Fajčenie tabaku

Tuto napísal:Pripadám si z toho akýsi bezmocný. Fajčenie nie je zlozvyk, ani závislosť, je to slabosť.

Neviem, či je to aktuálne, reagujem na trochu starší príspevok. Myslím si, že je to prísne posudzovanie, ak by sme to vnímali ako slabosť. Je to trochu prepojené - človek to cíti ako slabosť preto, lebo sa od toho nevie odpútať, nevie si rozkázať, potrebuje to. A to je vlastne znak psychologickej, ale najmä fyziologickej závislosti. Ja mám tiež nejaké závislosti, aspoň sa o tom teda domnievam. Rozumiem, aké to je, keď človek niečo nechce robiť, ale tak veľmi to potrebuje, že si nevie v danom cravingu rozkázať. Urobí to aj napriek všetkému boju, ba dokonca craving (túžba) ho presvedčí o tom, že sám ten človek to chce urobiť a že po tom vlastne vnútorne túži. Človek sa tak so svojím cravingom akoby stotožní, ale iba na okamih - na istý krátky čas sa vôľa závisláka a vôľa cravingu spoja až tak, že závislák sám cíti vôľu, že vlastne tú cigaretu sám chce a robí všetko preto, aby ju aj v danej chvíli mal. To potom často vyvolá neskôr pocity viny a zlyhania, človek sa obviňuje, že "to sám chcel", a preto je za to vraj plne zodpovedný. A cíti sa nemohúcne, slabo.

Závislosti sú vec, z ktorej ide človeka šľak trafiť. Mnoho ľudí to má v podobe fajčenia, iní to majú v podobe porna, alkoholu, strašne veľa ľudí to má v podobe jedla (napr. sladkostí). Človek často cíti craving aj po hazarde - miliónkrát prehral na tej hlúpej rulete alebo stávkovaní, aj tak prejde mesiac kľudu a znova tam tie peniaze pchá, neschopný vydržať v dlhodobom ponaučení. Drogy ako také sú samostatná kapitola, o ktorej ani netreba hovoriť.

Myslím si, že len málo ľudí nemá skúsenosť s nejakým typom závislosti, či už štandardnejším, vyššie vymenovaným, alebo s menej štandardným. Blažení to ľudia!

Celkovo chcem povedať, že sa, Tuto, nehodnoť ako slabý, resp. necíť svoju závislosť ako osobnú slabosť. Isté uspokojenie Ti to prináša, zaujímavo sa ten nikotín hrá s Tvojím dopamínom a naväzuje sa na centrá slasti. Niečo z toho teda máš. V snahe zbaviť sa jedného by teda bolo vhodné nahradiť to niečím iným, čo tiež stimuluje oblasť slasti, pričom by to bolo trebárs zdravšie alebo spoločensky dobré. Čítal som, že cvičenie a jeho endorfíny vedia časom stimulovať centrá slasti, až dokážu konkurovať iným látkam, ktoré dosiaľ uspokojovali mozog. Niektorí začínajúci nefajčiari začnú veľa jesť, lebo potrebujú stimulovať dopamín a centrá slasti, a zistia, že im na to dobre vedia poslúžiť chute z jedla a plný žalúdok. Môj otec dosť pribral, keď prestal fajčiť, začal totiž veľa jesť sladkosti a čokolády.

Možno je dobré prestať, začať veľa jesť, a potom po istom čase obezity schudnúť. A výsledok je žitie aj bez tučnoty, aj bez nikotínu. To je však fakticky otrasne ťažké zrealizovať. Možno by pomohli dajaké tabletky, trebárs anxiolytiká, alebo niečo iné, čo by upokojovalo abstinečné príznaky.

Priznávam však, že ja sám bojujem, takže nemám vyriešené svoje veci. Tiež hľadám možnosti v jedle, v kofeíne, vo workoholizme alebo teraz najnovšie idem skúšať behanie. Je to výraz mojej snahy zvyšovať dopamín v hlave a uspokojovať centrá slasti namiesto mojich závislostí. Budem teda bojovať spolu s Tebou, Tuto, síce v iných oblastiach azda, ale v príbuzných verziách.

Držme sa, smelo vpred.

Pikoška, ktorá ma dnes pri brázdení internetom zaujala:

https://zena.atlas.sk/kto-je-ovocie-prestane-skor-fajcit/zdravie/vyziva/812133.html

Nefajcim 2,5 roka a som na to na seba celkom hrdy.