Smrť - ako ju vnímate?

**Tuto** Št 30 september 2010 - 0:04

Smrť. Pojem, ktorému sa väčšina zdarne vyhýba. No určite sa s ňou aspoň raz na konci života stretne. Otázka vysporiadania sa so smrťou je dôležitá pre vznik harmonickej a silnej osobnosti. Nejednému "silákovi" sa pri predstve vlastného konca roztrasú kolená, a to poriadne. Kresťania nervózne hľadia na svoje hriešne skutky a dúfajú, že im ich najvyššia bytosť odpustí. Hinduisti sa poradujú, že ich budúce vtelenie možno bude ďalší potomok ich sliepky. Budhisti dúfajú, že ich nasledujúca reinkarnácia už konečne dosiahne vytúžené osvietenie. Islamský fundamentalista, ktorý sa práve odpálil pred ambasádou, sa teší na raj ako osoba obklopená krásnymi pannami. Ateista si myslí, že po smrti nie je holé nič. Skeptik predpokladá nemožnosť poznania, čo bude po smrti. Prívrženec Moodyho, na základe parapsychologického skúmania, má dojem že duša putuje tunelom, aby sa následne včlenila do ďalšej ľudskej bytostia a žila život po živote.

Smrť - ako ju vnímate? Image001

Ako sa vysporadúvate so smrťou a prípadným posmrtným "životom" vy? Možno niektorí z vás zažili stavy, kedy by najradšej opustili život a vrhli sa do náruče umierania.

Smrť - ako ju vnímate? Reinkarnation

...
Ja vnímam otázku smrti pomerne ľahko. Smrť samotná ma nedesí. Bojím sa pomalého a bolestného umierania. Smrť pre mňa predstavuje bod, v ktorom niečo skončí a iné začína. Predstavujem si to ako putovanie "duše" resp. osobného a jedinečného kódu smerom v čase. Ak sa tento kód opäť niekedy uchytí (zjaví) v niečom hmotnom a životaschopnom, fungujem ďalej. Časový úsek medzi zomretím a "uchytením" je irelevantný resp. nepodstatný. Spomínaný kód vníma čas len v spojení s hmotou.
Toť vše. Celá moja filozofia o smrti a posmrtnom živote.
Aká je vaša?

Ivan Št 30 september 2010 - 15:21

No, ja sa na smrť teším. Som totiž presvedčený, že po smrti mi bude lepšie. Nemyslím si, že by som mal byť obklopený pannami ako muslim, ale určite mi bude lepšie. Uľaví sa mi v každom prípade. Hriešny nie som, takže pekla sa nebojím, ak by po smrti malo byť nič, tak toho sa tiež nebojím, pretože nič je lepšie než to čo žijem teraz. Takže so smrti mám len samé dobré pocity.

frances farmer Pi 14 január 2011 - 1:20

"Umrieť predsa znamená, že už je po všetkom, ale umierať, znamená smrť zažiť; dá sa zažiť iba v jednom jedinom okamihu sme ju zažili na veky vekov." (Søren Kierkegaard) it is perfect

**Tuto** Št 3 marec 2011 - 1:44

"Umrieť vlastnou rukou vtedy, keď prítomnosť je bolestivá a budúcnosť len v hororovom opare" Tuto

Iacobus So 3 august 2019 - 19:32

Písal som, že asi budem mať melanom. Taka smrť by bola pre mna potupna. Radsej sa chcem zabiť sám, ak bude na to vhodný okamih. Písal som, ze vykonaním samovrazdy sa stanem bohom, Manwë, najsilnejším z Valar, pretože tým budem schopný rozhodnúť o živote a smrti, o tom predsa rozhodujú bohovia.
No, niežeby som úplne veril na existenciu Manwë, len sa snažím metaforicky vyjadriť svoje pocity. Že je to silný pocit, búrlivý, rozhodnúť sa zomrieť.
O smrti si myslím to, co mám napísané ako podpis pod príspevkom.
A ďalší citat je: "Nič nás tu nečaká, len smrť." Je to pravda.

anjelik So 3 august 2019 - 20:29

Prečo chceš byť bohom? Shocked

Iacobus So 3 august 2019 - 21:02

Viete, od detského veku som sníval o tom, že som kráľ v nejakej stredovekej krajine. Vlastne ešte lepšie, cisár Rímskej ríše za čias principátu - primus inter pares - prvý medzi rovnými. Dominát - dominus et deus - pán a boh - ma neoslovil, lebo vtedy už Rímska ríša nebola v takom rozkvete, skôr v úpadku a bola to vlastne vláda štyroch cisárov, teda tetrarchia. Sníval som, že budem múdry a spravodlivý panovník, ktorý pozerá na blaho svojho ľudu a také ďalšie detské naivné predstavy. Už dlho viem, že panovníkom nebudem, prirodzene. Avšak chuť panovať mi ostala aspoň nad mojim životom.

anjelik So 3 august 2019 - 21:13

Nad tvojim životom panuješ aj teraz. Učíš sa, usmerňuješ ho. Aj ľuďom môžeš pomáhať. Hocikedy. Rozhodol si sa, že prídeš, a budeš žiť. Rozhodnúť sa môžeš, či odídeš, kedy odídeš, ako. Ale bohom od toho nebudeš.

Iacobus So 3 august 2019 - 21:30

Ono to závisí od toho, čo myslíme pojmom boh. Ja rozhodne nechcem byť niečo ako Boh, ktorého uznávajú kresťania, alebo Allah, alebo Jahve. Ja chcem byť Manwë. Jednoducho ja len metaforicky vyjadrujem, že len ja budem ovládať svoj život a že nehrám podľa nijakého scenára. (Aj keď Manwë hral podľa Eru - Ilúvatara Hudbu Ainur a práve Melkor, neskôr zvaný Morgoth bol ten, ktorý odmietol podľa nej hrať, lenže on bol zlý, krutý a ja takým nechcem byť.) Mali ste pravdu, neviem prepojiť myšlienky so slovami, ktoré píšem. Zase môže vzniknúť nedorozumenie, že som narcis, keďže chcem byť bohom. Ale to je len obrazné pomenovanie na samovraždu. Takže keď budem v budúcnosti písať, ako sa stávam bohom, tak vedzte, že je to so mnou dosť vážne a že sa asi o niečo pokúsim.

Iacobus So 3 august 2019 - 21:39

"Chcem sa stať bohom," hovoril som svojmu otcovi posledný júnový týždeň vtedy, keď sme boli opití. (Spomínal som to trochu.) On nič nepovedal. Iba sa na mňa pozrel pohľadom, ktorý prezrádza ľútosť. Určite si myslel, ach, chudák, ten sa už načisto zbláznil. Nerozumel mojej metafore.

Ked spomínam otca, uvedomil som si, že som mu chcel dnes zatelefonovať. Zabudol som na to, už je dosť neskoro.

anjelik So 3 august 2019 - 21:43

Nerozumel. Nevysvetlil si mu ju
Bolelo by ho to veľmi. Viac než teba život

Je to tvoj otec. Nie je neskoro

Iacobus So 3 august 2019 - 22:08

Možno máte pravdu, mladá pani Galadriel.
On o mňa nejavil záujem niekoľko rokov. Asi preto, ze ani ja nie a spravil som mu nieco zákerne. Len pred rokom a pol, keď som ochorel, sme obnovili kontakt.

A teraz je ku mne mily a zaujíma sa o mňa, moj zdravotný stav a tak. Páči sa mi to. On je dobrý človek a treba si takých vážiť. Nie je dobre hnevať sa na tých najbližších. Kto vám pomôže v ťažkej životnej situácii, ak nie oni?