Rezignovanie

Ahoj, nechce sa mi už žiť, mám pocit, že som všetko v živote dobabrala. Dneska som sa pohádala s mamou a tá ma do krvi urazila, ako nikdy predtým. Už dva mesiace premýšľam nad tým, že si podrežem žily, ale mama mi to neverí, veď ona má rakovinu, ona je predsa tá, ktorú treba ľutovať. Prišla som svojou hlúposťou o veľa kamarátov, niekedy som bola veľmi obľúbená. Vysoká škola, ktorá mi nevyšla, ma nebavila, chodila som do nej s nechuťou, ale mám 25 rokov, žiadny titul, žiadny priateľ, nič nenašetrené... Možno by som išla na ďalšiu VŠ, ale pýtam sa či to má cenu, lebo prvú vš som nechala, na druhej mi preskočilo, tretia ma nebavila...

Ahoj, kiki,

ani ty so svojou chorobou a ani tvoja mama s tou svojou chorob ou to nemáte jednoduché. Celkove vzťahy bývajú zložité a často to vŕzga medzi generáciami.
To, že ti nevyšli tri vysoke školy (ak som dobre pochopila) nie je nič strašné. Na titule až tak nezáleží. Každý človek má svoju cenu a aj každý život. Hovorí sa ráno múdrejšie večera. Si po hádke s mamou, vrú v tebe emócie, nekonaj unáhlene.
Všetci, čo máme túto chorobu, máme tak akosi dobabraný život, ale vždy môže byť lepšie... možno nie zajtra, pozajtra, ale o týždeň, dva, mesiac. Život nás skúša a po zlých obdobiach vždy príde lepšie.
Ja napr. mám síce VŠ, no čo z toho, keď pre chorobu nezvládam stres. Stres (aj pracovný) mi spúšťal psychózu. Takže aj ten titul mi je nanič. Diplom z VŠ je pre mňa len papier, nič viac.
To, že máš menej priateľov je medzi nami rovnako postihnutými úplne normálne. Práve preto sme aj tu na fóre. Tu najskor nájdeme pochopenie, podporu. Mnohí z nás si pocitom rezignácie prešli. Preto ak chceš, priď dnes vecer na zello, alebo napis viac.

regina

Ahoj kiki,
v tejto skupine, čo sme tu sa cíti podobne viacej ľudí. Schizo ochorenia sú ťažké a zanechávajú aj na psychike výraznú stopu. Napr. so schizofréniou sa cíti depresívne raz za čas skoro každý. Mám tiež dojem, že žijem úplne prázdnym životom a nemám žiadne nadšenie. Mňa zachráňujú šachy, hoci môžem ich hrať tak 2-3 mesiace v roku intenzívnejšie, lebo turnaje sú prioritne v okolí len v lete, čo je škoda. Prácu budem mať tiež problém nájsť, so schizofréniou sa ani do chránenej dielne vo svojom meste nedostanem a je jedinou v meste. Tak čo už budem žiť šachom, z ktorého nebudem mať nadšenie, lebo budem plodiť hrubé chyby z dôvodu slabšej koncentrácie, ale cieľ je jasný dobre si zahrať. Plus deň si spestriť svojimi aktivitami ako kognitívny tréning.