praca, studium, whatever

Ja by som radsej byvala sama, ale kedze ceny su take, ake su...co uz. Ale aspon mam v ramci bytu mojich rodicov istu autonomiu. Zivot je drahy, ale na to pride clovek az vtedy, ked si ma platit uplne vsetko sam.

Súhlasím s Tebou Filipka.Mne trochu pomáhajú naši,lebo aj priateľ je čiastočný invalid a teraz nemá ani robotu.Stav sa mu zhoršil,myslím fyzický,on nemá duševnú chorobu,tak dúfam,že mu priznajú aspoń plný dochodok,lebo naši sú už dosť starí a dlho nám už nebudú mocť pomáhať.Mám to u nich furt na tanieri.Priateľ zase nevybavuje,o by vybavovať mal.Myslím financie.Ako píše Tomas,mne tiež vo vzťahu chýba určitá voľnosť, ktorú som mala pred tým.No človek si musí vybrať.

tralala

Ahojte. Toho školského roku končím stredoškolské štúdium v odbore technicko-ekonomický pracovník. Po maturite by som si chcel trochu oddýchnuť, dať sa do poriadku po psychickej stránke a samozrejme veľmi by som sa chcel veľmi zamestnať. Moja sestra s manželom podnkajú a dúfam, že ma nejako zamestnajú popri invalidnom dôchodku. Poberám 271, eur mesačne. Chcel by som sa zamestnať aspoň dočasne na polovičný úväzok. Také mám plány. Na vysoku školu nejdem, nezvládol by som ju zo zdravotných dôvodov./Aj teraz mám psychické problémy. S bývaním si vôbec nerobím nijaké starosti, lebo máme veľký dom /2 byty./ Jediným dedičom domu som ja, sestra má vystavený nový dom a viac súrodencov nemám. Čo sa týka partnerského vzťahu, mal som jeden s dievčaťom z mojej školy, ale odhovorila ju odo mňa jej matka, lebo som bol na psychiatrii. Mám ešte jednu vo výhľade, ale nemám odvahu sa k nej priblížiť, bojím sa, že by ma mohla odmietnuť kvôli psychiatrii. Majte sa dobre, Robo.

tak, ako som uz pisal dnes na facebook, bol som hned na dvoch pohovoroch v jednej firme dnes, no neuspel som...povedali mi, ze som zanechal velmi dobry dojem, ale prekazkou je moja zmenena pracovna schopnost...ach, uz som mohol mat relativne slusne jedno z tych miestecok...

Ahoj Tomas. Mohol by si mi prosím ťa napísať, či vo firme, kde si bol na pohovore, chceli od teba presnú diagnózu alebo len či máš zníženú pracovnú schopnosť. Zaujíma ma to preto, lebo chcem vedieť, či im vadilo to, že si psychicky chorý alebo ťa nechcú zobrať kvôli inej zníženej pracovnej schopnosti. Mám strach, že kvôli F25 nedostanem prácu. Maj sa dobre, Robo.

Ahoj Robo, ono, pytat by sa to nemali, nema ich to co zaujimat, lenze pytat sa to pytaju vsade...ja som im samozrejme nepovedal, ze mam F20, ale uhral som to na nieco fyzickeho razu...no ja idiot som si vybral taky problem, ktory sa javil tak, ze ma s nim nemozu prijat ani na jeden flek z tych dvoch...zacali sa osivat potom, a len personalistka prisla za mnou, ze zanechali ste na oboch pohovoroch velmi dobry dojem, ale...domyslis si uz snad sam

Ja som v mniulosti dosť robila popri dochodku a keď sa pýtali diagnózu,tak som ich jednoducho oklamala,tiež že je to fyzického rázu a oplatilo sa.Viem že klamať sa nemá,no keď poviete,že máte schizofréniu a pod.,neviem kto vás zamestná.Veď sa vžite aj do koži zamesnávateľa.Musela by to byť veľká náhoda,keby vás zamestnal.No sú aj chránené diene.Závodni doktoru už takmer nie sú,tak zamestnávteľ sa nemá ako dozvedieť vašu diagnózu.

Plati jedno jedine-zatlkat, zatlkat, zatlkat...

Ahojte. Vaše rady čo sa týka hľadania zamestnania, ma celkom zaujali. Moja bývalá priateľka vedela, že som invalidný dôchodca a keď sa ma pýtala, že z akého dôvodu, samo od seba to zo mňa vyšlo, že mám problémy s chrbticou, nedokázal som povedať, že na F25. Vážená Laura, bol by som rád, keby ste mi tykali. Mám 20 rokov, v januári budem mať 21. Môžem Vám Laura tykať?

Milý Robo,samozrejme,že mi možeš tykať.Ja som Ti nechcela vykať,len som to písala všeobecne,aj pre Tomasa a iných,čo zaujíma moj názor.Moj druh zase vie moju diagnózu.Poznáme sa už 11 rokov,tak neviem,ako by som to dokázala tak dlho tajiť.Aj jeho kamarát,ktorý už mimochodom nežije,bol so mnou na psychiatrii a povedal,že som tam bola aj ja.Takže tajenie nemalo význam. V práci je to iné.No a a by sa niekto nezlakol,prečo nežije kamarát mojho druha,či to nemá súvis so psychiatriou,tak zomrel,lebo veľmi veľa pil.

Ja si myslím, že vedel by som sa zdôveriť partnerke s mojou chorobou, s prejavmi choroby, liečbou choroby - ale to by musela byť partnerka, ktorá by ma mala rada a samozrejme aj ja ju. Podľa mňa musel by to byť úprimný vzťah z obidvoch strán. Chcel by som mať taký vzťah. Pretože mne sa zdalo, že bývalá priateľka si ma držala ako rezervu. Necítil som, že by ona ku mne cítila aspoň trochu lásky.