviem ho dosiahnuť. Tak stále myslím na oddych tam inde. Ale čo potom? Kokos veď som chcela mať rodinku a rodinnú lásku predtým, než v tomto živote zomriem. A chcem to vlastne ešte stále, aj keď sa podvedome teraz neustále ničím z hľadiska pripravenosti na môj životný sen. Som sebecká, všetko chcem ihneď, tak prečo toto nemať... 
Musíme nejako bojovať. Oddýchni si, teraz ty aspoň máš tú možnosť. Ja nemám. Držím palce , a budem tebe-nám fandiť, aby sme sa postavili hrdo oproti tím hajzlíkom a blbému systému bo predstav, kebyže odídeme, a musíme sa potom vrátiť do ešte horšieho sveta...  tak načo sme odišli...
Drž sa mi!!!!!!!! 
Pa
Oh, ked napíšem malinké hrešenie, tak sa mi to zmení na tri bodky....  mno tak som namiesto musela dat ,,blbý,, všade. Matej, nenecháš ma vyjadriť svoju ,,dušu,, ako je  A potom ,,že aká som vzácna,, 
Haha

Veci sa maju tak, že som podriemal a už mám v sebe aj špagety, o polhodky idem na stanicu a smer Gabčíkovo.

City, pocity, to mi nič nehovori voči JET

Veľa šťasťia na turnaj, držím palce.
Závidím ti špagety

anjelik : Ale zivot je presne o tych sinusoidach. Raz si hore raz dole. Zazivas stastie aj sklamanie. Na druhu stranu ja som nikdy v teme "Ako sa mas" nenapisal inu znamku mojej nalady ako 3. Je to konstanta mojej existencie. Paradoxne aj moje oblubene cislo je 3. Ako "zlyhanie" o ktorom som pisal beriem moje nedokoncene studium na vysokej skole. Ked som mal 17 a vybral sa na vysoku skolu mal som celu predstavu o svojom zivote ako budem programovat v nejakej firme, ako si najdem slecnu ktora nebude ako ja a bude mi podavat veci a nazor z druheho mnou tazko pochopitelneho pohladu a podobne. Tie vsetky predstavy sa vytratili ked ma hospitalizovali v nemocnici pre pokusy o samovrazdu. Od dajme tomu 12 alebo 13 do svojich 19 som trpel tazkou depresiou a nikto mi nepomohol. Vravel som si ze zmenim svoj zivot ked pojdem na vysoku. Zial neuspesne... bol to uz chronicky stav a nebyt elektrosokov ktore resetovali moju hlavu do "tovarenskych" nastaveni tak dalej pokracujem v mojej mizerii. Obdobie spred "velkej depresie" si velmi nepamatam ale aj tam bolo vela bolesti a malo dobreho. Co tym chcem povedat je ze cely zivot som trpel az do stavu kedy trpim netrpenim a neuzivanim si zivota. A to je presne to preco by sa mi oplatilo zit. Teraz nevidim ziaden logicky dovod mojej existencie. Niesom potrebny ani pre spolocnost, ani pre vysnivanu slecnu, ani sam pre seba. A toto je moje "zlyhanie". Ked uz teda necitim, dovodom mojej existencie mohlo byt aspon zitie pre inych. Sedim tu na vychode s biednou buducnostou. Pravdepodobne sa moj stav nikdy nezlepsi, nikdy si nenajdem pracu ktora ma bude bavit kedze ma nic nebavi a slecna je v nedohladne. Akurat dnes sa ma opytali na navsteve u starych rodicov ci nechcem ist na ples. Znie to mozno pre Vas uboho ale nemam ziadnu slecnu ktoru by som tam zobral. Nie ktoru by som tam naozaj chcel pozvat. Tymto som logicky zhodnotil moje vyhliadky do buducnosti. Moje buducnost je stagnacia. Ked som pracoval v mcdonalde tak som tam pracoval a zil pre tim. Ludia pre ktorych som sa snazil boli dovod preco som tam chcel chodit. Ten kolektiv ma startoval kazdy den aby som tam siel. Teraz nemam nic take a na vychode ani take nieco nezozeniem. Jedine za minimalny plat a poviem to na rovinu ze za menej ako 700 v cistom ani nevstanem z postele. Nebudem otrokarcit za 500 eur. Je sice mozny navrat do Bratislavy ale niesom nanho este pripraveny. Uz raz som unahlil svoj navrat a skoncilo to dalsim prerusenim studia pretoze som nemal silu ani volu ani motivaciu chodit do tej skoly.

Pozdravuje Vas stratena existencia.

Ahoj ,,stratená existencia,,

Dakujem že si napísal. A rozumiem ti. Mám veľkú úctu pred tebou, pred vami, že dokážete takto vzorne a silou zápasiť s príznakmi choroby. 
Ako som čítala tvoj príspevok, prišla som nato, že máme aj niečo spoločné. Aj moje obľúbené číslo je odmala 3- dobre no, to len taká blboštinka  A tiež moje ,,zlyhanie,,..medzi inými, že som bola natom psychicky vtedy tak zle, že som nedokončila výšku, lebo som sa bála ísť na skúšky. Avšak ja si myslím, že ty máš stále čas, veľa pred sebou. Si oveľa mladší ako ja. Mňa už dosť ovplyvňujú aj myšlienky, že nemám čas nato, zmeniť toľko vecí, a nájsť si dobrého partnera. Motivácia na koníčky, prácu, atd nie nula, mínus 1
Si bojovník, a veľmi na mňa zapôsobilo, že si písal, že si motiváciu videl v tom, robiť to pre kolegov, takže si dobrý človek.
Dobrú noc prajem