...odchod...

sarah222 napísal:Ahojte kamaráti ďakujem za povzbudivé slová .... ja beriem asi najhoršie to že vysvetľujem doma mame hlavne asi každý deň že ako sa cítim že mám ťažkú depresiu diagnostikovanu a mama len úsmev že to nieje pravda že ona ma pozná  že to zvelicujem že mám ísť do práce že to ma nakopne ach jaj aj lekár mi vravel či už zabudla že som sa pokúsila o samovraždu či už nato zabudla alebo čo tak má ísť aj ona k nemu že jej vysvetlí že nesimulujem a invalidka nehrozí doma to mám doslova zakázané že ja nebudem mať žiadnu invalidku že som mladá a vyjdem z toho, to je ťažké vysvetľovať zdravým ľuďom že máte problém... A to že nemám pocity nevie nikto len ich predstieram doma a smejem sa na silu aby si mysleli že mám z niečoho radosť...preto mám často myšlienky na odchod vie to aj môj psychiater  A chápe ma že na hospitalizáciu to nieje preto chce aj vysvetliť mame ako sa cítim a čo prežívam, neviem ako vy ale ja som prišla aj o priateľov skoro všetkých neviem sa do nich vcítiť a chápať im už duplom žijem taký samotarsky život a to som niekedy bola fakt že sleha mňa drží ako tak ten šport a nádej že raz bude dobre inak nemám oporu v nikom iba sama v sebe ale ďakujem za rady ! Vážim si to zabudla som spomenúť otca ten sa hanbí za mňa ako pes len každému klame že som odcestovana v zahraničí ale to už mi je jedno je to jeho vec, kiež by som mala chapavejsiu rodinu a priateľov