Blúznenie a šialenstvo

Ja na to len tolko,ze uz si mohol mat po hospitalizacii a znova fungovat v skole a pisat bakalarsku pracu.
Prepac ze sa stale opakujem Matej,ale vsetci sme ta uz davno posielali do nemocnice.Ved teraz uvidis,ci Invega zaberie.Z celeho srdca ti prajem,aby zabrala.Aj my ta mame radi

Popoluška, nemôžeš mi vyčítať stále, že som už mohol mať dávno po hospitalizácii. Ja som predsa obeť, ja som predsa ten, ktorý trikrát do nemocnice silou-mocou chcel ísť. Najprv ešte okolo sviatku sv. Mikuláša, kedy nastal ten incident s tou nepríjemnou doktorkou na príjme, ktorý som Vám popisoval, po tom v pondelok vo vianočný týždeň, kedy tam zase mali karanténu, neprijímali návštevy a nesmel by som byť počas Vianoc doma, hoci by so mnou nič extra nerobili. A po tretí raz v pondelok o týždeň po vianocach, kedy mi zase mamina oznámila, že nesúhlasí, aby ma elektrošokovali, lebo vraj na mne pozoruje určitý intelektový deficit. Tak z toho tri razy, čo som bol plne nastavený, že tam skutočne idem ležať, dopadli mizerne. A teraz zrazu, keď už sa izolujem úplne, nevychádzam von bez doprovodu mamy, barikádujem sa doma, jediný kontakt so svetom je virtuálnej povahy, a je mi tak oveľa príjemnejšie, než byť tam vonku vo zvrhlom, hnusnom a zakliatom svete... a teraz zrazu nezostáva nič iné len naozaj tam ísť ležať, tak tam ísť nechcem a všetci ma z ničoho nič nútia. Takže mám právo ohrnúť nos - tri razy som chcel, tri razy som sa pokúšal, tri razy nič z toho. Uvidíme ako dopadne štvrtý raz, ktorý ja už neodmietam, iba ho neprijímam už s takým nadšením. Teda žiadne výčitky - ja som ten, ktorý tam pôvodne ísť chcel.

Ahojte všetci. Ja neviem,čo je to rozhodovať sa,či ísť, alebo neísť do nemocnice, či byť, alebo nebyť nastavená na nemocnicu... Či som táradlo, alebo agresívna, to dúfam nie, atď. Mňa hospitalizovali dvakrát, bez toho, aby som vedela, kam idem a prečo. Všetko som rozoznávala, áno, toto je sanitka a toto húkačka, jupííííí, ja idem v sanitke... rýchlejšie, rýchlejšie...a tárala som, strašne som tárala, myšlienky mi šli neskutočne rýchlo a ja som sa s nimi chcela so všetkými podeliť. Nedbala som na ich slová, na presviedčania, že nie som v nebi, na ich slzy, na slzy môjho priateľa, keď ma našiel a prišiel za mnou do nemocnice. Nedbala som na doktorov, na neveriaci pohľad mojej mamy...pohľad plný strachu. Nevedela som, čo všetkým naokolo vlastne je... Ja som po ďalšej prebdenej noci začala utekať, bežala som veľmi ďaleko a potom mi zazvonil mobil a v ňom sa mi prihováral neskutočne krásny hlas, rozprávali sme sa dlho, tak dlho, až ma presvedčil.../alebo som na to prišla sama?/, že ja som Boh. Že musím spasiť svet. A ja som mala ten najbláznivejší nápad...umrieť od hladu. Bola som veľmi hladná... ale smrť neprichádzala. Došla som na veľkú zelenú lúku, samozrejme ma sledovali a kamerovali, aj keď so mnou na tej lúke nikto nebol. Kľakla som si, a začala sa modliť. Odprosila som pána Boha za to, že si myslím, že som on. Odpustil mi. To bola moja posledná dobrá chvíľka predtým, než som to urobila. Prežila som. Pán Boh ma zachránil. A ja som mu za to nesmierne vďačná. Aj keď si myslím,že takýto priebeh nie je fér. V nemocnici som stretla veľa ľudí, čo mali podobný zážitok, buď spomínali Boha, zlých duchov, anjelov, satana...A Laura, Ty si predsa tiež bola panenka Mária a Matej, Ty sa tiež utiekaš ku kresťanstvu. Prečo sa to všetko točí okolo tohoto... Dali ste si niekedy túto otázku? Ja asi miliardukrát. Pomohla mi až nemocnica, a hlavne elektrošoky, lebo všetky lieky som rozchodila po chodbe, nič mi nezaberalo. Čítala som odborné knihy a som jedna z mála tých, ktorí veria, že od začiatku majú správne určenú diagnózu. A tak sa učím žiť z F25...Som tiež na ID, aj keď som si túto možnosť nikdy neprípúšťala, presne ako Ty Laura.Popri ňom aj pracujem.Matej, napriek Tvojej vážnej chorobe máš ten dar, že si ju uvedomuješ, ako Laura správne povedala. Ja a mnoho iných sme tú možnosť nemali. Máš možnosť rozhodnúť sa, aj keď si myslím, že by si mal ísť skúsiť tú nemocnicu. Držím Ti moc palce.

Ano Hviezdička,vačšinou sa točí všetko okolo náboženstva,no nie je to pravidlo,jedna baba mala pocit,že ju prenasleduje ruská mafia a že píšu o nej v novinách.Mne sa do toho plietla ešte aj politika,TV,hovory z mobilu.Matej je stále v realite,to je pravda.Ja som tiež prvý raz ani nevedela kam idem,keď som išla na psychiatriu a potom som tam šla nasilu,no keď ma tam rodičia doviezli,podpísala som dobrovoľný príjem,až posledné asi tri razy som pomoc vyhľadala sama.Nech Tam Matej pojde,alebo nepojde,odsrdca mu želám aby bol zdravý a spokojný sám so sebou.

Matej, drzim ti palce, len neviem, preco pises, ze ta tam trikrat nechceli. Ved ta tam chceli, ale za podmienky, ze tam stravis vianoce, co sa dalo predpokladat, kedze si tam prisiel tesne pred nimi a potom navrhli elektrosoky, co zase zamietla tvoja mama. Mimochodom, dovolujem si pripomenut, ze mas viac ako 18 rokov a o svojej liecbe a zodpovednosti za nu mas pravo rozhodnut sam a nespoliehat sa na mamicku.

Matej ja som vedela len o jednom pripade tvojej hospitalizacie,o dalsich si nepisal,respektive si sa nechcel vyjadrovat,tak som si myslela,ze nechces ist. Tiez by si si mal uvedomit,ze si uz dospely clovek a to mamickovanie sa mi tiez nepaci.Prajem ti skore uzdravenie,aby si bol uz happy a cim skor v skole.

Po prvé: Zatože moje telo je biologicky dospelé, neznamená to, že som dospelý aj ja po psychickej stránke. Ja som ešte nedospel. A ani tomu tak skoro nebude. A po druhé: Mamičkovanie, nemamičkovanie, svet vonku mi už mnohokrát ublížil, tak urobím všetko preto, aby mi už tak neubližoval, aj za cenu že by som mal chodiť von iba s mamou do konca jej alebo môjho života! A keď umrie a ja budem žiť... tak ona umrie a ja nebudem žiť. Rozumieme si. Nestarajte sa do vecí ohľadom môjho vzťahu s mamou. Nie je to také jednoduché, ako si asi myslíte.

Lenze takymto sposobom nikdy neprevezmes zodpovednost sam za seba a nikdy nevyzdravies.

filipka napísal:Lenze takymto sposobom nikdy neprevezmes zodpovednost sam za seba a nikdy nevyzdravies.

Doktor mi povedal, že to je na celý život choroba, takže o vyzdravení niet reči. Zodpovednosť za seba? Ja nerozumiem, čo je to zodpovednosť za nič, ja nerozumiem tejto Vašej hre na zodpovedných a statočných ľudí a potom tých, čo sú lenivci a lemry. Mne sa takáto hra na takýto typ života neľúbi. Odmietam takéto machinácie. Ja som sa na svet nepýtal. Tak keď už som tu a mám tu aspoň ako-takú ochranu, tak ju rád využijem a budem veriť, že postupne mi bude lepšie a budem rozumieť, čo znamená byť človekom. Lebo hra na človeka a ľudskú spoločnosť, v ktorých je zodpovednosť a povinnosť niečo strategicky primárne, sa mi hnusí. Fuj.

Matej,mozno je to pre teba teraz krute,ale ja suhlasim s Filipkou.

Nepoznam jedineho tvora, ktory by sa na tento svet pytal, takze s tymto argumentom daleko nezajdes. Je uplne mimo.
Okrem toho, ty ako horlivy krestan by si svoj zivot mal povazovat za obrovsky dar a BOH ti dal zan zodpovednost. Pretoze raz sa ta opyta, co si urobil s jeho dukatmi, ktore ti zveril.

A ty Mu odpovies: Nehnevaj sa, ja neviem, opytaj sa mojej maminy, kde su tie dukaty.